Čítajte deťom dlhé príbehy, rozvoju mozgu to prospieva viac než ich sledovanie v televízii

TASR, pt, 9. marca 2019 o 10:04

Deťom, ktoré trávia veľa času na internete, chýba hlboké literárne čítanie hoci aj tri hodiny denne. Ak čítajú len orientačne, rýchlo a plytko, ich mozog sa nevyvíja tak, ako je potrebné. Upozorňuje na to vysokoškolská pedagogička Ľudmila Hrdináková.

Čítanie kníh prospieva mozgu viac než sledovanie príbehov v televízii.

Foto: shutterstock.com

Zmeniť trend a pomôcť deťom k riadnemu čítaniu kníh a príbehov sa teraz snaží Malokarpatská knižnica v Pezinku. Organizuje podujatia, na ktorých pracovníčky, ale aj známi spisovatelia čítajú deťom ľudové rozprávky v pôvodnej, neskrátenej podobe.

„Dnes vychádzajú rozprávky v pútavo a veľmi výrazne ilustrovaných nových knihách v inovovanej, často aj veľmi skrátenej podobe. Ich prečítanie trvá pár minút. Oproti tomu keď deťom čítame klasickú rozprávku Pavla Dobšinského, trvá to 20 až 25 minút,“ vysvetlila riaditeľka Malokarpatskej knižnice v Pezinku Daniela Tóthová.

Výskumy pritom dokázali, že vývoj mozgu, keď dieťa vyrastá s tlačenou knihou, ktorú číta, alebo mu ju čítajú rodičia, je odlišný oproti dieťaťu, ktoré rastie na počítačových hrách a rozprávky sleduje len v sfilmovanej elektronickej podobe. Pri sledovaní mozog pracuje inak, niektoré časti nie sú vyťažené, nerozvíja sa dobre verbálne vyjadrovanie či kreativita.

Ako uviedla Daniela Tóthová, mnohé deti počas čítaní v knižnici už majú problém sa koncentrovať spomínaných 20-25 minút. Knižnica sa to snaží zmeniť tak, že im bude naďalej čítať celé príbehy, aby si zvykli.

Medzi deti pozývajú aj samotných spisovateľov, tento týždeň s nimi besedoval napríklad Ľubomír Feldek. Diskusiu moderovala známa spisovateľka a zároveň knihovníčka Malokarpatskej knižnice Veronika Šikulová. Tá aj deťom v rámci posedení číta nahlas najčastejšie.

„Hovorili s deťmi o Feldekových rozprávkových knihách, o jeho básničkách, dokonca si spoločne vyskúšali poetický tréning, keď Feldek nadhadzoval verše a deti k nim hľadali a dopĺňali vlastné rýmy, čo bolo veľmi interaktívne,“ dodala Daniela Tóthová

Deti nepoznajú pôvodné verzie rozprávok

V knižnici počas aktivít pre deti zistili, že deti veľmi dobre reagujú na to, keď si medzi ne sadne niekto z dospelých a číta im nahlas.

Zaujímavé je, že mnohé deti dnes už ani nepoznajú pôvodnú podobu rozprávok, a niektoré dokonca vôbec. Je to práve tým, že na trhu je množstvo ilustrovaných a skrátených verzií príbehov. „My čítame rozprávky v plnom znení o troch princoch, ktorí zabili troch drakov a bojovali o tri princezné, zatiaľ čo v skrátenej forme už ide len o jedného princa, jedného draka a jednu princeznú,“ priblížila Daniela Tóthová.

Knižnica sa snaží s deťmi aj dospelými, ktoré tam prichádzajú, pracovať a vylepšovať povedomie práve takýmito aktivitami a besedami. Venujú sa v cykloch rôznym témam. Nedávno to bola ekológia, momentálne sú to rozprávky, aby sa deti dozvedeli aj to, ako vznikli, ako sa dostali medzi ľudí a ako sa menili jej podoba. „Snažíme sa pôsobiť nielen ako požičovňa kníh, ale aj ako inštitúcia, v ktorej sa vždy niečo deje," zhrnula Daniela Tóthová.

ANKETA:

Čítajú vaše deti, prípadne čítate s nimi?

75,0%



0,0%



0,0%



0,0%



25,0%










Zdravie - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >