Uniformy podporujú tímovosť, ich zástancom je vo svojej akadémii aj tenista Andre Agassi. Ilustračné foto.
Foto: shutterstock.comV niektorých školách, väčšinou za hranicami, to riešia jednoducho - školské uniformy. Kým u nás sa nad nimi zvyčajne krčí nosom, keďže stále pripomínajú povinné časy pionierske, v zahraničí sú symbolom rovnosti a spolupatričnosti, podporujú tímového ducha.
Bývalý špičkový tenista Andre Agassi na ne vo svojej škole, prípravnej akadémii, ktorú v Las Vegas založil, nedá dopustiť. „Považovali sme za dôležité, aby žiaci nosili uniformy. Tričko s nohavicami alebo sukňou v oficiálnych farbách školy... Veríme, že to eliminuje tlak medzi vrstovníkmi a vieme, že to rodičom v dlhšom horizonte šetrí peniaze,“ vysvetľuje vo svojej knihe Open. Spokojné sú aj deti, pre ktoré je uniforma rovnako samozrejmá ako školská taška. A to nielen v Agassiho akadémii.
V Írsku bez komentárov
„Moja dcéra aj syn chodia do svojich škôl v uniformách a je to výborné. Myslím si, že ľudia ani netušia, aké je fajn ráno obliekať deti do uniforiem,“ pochvaľuje si aj Košičanka Ľudmila Halcinová, ktorá žije s rodinou v Írsku.
Ako hovorí, ráno nikto nevymýšľa, čo si kto vezme na seba, deti jednoducho vedia, čo si obliecť... „Nikdy som nepočula, že si uniformu neoblečú alebo nechcú. Nikdy sa ani nepozastavili nad tým, prečo musia. Je to súčasť ich života. Navyše, všetky deti sú potom v škole rovnaké.“
Dodáva, že aj tam sa deti porovnávajú – kto má aký peračník, tašku.. „No ak deti nebudeme učiť, čo je drahé alebo pekné, oni to vôbec komentovať nebudú,“ opisuje svoje skúsenosti. Uniformy by odporúčala všetkým. „Nemusíte stále dokupovať, kombinovať vlastné oblečenie.“
V Írsku sú uniformy na základných a stredných školách povinné, škola si zvolí, ako budú vyzerať a rodičom dá zoznam, vecí a povolených farieb. Rodičia platia všetko sami, môžu si však vybrať, v akom obchode čo kúpia. Musí to mať len predpísané farby, teda napríklad biela košeľa, sivá sukňa... Deti si rovnako môžu sami vybrať, čo si v ktorý deň oblečú – či sukňu, nohavice, šaty, alebo dokonca šortky. Musia akurát dodržať predpísané farby a mať na vrchnom oblečení logo školy. Oblečenie podľa vlastného výberu môžu mať iba pár dní do roka, napríklad na Haloween, Vianoce, či írsky sviatok St. Patrick Day, kedy ale musia byť v zelených farbách.
Slováci otáľajú
Povinnosť chodiť do školy v rovnakom oblečení môžu zaviesť aj naše školy, vrátane materských. „Môžu si to upraviť vo svojich školských poriadkoch, hoci to žiaden právny predpis explicitne neustanovuje,“ hovorí ministerstvo školstva.
Niektoré školy to zvažovali, väčšinou to však stroskotalo na nezáujme rodičov. Tí argumentujú zväčša finančnými dôvodmi, pretože ak majú viac detí, potrebovali by každému kúpiť viacero kusov – z hygienických dôvodov, k tomu letné a zimné doplnky...
V skutočnosti by to však také drahé nebolo, keďže by deťom nemuseli kupovať „civilné“ oblečenie. Navyše, keby sa šlo podľa írskeho modelu, veľa by nepotrebovali. „Na jeden rok stačia dcére dvoje šiat, dvoje nohavíc, jedny šortky, jedna sukňa, štyri košele, štyri páry pančúch, keďže jeden až dvakrát do týždňa majú teplákový deň, to znamená, že sú celý deň v teplákoch,“ upresňuje Ľudmila Halcinová. Tepláky sú tiež súčasťou školskej uniformy, s logom školy.
„Ak má škola finančné krytie na zavedenie uniforiem, napríklad od sponzorov alebo samotných zákonných zástupcov, ministerstvo do jej kompetencie nevstupuje. Každopádne musí tomu predchádzať súhlas všetkých rodičov, nemožno to ustanoviť ako povinnosť,“ pripomína ministerstvo školstva.
Učitelia v menšine
Učitelia by uniformy aj uvítali, nakoľko v mnohých školách sú rozdiely životnej úrovni jednotlivých žiakov výrazné. Navyše dnešná sloboda obliekania spôsobuje, že aj na slávnostné príležitosti chodia žiaci oblečení nevhodne, napríklad v rifliach... Väčšinou si však netrúfnu ísť proti presile žiakov a rodičov.
„Mne osobne by to nevadilo nosiť uniformu ako takú. Ale zas nemusí to byť pohodlné. Keby sme napríklad museli chodiť v sukni aj v zime, možno by sme mrzli, v lete zasa by sme sa zbytočne parili, ak by nebola nejaká kvalitná látka,“ mieni trinásťročná Zoja, žiačka jednej z prešovských základných škôl.
„Osobne nosenie uniforiem veľmi podporujem, keďže by sa tak odstránila bariéra medzi deťmi z rôznych sociálnych vrstiev, no skôr by som ich preferovala v mestách, kde je tento problém markantnejší,“ hovorí učiteľa základnej školy v Kriváni Michaela Jaseňovcová.
So zavádzaním uniforiem má skúsenosti z predchádzajúceho pôsobiska, jedenej súkromnej školy v Bratislave. „Schvaľovaním uniforiem sme si prešli práve preto, aby sa problém rovnosti medzi deťmi aspoň trochu odstránil. Deťom sa myšlienka páčila, tešili sa, že sa budú podobať školám v západných krajinách, kde je tento druh obliekania bežný. Väčší problém však nastal, keď rodičia museli za uniformy zaplatiť nemalú sumu...“ Preto si uniformy na štátnych školách nevie celkom dobre predstaviť. Tiež má obavy, že v rámci šetrenia peňazí by sa nevolili práve najkvalitnejšie materiály.
