Detská kniha by mala baviť aj rodiča.
Foto: Shutterstock.comMalé deti asi do tretieho roku sa potešia knižkám, ktoré obsahujú len obrázky, alebo leporelám s jednoduchými vetami, riekankami či básničkami doplnenými ilustráciami. Je dobré, ak sa časti textu opakujú, pomáha to vývoju reči. Dieťa pritom spočiatku nemusí textu rozumieť. Postupne mu slová a vety začnú dávať význam.
Deti rady poznávajú ústami, zadovážte im preto aj knižky z odolného materiálu, na ktorých si „pochutnajú“. Dobré sú tiež interaktívne tituly, ktoré majú namiesto klasických ilustrácií puzzle, ktoré sa dá vyberať. Čítanie tak získa hravý rozmer naviac.
Pre deti okolo troch štyroch rokov sa už ponúkajú kratšie rozprávky či príbehy, pri ktorých udržia trochu dlhšie pozornosť. Dnešné deti majú často s pozornosťou problémy, čítanie je preto vhodným spôsobom, ako ju posilňovať.
Klasické a slovenské rozprávky sú stávkou na istotu
Pre starších predškolákov sú už vhodné klasické rozprávky napríklad od Hansa Christiana Andersena alebo Pavla Dobšinského. Ich význam je podľa francúzskej psychologičky Anne Bacus v tom, že dieťa zoznamujú so svetom zla a dobra, ktoré zväčša zvíťazí. Vďaka rozprávke sa tak dieťa naučí, že má zmysel konať v živote správne veci. Na druhej strane však klasické rozprávky môžu u niektorých citlivejších detí vyvolať strach, pretože niekedy obsahujú prvky násilia. Ak je váš potomok bojazlivejší, potom mu radšej tieto diela predstavujte s opatrnosťou.
V kníhkupectvách či knižniciach je na výber veľké množstvo modernej detskej literatúry, ale neurobíte chybu, ak sa vrátite k starším slovenským autorom, ktorí predstavujú osvedčenú kvalitu. Hrdinovia Kristy Bendovej, Kláry Jarunkovej či Márie Ďuríčkovej sú uveriteľní, zažívajú dobrodružstvá, učia sa, ako obstáť v živote. Ich príbehy budú blízke aj súčasným deťom, hoci v ére, keď knihy vznikali, ešte neexistovali žiadne mobily, tablety ani počítačové hry.
Kniha musí baviť aj rodiča
Ak si nie ste istí, či ste zvolili dobrú detskú knihu, je tu jednoduchá pomôcka. Kniha by mala byť pútavá aj pre rodiča. Nie je dobré, ak jemu samotnému pripadá hlúpa či detinská. Orientovať sa môžete aj podľa toho, aké témy viac oslovujú dieťa. Sú to skôr zvieratá, postavy z rozprávok alebo príbehy skutočných detí?
Každý večer hercom
Dôležité nie je len to, akú knihu na čítanie vyberiete, ale aj to, ako potomkovi jej obsah sprostredkujete. Čítanie deťom na dobrú noc je síce chvályhodné, ale rodič má toho večer často akurát tak dosť. A tak sa snaží mať predčítanie rýchlo za sebou, šesťstránkovú kapitolu monotónnym hlasom prečíta za dve minúty a uteká dorobiť prezentáciu do práce alebo upratať kuchyňu. Deti ale vyžadujú úplne iný prístup.
„Majú rady, keď ten, kto im predčíta, zároveň príbeh akoby hrá. Je dôležité meniť tón hlasu podobne ako na javisku, aby sa dieťa do príbehu vžilo, s napätím očakávalo, čo bude ďalej, malo strach, bolo dojaté, pociťovalo nepokoj či sa bavilo, nechalo sa prekvapiť vývojom udalostí a nakoniec sa s uľahčením dočkalo rozuzlenia,“ píše v knihe Vaše dieťa vo veku od 1 do 3 rokoch Anne Bacus. Ak na pravidelné divadelné predstavenie nemáte už silu, zvyknite si dieťaťu čítať viac počas dňa alebo aj na prechádzkach či ihrisku. Veď nikde nie je napísané, že čítať sa smie, len keď spadne tma.
Deti často rodičov nútia, aby im čítali stále dookola tie isté rozprávky a knižky. Nie vždy sa to stretáva s pochopením, rodičia si myslia, že potomok by si mal rozširovať obzory novými príbehmi. Malé deti ale zjavne potrebujú nielen v predčítaní opakovanie. Celú rozprávku sú schopné naučiť sa aj naspamäť. „Príbehy počúvané opakovane majú v deťoch hlbokú odozvu, pretože v nich nachádzajú odpovede na otázky späté s ich vývojom. Je prirodzené, keď im vyhoviete a budete príbeh veľakrát opakovať, “ odporúča psychologička.
