Šťastné deti. Čo potrebujú k tomu, aby boli šťastné? Okrem našej lásky, pozornosti či darčekov k sviatkom sú dôležité aj ďalšie záležitosti. Na prvý pohľad môžu pre ne predstavovať nekomfort, pre zdravý vývoj a ich sebahodnotu sú však dôležité.

Facebook

Aj keď nám pomáhajú, stále sú to len deti. Nechajme ich byť deťmi.

Foto: shutterstock.com

Zodpovednosť

Je na dospelých, aby deťom umožnili niesť za svoje skutky zodpovednosť. V prvom rade vlastným príkladom, keď neprehadzujú zodpovednosť za svoju situáciu na iných, no a potom i na tom, že deti nechajú pocítiť dôsledky ich skutkov. Zabudneš si desiatu? Budeš hladný. Skočíš do mláky? Pôjdeš zvyšok prechádzky mokrý. Môže to však byť aj pozitívny príklad: Ak napríklad dieťa prestrie stôl na večeru, pochválime, ako príjemne sa dnes večeria v takomto prostredí.

Možnosť byť dieťaťom

Najmä najstarší súrodenci sa veľmi skoro dostávajú do roly opatrovníka (mladšieho súrodenca) alebo pomocníka rodičom. Určite je dobré zapájať deti do domácich prác a nenásilnou formou ich takto učiť rôznym činnostiam, nemali by sme však zabúdať na to, že sú to stále len deti, ktoré sa potrebujú aj hrať a nie sú schopné v niektorých veciach premýšľať ako dospelí. Skrátka im umožniť zostať naďalej deťmi, riešiť si svoje detské záležitosti a predstavy, aj keď to niekedy znamená nedokončenú či nedokonalú aktivitu.

Spontánna zábava

Súvisí to s predchádzajúcim bodom. Dieťa by malo mať popri povinnostiach aj dostatok priestoru na voľné hranie, neorganizovanú činnosť, nudu, keď nič nemusí, len si skrátka robí čo chce. Bez toho, aby mu to dospelí nejakým spôsobom komentovali alebo do toho zasahovali.

Chyby

Samozrejme, ak sa dieťaťu niečo nepodarí, našou prvou, často automatickou, reakciou býva kritika a poučovanie, ako to nabudúce urobiť lepšie. Dieťa by však nemalo vyrastať s tým, že urobiť chybu je prejavom slabosti. Chyba je samozrejmosťou, ak sa niečo učíme, tak by to malo brať, a ako už raz bolo napísané – chyba je naša najlepšia kamarátka.

Problémy a riešenia

V tomto prípade je na nás dospelých, aby sme dieťaťu ukázali, aké má pri tom ktorom probléme možnosti. Kedy je dobré jednoducho ustúpiť, kedy si ako pomôcť... Dieťa nie vždy dokáže nájsť riešenia samé, a ak sa mu to bude stávať často, podľahne pocitu bezmocnosti, ktorý si prenesie aj do dospelosti. Nechráňme teda deti pred problémami, ani ich neriešme za nich. Pomôžme im nájsť vlastnú cestu, ako si s nimi poradiť.

Emočná podpora

Dieťa by malo vedieť, že na jeho pocitoch záleží, a že je v poriadku cítiť sa občas aj zle. Dokáže to vtedy, ak sa dospelí budú zaujímať o jeho rozpoloženie, ak dokážu akceptovať aj tie negatívne emócie a nebudú ho trestať za hnev či plač.

Rešpekt

„Prepáč, prehnala som to, zlyhala mi trpezlivosť.“ Veta, ktorá po hádke a kriku pomôže dieťaťu i dospelému. Skúste ju niekedy vysloviť nahlas, uľaví sa vám. A dieťaťu mnohé objasní, naučí ho oddeľovať skutočný svet od emócií a tiež tomu, ako rešpektovať a byť rešpektovaný.

Súvisiace články:

• Sedem výchovných rád odborníka, ako mať spokojné a šťastné dieťa

• Má byť rodič najlepším priateľom dieťaťa?

• Dnešné deti sú drzé a nesamostatné, kto za to môže? Časť ľudí má vinníka – modernú výchovu

  ahojmama.sk na Facebooku

  ahojmama.sk do e-mailu

Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa

E-mail alebo prezývka:

Heslo:

alebo môžete použiť:

Prihlásiť sa cez Varecha.sk

Nová registrácia