Rodič ako priateľ? Môže byť, ale stále ako rodič, teda ako ten silnejší, múdrejší, ktorý keď treba, povie aj nie.
Foto: shutterstock.comV súčasnosti sa hovorí o množstve rodičovských štýlov – od liberálneho až po autoritatívny, vrátane „zlatej strednej cesty“. Psychológovia upozorňujú, že bez ohľadu na osobnosť rodiča, jeho skúsenosti a životný postoj by voči dieťaťu nikdy nemal zabudnúť na to, že je predovšetkým rodičom.
„Zdravé rodičovstvo nie je demokracia,“ pripomína trojica renomovaných amerických psychoterapeutov Kent Hoffman, Glen Cooper a Bert Powell v knihe Kruh bezpečného rodičovstva. Ako vysvetľujú, deti potrebujú cítiť istotu a bezpečie. „Potrebujú vedieť, že sa niekto dokáže o nich postarať, prevziať vedenie, aj keď to môže priniesť rozhodnutia, ktoré sú nepopulárne, alebo s ktorými dieťa nebude súhlasiť,“ vysvetľujú.
Snaha o zbytočnú dokonalosť
Snaha byť viac priateľom ako rodičom je podľa trojice psychoterapeutov len istou formou perfekcionalizmu, kedy sa bojíme, aby sme deťom neublížili a nepripravili ich o šťastné detstvo. „Samozrejme, že chceme, aby boli naše deti šťastné, a je úžasné, keď dokážeme byť pre naše deti priateľmi. Musíme to však robiť v kontexte toho, že sme zároveň starší a múdrejší, že sme rodičmi,“ vysvetľujú v spoločnej knihe.Ideálny rodič by mal byť teda podľa Kruhu bezpečného rodičovstva vo vzťahu k dieťaťu vždy ten väčší, múdrejší, silnejší a láskavý. Ak je to možné, mal by vždy nasledovať potreby dieťaťa, a ak je to nevyhnutné, má prevziať vedenie.
Scéna v obchode
Psychoterapeuti opisujú aj príklad dvojročného dievčatka v obchode, ktoré počas nakupovania robí neplechu. Najprv vyhadzovala veci z koša na zem, potom hodila krabičku s čajom do jedného pána, neskôr roztrhala obal s hrozienkami a vysypala ich na zem. Matka sa jej snažila jemne dohovoriť, poprosiť ju o strpenie: „Ja viem... Vydrž to ešte prosím kvôli mne... Prosím ťa, bude pre teba v poriadku, ak by si ešte minútku vydržala?“Dievčatko však pokračovalo. Podľa trojice autorov v tomto prípade mala matka jasne vytýčiť dcérke hranice. Keďže to neurobila, dievčatko pokračovalo v snahe zistiť, kde až sú. „Prevziať vedenie láskavým spôsobom znamená hovoriť (či už priamo alebo nepriamo): Vždy tu budem pre teba, ale to neznamená, že budem vždy prehnane milý. Pretože niekedy je naozaj dôležité, aby som ti dal vedieť, že tu sú tvoje hranice, že si ich prekročil, a že sa potrebujeme vrátiť späť,“ vysvetľujú Kent Hoffman, Glen Cooper a Bert Powell.
Dodávajú, že detského nesúhlasu sa netreba obávať. „Hoci dieťa bude protestovať, ocení náš zmysel pre bezpečie, jeho pocit bezpečia bude prameniť z toho, že ho dokážeme viesť.“
Ako to asi má vyzerať, ukazuje druhý príklad v knihe. Matka s dvoma deťmi cestovala autobusom. Tie sprvu pobehovali v uličke hore-dolu a ona sa cítila bezmocná a nešťastná. Potom si povedala, že ona je tá silnejšia a múdrejšia, tak deti jednoducho stiahla k sebe na sedačku a pobehovať ich už nepustila.
Vodcovstvo nie je prísna diktatúra
Na druhej strane ale experti varujú pred prehnanou prísnosťou, rodičovstvo totiž nie je len o autorite. Preto je tu dôraz aj na láskavosť, schopnosť vedieť rozpoznať, kedy sa za navonok nežiaducimi prejavmi skrýva potreba podpory či pomoci či pochopenia.„Ak ste väčší, silnejší, múdrejší a láskavý, dieťa vníma vašu sebaistú prítomnosť, či už má rok alebo 21. Bude vedieť, že ste si istý svojou schopnosťou prevziať vedenie láskavým spôsobom a ste plne prítomný. Vaše dieťa bude obdarené takou dôverou vo váš vzájomný vzťah, akú nikdy nezíska krikom, bitkou, strachom, požiadavkami, vyjednávaním ani rozmaznávaním,“ konštatujú psychoterapeuti.
