Nezhody vo výchove sa snažte riešiť.
Foto: Shutterstock.comKatka sa snaží plniť všetky potreby svojho dieťaťa, predovšetkým úzky fyzický kontakt. Nikdy ho nenechávala vyplakať, na ruky ho brala a berie, keď to potrebuje.
Hoci sa mladá žena snažila vychovávať Tomáška čo najlepšie, tvrdo narazila na odpor manžela a jeho rodičov. „Tí svojho syna vychovávali prísne. Aby vraj niečo v živote dokázal a nebol rozmaznaný. Odmietli takmer všetko, o čo mi vo výchove išlo. Podľa ich predstavy ak dieťa plače, má sa nechať tak, aby si nezvykalo a neskákalo potom rodičom po hlave. Spoločné spanie v posteli považujú za nenormálne, dieťa vraj potrebuje svoj priestor a rodičia tiež,“ hovorí mladá žena.
Aby bola situácia ešte náročnejšia, rodina býva u manželových rodičov, pretože to tak z finančného hľadiska bolo výhodnejšie. Manžel sa o rodinu stará a miluje ju, ale výchovné rozpory sú stále väčšie. Partneri už nevedia, ako ďalej.
Pravda je na oboch stranách
O názor na neľahkú rodinnú situáciu sme poprosili psychoterapeuta Miroslava Harantu (www.haranta.sk): „Dobrý deň Katka, pravda je vždy na oboch stranách a to, že ste o niečom presvedčená, neznamená, že je to najlepšie riešenie. Dieťa potrebuje cítiť lásku, cítiť sa prijaté a milované, no nemusíte mu venovať sto percent svojho času. Potrebuje aj svoj priestor, byť samé so sebou, aby v sebe mohlo objaviť kreativitu, budovať sebestačnosť a vlastnú hodnotu. Ak mu tento priestor nedáme, pretože sme tam stále pre neho, vytvárame z neho nesamostatnú bytosť, ktorá nebude vedieť, ako žiť,“ myslí si psychoterapeut.„Partner sa cíti byť vytlačený a v skutočnosti aj je. Následne sa vo vzťahu zvyšuje napätie a objavujú sa hádky. A v takomto partnerstve, kde trpia obaja partneri, trpí aj dieťa. V zdravom partnerstve je nevyhnutné, aby partner ostal partnerom a energia išla smerom k nemu. Z tohto pevného partnerstva, harmónie a spokojnosti profituje aj dieťa. Cíti lásku, bezpečie a podporu,“ vraví Miroslav Haranta.
Prekážka v intimite?
Spoločné spanie v posteli prináša prospech dieťaťu aj matke, niektorí otcovia s ním však nesúhlasia a považujú ho za prekážku partnerskej intimity. V tom prípade je dobré, ak sa žena radšej zamyslí nad tým, ako situáciu riešiť.„Dieťa v posteli môže niekedy slúžiť ako štít voči partnerovi a intimite, čo má za následok ochladnutie partnerstva, prípadne úplné odcudzenie. Ak si žena presadzuje a obhajuje dieťa v posteli, je dobré, aby sa pozrela na to, prečo sa potrebuje takto zatvárať a chrániť dieťaťom pred partnerom. Aký je tam problém?“ popisuje psychoterapeut.
„Čo sa týka bývania so svokrovcami, sú to veľké skúšky, no aj tie sa dajú zvládnuť. Základ je komunikácia. Treba si jasne stanoviť svoje hranice a svoj priestor, ustáť si ich a dodržiavať ich. Ak ich nebudú rešpektovať, stále máte slobodnú voľbu a môžete napríklad povedať manželovi, že tu žiť nechcete, a ak nemá záujem to zmeniť, stále môžete odísť. Veľmi často zabúdame kvôli rôznym strachom, že vždy je možnosť voľby,“ je presvedčený Miroslav Haranta.
Katka by chcela, aby z jej syna vyrástol šťastný a vyrovnaný človek, ktorý sa nebojí vzťahov. To sa však podľa psychoterapeuta môže podariť len vtedy, ak bude mať za vzor funkčný vzťah rodičov, ktorí spolu dokážu komunikovať a sú vo vzťahu jeden pre druhého. „Ako prvé si treba upratať vo svojom živote a byť príkladom pre dieťa, a potom bude možné, aby z neho taký človek bol,“ myslí si Miroslav Haranta.
S manželom si Katka potrebuje sadnúť a začať komunikovať, nájsť spoločné riešenie, venovať sa jeden druhému vo všetkých oblastiach, hlavne v intimite, aby prehlbovali vzájomnú lásku a spojenie a viac sa vnímali. „Skúste sa na všetko začať pozerať s tým, že nič nie je také, aké sa na prvý pohľad zdá. A to, že nám niečo dáva zmysel a sme o tom presvedčení, ešte neznamená, že to tak je a že práve to nebude mať negatívne následky v budúcnosti. Držím palce,“ uzavrel.
Aj muž má právo zasahovať do výchovy
A čo mamičke Katke poradili ostatné mamy? „Manžel by mal byť viac ako dieťa. Do budúcnosti bude pre dieťa dôležitejší ako dojčenie. Odporúčala by som si s mužom sadnúť, dobre sa naladiť na jeho názory a snažiť sa zmeniť aspoň niečo, aby aj on bol spokojný. Konieckoncov, on to musel robiť štyri roky. Niečo v zmysle: Ty si myslíš to a to, dobre. Ja si myslím toto. Navrhni, čo by si chcel zmeniť. Stačí jedna vec, napríklad obmedziť dojčenie počas dňa, ale nechať aspoň na zaspávanie. A dodržať to. Možno to mamičku i dieťa trochu raní, ale treba myslieť na to, že aj muž má právo zasahovať do výchovy. Konieckoncov, robí to z lásky. Ak bude mať jeho počínanie negatívne dôsledky, určite si to všimne. Nevyčítajte mu to však.Skúste aj kompromisy: spoločné spanie nie, ale aspoň postieľka vo vašej izbe. Keď to bude fungovať, o nejaký čas môžete skúsiť aj samostatnú izbu. Ak zmeny, nie prudké, ale postupné. Aj nedokonalý muž a otec je vždy lepší ako žiaden. Jeho rodičia napriek tomu, že ho nevychovali dokonale a ani sami dokonalí určite neboli, to spolu vydržali až doteraz - a už tým mu dali do života veľmi veľa,“ napísala do diskusie na našom webe www.ahojmama.sk Jana Michálková, ktorá pôsobí ako laktačná poradkyňa.
Ďalšia webová diskutujúca ktorá sa predstavila pod prezývkou Cicula, si zasa myslí toto:
„Matka si jednoducho privatizovala dieťa a manžela-otca vylučuje z jeho i svojho života, nanajvýš má prinášať domov peniaze. Žiaľ, často sa stáva, že sa zabúda na rodičovské právo druhého rodiča a na povinnosť vychovávať dieťa spoločne. Škoda, že okolnosti alebo podrobnosti tieto výchovy si nevyjasnili vopred aspoň rámcovo.“
Diskutujúce na našom facebookovom profile sú zasa presvedčené, že riešením náročnej situácie by bolo druhé dieťa. „To by všetko poriešilo. A najlepšie dvojičky. Mali by hneď iné starosti,“ je presvedčená Jozefína Vidiščaková.
„Aj keď nie som zástancom názoru, že riešiť problémy pomôže ďalšie dieťa, tu by mamička nebola sústredená len na svojho jediného syna,“ predstavila svoj názor Štěpánka Grľáková.
