Ivana s maličkým Oliverom.
Foto: archív Ivany DraganovejSeverskú krajinu si nevybrali nijako cielene. „Môj partner, teraz už manžel, tu začal pracovať a ja som sa tu postupne zabývala s ním. Nikdy sme nič neplánovali,“ spomína na obdobie po strednej škole. V Nórsku sú od roku 2009, aj keď Ivana si ešte doma dorábala vysokú školu, takže čas aj na Slovensku.
Vzťah na diaľku, ako hovorí, ustáli. Dnes žijú v dedinke Jondal neďaleko Bergenu a majú ročného syna, Olivera. Pracujú v lyžiarskych strediskách, ktoré sú tam v porovnaní so Slovenskom takpovediac na každom kroku. Ak treba, pomáhajú v rodinnom podniku Ivaninmu švagrovi, ktorý s priateľkou podniká v gastronómii. Takže uprostred Nórska tvoria akýsi malý slovenský spolok. „Sme tu jedna veľká rodina v jednej malej dedinke,“ konštatuje Ivana s úsmevom.
Bývajú však sami. V Nórsku trávia väčšinu roka – zhruba desať mesiacov – počas zimnej aj letnej sezóny. Zimná trvá od novembra do apríla, letná od mája do konca septembra. Tých pár týždňov voľna využívajú Draganovci na cestovanie. Buď domov na Slovensko alebo na dovolenku do teplých krajín.
Dlhé dni, dlhé noci
Zimy si hore užijú až až. Ako Ivana vraví, na život na severe si nezvykla, skôr sa tu naučila žiť. V zime, počas polárnej noci, je ešte aj ráno o ôsmej rovnaká tma ako keď večer zaspávali. Nezvyknutý človek si vôbec nie je istý, či je naozaj nový deň. V lete je zasa ešte o deviatej večer normálne svetlo. „Na oknách máme škaredé čierne rolety, ktoré si nevieme v lete vynachváliť. V zime sa zasa nevieme doplatiť elektriky,“ konštatuje Ivana s úsmevom. Nič iné jej neostáva, len to skrátka brať také, aké je.
Necíti sa tam však vôbec zle, skôr naopak. „Páči sa mi, že sa Nóri držia striktne pravidiel, nesnažia sa ich obchádzať a klamať,“ vyzdvihuje hlavnú črtu. Napríklad jej švagrovi vrátili v obálke 10 eur, ktoré stratil v banke. „Na základe databázy zistili, že peniaze sú jeho. Bolo to naozaj milé,“ približuje.
Leto v Nórsku.
Foto: archív Ivany DraganovejNóri na ňu pôsobia skôr uzavreto. „Myslím, že nikomu nepovedia, čo si skutočne myslia, ale mne stačí aj to pozlátko na povrchu. A nech si kdekoľvek, platí to, že správaj sa k ľuďom tak, ako chceš, aby sa správali k tebe.“ Ako však dodáva, oni mali na ľudí okolo seba šťastie. „Nóri sú uzavretí, ale keď ich človek lepšie spozná, pod tou škrupinou sú veľmi srdeční.“
Ivana ovláda aj nórčinu, v úradných veciach, napríklad s právnikom či doktorom, radšej prejde do angličtiny. Väčšia istota, aby nedošlo k nedorozumeniu. V Nórsku je angličtina druhým jazykom, ovláda ju skoro každý, takže s tým nie je problém. „Nórsky jazyk je zložitý na počúvanie, ale jednoduchý na učenie,“ hovorí.
Drahý život
Nórsko je známe vysokými cenami, ktoré je pre Slovákov niekedy pre pokoj duše lepšie neprepočítavať na eurá. Mlieko vyjde na dve eurá, maslo štyri, dvanásť vajíčok stojí štyri až päť eur. Kuracina okolo sedem, 125 gramov malého steaku tri eurá. Čapované pivo – osem eur.
Ľudia, ktorí tu žijú trvalo, si môžu nad cenami podľa Ivany nanajvýš tak povzdychnúť, a akceptovať ich, ak si chcú okrem základných potrieb ako strava a bývanie občas vybehnúť niekam do spoločnosti či za kultúrou. Tí, ktorí tu prišili za zárobkami, si musia zabezpečiť iba základné potreby. „Ostatné veci si dovoliť nemôžu, ak, tak nanajvýš sporadicky, pretože by nič nezarobili,“ konštatuje. Čo je porovnateľné s cenami u nás, sú detské veci ako plienky či obrúsky.
Na výlete v prírode.
Foto: archív Ivany DraganovejIvana momentálne trávi najviac času so synom. „Naše dni vypĺňa Oliver, takže sú plné plienok , kašičiek, overalov, prania...,“ smeje sa. Ak sa však dá, tak trávia čas v prírode, na rybách či len tak na stretnutiach s priateľmi. „Vždy nám dobre padne , keď sa v tomto kolotoči práca - domácnosť zastavíme a niečo podnikneme.“ Stále je kam ísť, Nórsko je naozaj nádherné. Či už na kopcoch alebo pri mori.
Napriek všetkým krásam a výhodám Draganovci pripúšťajú, že by sa aj vrátili na Slovensko. „Zvažujeme to. Kúpili sme si tam malý pozemok a chceme skúsiť, aký je život na Slovensku. Uvidíme, čas ukáže. Prioritou je hlavne Oliver. Musíme zvážiť všetky okolnosti. Dôležité bude to, čo bude najlepšie preňho,“ hovorí.
O ochrane detí Nóri hovoria neradi
Nórsko, to je pre cudzincov okrem krásnej prírody aj kontroverzná sociálnoprávna ochrana detí. Prípady, keď pracovníci z úradu Barnevernet odobrali deti rodičom, pretože mali podozrenie, že sa s nimi nezaobchádza náležite, podrobovali krajinu kritike aj v zahraničí. Postihnuté sú aj niektoré české a slovenské rodiny, ktoré sa snažia domôcť svojej pravdy na súdoch.
„Celkovo Nóri na túto tému neradi rozvíjajú konverzáciu, podobne ako pri ďalších témach, ktoré vyznievajú v širokej verejnosti negatívne,“ hovorí o záležitosti Ivana.
Krásna krajina. Voda, kopce, sneh...
Foto: archív Ivany DraganovejOsobne so sociálkou skúsenosť nemá. „Myslím si, že to závisí od situácie, v ktorej sa dieťa nachádza, a ako sa prezentuje na verejnosti, či v škôlke, škole alebo na ulici. Myslím si, že úrady vidia, ak sa niekto vymyká z noriem, ale o tom je sociálnoprávna ochrana detí. Základný princíp je rovnaký takmer v každej krajine, rozdiel je len, aké sú kritériá,“ mieni.
Kto žije v Nórsku, musí sa podľa nej prispôsobiť tým nórskym, ktoré napríklad pre ochranu dieťaťa zakazujú akékoľvek telesné tresty. „Zákon platí rovnako - pre Nóra i pre cudzinca. Za porušenie sú sankcie. Často je problém neznalosť zákona a neprispôsobenie sa daným štandardom.“ Ivana to približuje na príklade: Ak je raz je na ceste 40-tka, tak tam skrátka treba ísť 40 kilometrov za hodinu, aj keby to bola päťkilometrová rovina, a zdalo by sa to akokoľvek nepochopiteľné . „Je to zákon. Buď pôjdeš podľa pravidiel alebo nie.”
Medializované prípady, keď úrady bez varovania odobrali matke bábätko, pretože podľa nich s ním neudržiavala náležitý kontakt, alebo inej rodine pre podozrenie z nedostatočnej starostlivosti, podľa nej ťažko hodnotiť. „Nedovolím si povedať, kde nastala chyba. Osobne sme sa nestretli s nikým, kto v daných prípadoch figuroval. Kde je pravda, vedia len zainteresovaní,“ myslí si.
Aj samotní Nóri sa podľa nej k tomu stavajú zväčša s odstupom. „Pre nich je to sociálnoprávna ochrana detí, zákon. Vedia, čo potrebujú vedieť a ostatné neriešia, pokiaľ sa ich to netýka.“
Lyžiarske stredisko.
Foto: archív Ivany Draganovej
Nórsko v zime.
Foto: archív Ivany Draganovej
