Andrea má na svoje deti dostatok času, venuje sa im a syna nechce dať do škôlky, hoci podľa zákona to bude pre ňu od septembra povinné. Nevie, čo s tým.
Foto: Shutterstock.comViem, že som v menšine, ale určite nie jediná. Žijeme s manželom a dvoma deťmi na lazoch, do mesta chodievame raz za čas, posledné mesiace naozaj len na nákupy. Staršiu dcérku (je druháčka) učíme z domu v rámci domáceho vzdelávania a rovnako sa chystáme učiť aj syna. Ten mal nedávno päť rokov a od sestry sa už teraz veľa naučil.
Pozná písmenká, sám si berie knihy, ktoré nám číta nahlas (aj keď sa nám nie vždy chce ho počúvať), „píše“ (aj keď je to zatiaľ zväčša len rad písmen v štýle píš ako počuješ, sem-tam medzera na správnom mieste). Ovláda počítanie do 20 (myslím príklady 8+10), pochytil dokonca i nejaké tie anglické slovká a frázy. Učíme ho naše riekanky, piesne, naozaj si nemyslím, že by bol nejako zanedbávaný či zaostával za rovesníkmi v škôlke. No a teraz nás štát núti dať ho do škôlky.
Nemám záujem. Jednak preto, že je to pre nás dosť komplikované dochádzať každý deň do mesta, a jednak v tom nevidím dôvod, keď syn má dostatok pohybu, prírody, kamarátov (susedov, bratrancov, sestru) i učenia doma.
Viem, že je možné mať individuálne vzdelávanie aj v prípade povinnej predškolskej výchovy. Čo sme sa však zatiaľ informovali, vyšlo by nás to zhruba na 40 eur mesačne, poplatok za škôlku. Čiže máme zaplatiť 400 eur za školský rok, aby mohlo byť naše dieťa legálne doma? Nie je to pre nás nezanedbateľný peniaz, o princípe nehovoriac.
Nezdá sa mi čestné ani zapísať syna do škôlky a nevoziť ho tam, aby nezaberal miesto niekomu, kto oň naozaj stojí, resp. potrebuje. Takže naozaj neviem, čo mám robiť?
Celé sa mi to zdá postavené na hlavu, ďalšia zbytočná byrokracia a nariaďovanie zo strany úradov, ktorých sme si za posledný rok užili viac než dosť, vrátane tých naozaj nezmyselných.
Mám nejakú možnosť?
Vaše názory a rady pre Andreu môžete písať do komentárov pod článok, prípadne na emailovú adresu redakcia@ahojmama.sk. Najlepšie uverejníme.
