Je to ťažké, ale keď sa dieťa hnevá, dajte najavo pozitívne emócie.
Foto: Shutterstock.com„Vzdorovanie sa u detí môže objaviť už okolo jedného roka, častejšie však neskôr, vo veku dva až tri roky. Súvisí to s tým, že dieťa si začína uvedomovať seba (ja a tí druhí), snaží sa presadiť svoje požiadavky a priania (toto chcem – toto nechcem). Z tohto hľadiska je to významné vývinové obdobie,“ vysvetľuje PhDr. Eva Farkašová, CSc., psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Detský vzdor je teda prirodzený, ale spôsob, akým ho dieťa niekedy vyjadruje, je pre rodičov veľkou výzvou. Krik, plač, hnev, trucovanie, hádzanie sa na zem, negativizmus, ktorý sa prejavuje vetami ako: „Nie. Nechcem. A ja to nebudem.“
„Súvisí to s nevyzretosťou nervovej sústavy, dieťa nedokáže ovládať emócie, nevie odložiť splnenie svojho priania, reaguje inštinktívne, skratkovito, nedokáže posúdiť adekvátnosť či neadekvátnosť svojho správania, prispôsobiť sa danej skutočnosti,“ vysvetľuje psychologička. Dieťa jednoducho nie je schopné urobiť to, čo od neho žiadate: „Počkaj, teraz to nie je možné. Vydrž, tu sa to nedá.“
Rodičov niekedy privádza do nepríjemnej situácie, ak sa vzdorovité správanie prejaví na verejnosti, na ulici, v obchode. Dieťa chce niekam ísť či naopak nejsť. Vyžaduje, aby ste mu niečo kúpili. Doma sa odmieta obliecť, nechce niečo jesť. „Prejavy môžu byť až agresívne – dieťa rozhadzuje, ničí veci, bije, kope okolo seba. Tu môžu spolupôsobiť aj vrodené, zdedené sklony a tendencie.“
Ako to zvládnuť? Podľa Evy Farkašovej si treba uvedomiť, že nie je jeden recept, ktorý by zabral spoľahlivo a vždy u každého dieťaťa. „Vyplýva to aj z odlišnosti povahových čŕt, temperamentu, emocionálneho stavu všetkých účastníkov, veku dieťaťa, miesta a okolností, kde sa vzdor prejaví. U malého dieťaťa pravdepodobne nezaberie dohováranie, vysvetľovanie. Pri kriku a plači má dieťa vypnuté počúvanie, nie je prístupné rozumným, logickým argumentom,“ upozorňuje odborníčka. Sú to predovšetkým rodičia, ktorí musia ovládnuť svoje emócie, stlmiť impulzívnosť, vyhnúť sa zvyšovaniu hlasu, hrešeniu dieťaťa za „zlé“ správanie, vyhrážať sa potrestaním.
Neprimerané je izolovať dieťa zatvorením v miestnosti. Odmietanie zo strany rodiča v ňom vyvoláva pocit krivdy, frustrácie, strachu, úzkosti, čo nepridáva na pozitívnom riešení situácie a neprispieva k rozvíjaniu dobrých vzťahov do budúcnosti.
„Samozrejme, že nie je vhodné podľahnúť nátlaku a splniť zakaždým dieťaťu jeho prianie. Takýto prístup povedie k posilneniu správania, ktorým si dieťa vydobyje svoje. Osvedčilo sa mi to, znovu to budem robiť, mamina či ocino poslúchne,“ hovorí Eva Farkašová. V takýchto prípadoch neprimerané správanie môže pokračovať aj vo vyššom veku, zasahovať až do školského obdobia. Mení len svoj obsah i formu, nároky a presadzovanie požiadaviek sa stupňujú.
Dieťa by sa malo naučiť, že existujú určité pravidlá, ktoré má dodržiavať a hranice, ktoré nemá prekračovať. „Súvisí to aj s výchovou k prosociálnemu správaniu, ktoré vedie k pochopeniu, že treba rešpektovať druhých (súrodencov, kamarátov, spolužiakov, dospelých zo svojho okolia), ktorí majú rovnaký nárok na splnenie prianí a svojich potrieb ako ono. V požiadavkách a stanovených pravidlách potom treba byť dôsledný, hoci nie striktný a za každú cenu,“ vraví odborníčka. Veta „Povedal/a som a dosť!“ by mala byť zakázaná.
Detskému vzdoru je najlepšie predchádzať
Podľa Evy Farkašovej je najvhodnejšie vzdorovitému správaniu predchádzať. Uvedomiť si, v akej situácii, za akých okolností sa zvykne objaviť. „V takomto prípade je vhodné odpútať pozornosť dieťaťa od danej veci a ponúknuť inú tému, aktivitu. Obrátiť pozornosť inam a za spoluprácu ho pochváliť.“Vo vypätej situácii, keď dieťa veľmi plače, kričí, pomáha prejavenie pozitívnych emócií zo strany rodičov – vziať dieťa na ruky, objať, pohladkať, pritúliť k sebe, mierne osloviť, prihovoriť sa s úsmevom, pokúsiť sa ponúknuť alternatívu.
Rodičia „trucovitých“ detí majú odskúšané rôzne postupy, ktoré u nich zväčša zaberajú. „V niektorých prípadoch pomáha nevšímať si vrieskajúce dieťa, nereagovať, odísť do inej miestnosti a počkať, kým sa upokojí. Potom treba pokračovať v komunikácii akoby nič, bez výčitiek, poúčania, ironizovania a posmievania sa. Nehovorte dieťaťu: No, to zase bolo, už si sa spamätal?“
Dobrou správou podľa Evy Farkašovej je, že dieťa sa postupne socializuje, učí sa orientovať v prostredí a vo vzťahoch, zvládať rôzne situácie. Je dobré, pomáhať mu v tom tým, že používame výchovné postupy, ktoré ho motivujú, sú preňho zaujímavé, emocionálne príťažlivé a s ktorými sa dokáže stotožniť.
„Od rodičov to vyžaduje trpezlivosť, systematickosť, často vynaliezavosť a tvorivosť pri aplikovaní doposiaľ neodskúšaných postupov. Pritom máme neustále na mysli odmenu v podobe dlhodobo dobrých vzťahov s dieťaťom,“ uzatvára Eva Farkašová.
„Protivzdorový“ rýchlokurz podľa psychologičky Evy Farkašovej:
• Zosúlaďte požiadavky na dieťa s jeho vekom a rozumovou, sociálnou a emocionálnou vyspelosťou.
• Vytvorte a udržiavajte stabilné, pozitívne rodinné prostredie (narušené vzťahy medzi rodičmi dieťa citlivo vníma a môže to uňho vyvolávať negatívne reakcie, napríklad hnevlivosť, neposlušnosť či plačlivosť).
• Nájdite si čas venovať sa dieťaťu – hrať sa s ním, rozvíjať jeho záujmy v spoločných činnostiach (TV, PC, tablet v obmedzenej miere).
• Organizujte činnosti v domácnosti tak, aby sa na nich dieťa mohlo podieľať (pomôcť, mať na starosti... – podľa veku dieťaťa).
• Naučte sa odľahčiť napäté situácie, používať nadhľad a humor, obráťte vzniknutý problém na žart.
• Zosúlaďte požiadavky na dieťa s jeho vekom a rozumovou, sociálnou a emocionálnou vyspelosťou.
• Vytvorte a udržiavajte stabilné, pozitívne rodinné prostredie (narušené vzťahy medzi rodičmi dieťa citlivo vníma a môže to uňho vyvolávať negatívne reakcie, napríklad hnevlivosť, neposlušnosť či plačlivosť).
• Nájdite si čas venovať sa dieťaťu – hrať sa s ním, rozvíjať jeho záujmy v spoločných činnostiach (TV, PC, tablet v obmedzenej miere).
• Organizujte činnosti v domácnosti tak, aby sa na nich dieťa mohlo podieľať (pomôcť, mať na starosti... – podľa veku dieťaťa).
• Naučte sa odľahčiť napäté situácie, používať nadhľad a humor, obráťte vzniknutý problém na žart.
