Mami, a ešte rozprávku... Ako vybrať dobrú detskú knihu

Gabriela Bachárová, 29. októbra 2018 o 06:05

Deťom sa odporúča čítať aspoň dvadsať minút denne, ale aké knihy by mali rodičia zvoliť? Trh situáciu veľmi neuľahčuje, pretože chrlí jeden titul za druhým. Ponúkame vám pár tipov, ako sa v ponuke detskej literatúry orientovať a ako potomkovi čítať.

Detská kniha by mala baviť aj rodiča.

Foto: Shutterstock.com

Malé deti asi do tretieho roku sa potešia knižkám, ktoré obsahujú len obrázky, alebo leporelám s jednoduchými vetami, riekankami či básničkami doplnenými ilustráciami. Je dobré, ak sa časti textu opakujú, pomáha to vývoju reči. Dieťa pritom spočiatku nemusí textu rozumieť. Postupne mu slová a vety začnú dávať význam.

Deti rady poznávajú ústami, zadovážte im preto aj knižky z odolného materiálu, na ktorých si „pochutnajú“. Dobré sú tiež interaktívne tituly, ktoré majú namiesto klasických ilustrácií puzzle, ktoré sa dá vyberať. Čítanie tak získa hravý rozmer naviac.

Pre deti okolo troch štyroch rokov sa už ponúkajú kratšie rozprávky či príbehy, pri ktorých udržia trochu dlhšie pozornosť. Dnešné deti majú často s pozornosťou problémy, čítanie je preto vhodným spôsobom, ako ju posilňovať.

Klasické a slovenské rozprávky sú stávkou na istotu


Pre starších predškolákov sú už vhodné klasické rozprávky napríklad od Hansa Christiana Andersena alebo Pavla Dobšinského. Ich význam je podľa francúzskej psychologičky Anne Bacus v tom, že dieťa zoznamujú so svetom zla a dobra, ktoré zväčša zvíťazí. Vďaka rozprávke sa tak dieťa naučí, že má zmysel konať v živote správne veci. Na druhej strane však klasické rozprávky môžu u niektorých citlivejších detí vyvolať strach, pretože niekedy obsahujú prvky násilia. Ak je váš potomok bojazlivejší, potom mu radšej tieto diela predstavujte s opatrnosťou.

V kníhkupectvách či knižniciach je na výber veľké množstvo modernej detskej literatúry, ale neurobíte chybu, ak sa vrátite k starším slovenským autorom, ktorí predstavujú osvedčenú kvalitu. Hrdinovia Kristy Bendovej, Kláry Jarunkovej či Márie Ďuríčkovej sú uveriteľní, zažívajú dobrodružstvá, učia sa, ako obstáť v živote. Ich príbehy budú blízke aj súčasným deťom, hoci v ére, keď knihy vznikali, ešte neexistovali žiadne mobily, tablety ani počítačové hry.

Kniha musí baviť aj rodiča


Ak si nie ste istí, či ste zvolili dobrú detskú knihu, je tu jednoduchá pomôcka. Kniha by mala byť pútavá aj pre rodiča. Nie je dobré, ak jemu samotnému pripadá hlúpa či detinská. Orientovať sa môžete aj podľa toho, aké témy viac oslovujú dieťa. Sú to skôr zvieratá, postavy z rozprávok alebo príbehy skutočných detí?

Každý večer hercom


Dôležité nie je len to, akú knihu na čítanie vyberiete, ale aj to, ako potomkovi jej obsah sprostredkujete. Čítanie deťom na dobrú noc je síce chvályhodné, ale rodič má toho večer často akurát tak dosť. A tak sa snaží mať predčítanie rýchlo za sebou, šesťstránkovú kapitolu monotónnym hlasom prečíta za dve minúty a uteká dorobiť prezentáciu do práce alebo upratať kuchyňu. Deti ale vyžadujú úplne iný prístup.

„Majú rady, keď ten, kto im predčíta, zároveň príbeh akoby hrá. Je dôležité meniť tón hlasu podobne ako na javisku, aby sa dieťa do príbehu vžilo, s napätím očakávalo, čo bude ďalej, malo strach, bolo dojaté, pociťovalo nepokoj či sa bavilo, nechalo sa prekvapiť vývojom udalostí a nakoniec sa s uľahčením dočkalo rozuzlenia,“ píše v knihe Vaše dieťa vo veku od 1 do 3 rokoch Anne Bacus. Ak na pravidelné divadelné predstavenie nemáte už silu, zvyknite si dieťaťu čítať viac počas dňa alebo aj na prechádzkach či ihrisku. Veď nikde nie je napísané, že čítať sa smie, len keď spadne tma.

Deti často rodičov nútia, aby im čítali stále dookola tie isté rozprávky a knižky. Nie vždy sa to stretáva s pochopením, rodičia si myslia, že potomok by si mal rozširovať obzory novými príbehmi. Malé deti ale zjavne potrebujú nielen v predčítaní opakovanie. Celú rozprávku sú schopné naučiť sa aj naspamäť. „Príbehy počúvané opakovane majú v deťoch hlbokú odozvu, pretože v nich nachádzajú odpovede na otázky späté s ich vývojom. Je prirodzené, keď im vyhoviete a budete príbeh veľakrát opakovať, “ odporúča psychologička.



Komentáre k článku:
  • používateľ nemá avatarKatkagib 29. októbra 2018 o 12:13

    veľmi pekné knižky majú na bux.sk ale celkovo mám pocit, že slovenských rozprávok ubúda-aspoň takých klasických čo sme čítali keď som bola malá ja. Ale celkový výber je veľký len sa tým treba prehrabať :) Ale zdá sa mi, že sú knihy celkom drahé-aj keď viem, že je to dobrá investícia a pekná spomienka a vec, ktorá sa dá uchovať aj do dospelosti. Ja šetrím pri kúpe online pomocou cashback portálu » www.plnapenazenka.sk
    @zareaguj


Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Dieťa 1 — 6 - ďalšie články

  • Obrázok Lady Gaga, Elán či Spievankovo? Púšťať deťom detské pesničky alebo postačia dospelácke?

    Lady Gaga, Elán či Spievankovo? Púšťať deťom detské pesničky alebo postačia dospelácke?

    V maternici počúval klasiku a piesne svojho otca. Teraz má trištvrte roka a stále nepočul žiadnu detskú pesničku. „Ani mu ich nemienime púšťať,“ vraví spevák Robo Papp o svojom Leovi, presvedčený, že pri deťoch sa možno zaobísť bez „haťapaťazumby“ a naopak, počúvať hudbu, ktorú obľubujú rodičia. Dá sa to, alebo deti potrebujú piesne primerané svojmu veku, čo ako hlúpe sa zdajú dospelým?

  • Obrázok Prvé dni v škôlke. Praktické tipy, ako zvládnuť detský plač a obavy, ponúka špeciálna pedagogička Soňa Pekarovičová

    Prvé dni v škôlke. Praktické tipy, ako zvládnuť detský plač a obavy, ponúka špeciálna pedagogička Soňa Pekarovičová

    Čím je pre dospelého nástup do nového zamestnania, tým je pre malé dieťa, ktoré bolo doteraz zvyknuté byť stále s rodičmi, nástup do škôlky. Špeciálna pedagogička Soňa Pekarovičová však vraví, že s pomocou vhodných techník možno detské obavy zmierniť. V článku, ktorý pre vás pripravila, si prečítate, že takými technikami môžu byť spoznanie neznámeho, uvoľnenie napätia hrou či reflektujúci rozhovor.

  • Obrázok „To je moje!“ 6 pravidiel, ako naučiť dieťa deliť sa o veci

    „To je moje!“ 6 pravidiel, ako naučiť dieťa deliť sa o veci

    „Moje, moje, moje!!!“ Patrí vaše dieťa tiež k tým, ktoré sa nechcú deliť o hračky? A vy pritom bojujete s pocitmi viny, že vychovávate malého sebca? Nemusíte mať výčitky, takéto správanie je pre dvoj-trojročné deti typické, ich mozog ešte nedokáže rozlišovať medzi vlastníctvom, požičaním či vrátením vecí.

  • Obrázok Hry sú pre predškolákov dôležitejšie než si myslíme. Ktoré a prečo?

    Hry sú pre predškolákov dôležitejšie než si myslíme. Ktoré a prečo?

    Škôlka pre päťročné deti je od septembra povinná, dôvodom je, aby deti najmä zo sociálne slabších rodín ľahšie zvládli školský systém. Rodičia majú ale aj možnosť domáceho vzdelávania, a to, podobne ako pri školskej dochádzke, po dohode so škôlkou. Ako môžete pripraviť na školu svojich predškolákov čo najlepšie doma?

  • Obrázok ROZHOVOR Dojčenie vie ovplyvniť psychiku na celý život, vraví Andrea Poloková

    ROZHOVOR Dojčenie vie ovplyvniť psychiku na celý život, vraví Andrea Poloková

    Na Slovensku je normou kŕmenie umelým mliekom a dojčenie, hoci má nenahraditeľný prínos pre fyzické i psychické zdravie, sa podporuje často len naoko. Prečo a ako to zmeniť? Vysvetľuje Andrea Poloková, podpredsedníčka združenia MAMILA, ktoré u nás už 19 rokov pomáha ženám s dojčením i starostlivosťou o dieťa.

  • Obrázok Viete, čo treba spraviť ako prvé, ak si vaše dieťa poraní zub?

    Viete, čo treba spraviť ako prvé, ak si vaše dieťa poraní zub?

    Nechajte deti voľne sa vylietať, zvlášť teraz cez prázdniny. Aj keď sa občas pritrafí nehoda, nedá sa jej zabrániť. Úrazy tu boli aj budú. Niektoré naozaj vyzerajú nepríjemne, dajú sa však pri zachovaní chladnej hlavy vyriešiť vcelku jednoducho. Ako postupovať pri poranení chrupu, radí zubná odborníčka.

  • Obrázok „Dosť, zatvoriť!“ Ako som päť rokov dojčila svojho syna

    „Dosť, zatvoriť!“ Ako som päť rokov dojčila svojho syna

    „Keď mi kamarátka vravela, že dojčí svoju 1,5-ročnú dcéru, zdalo sa mi to ako sen. Tá moja mala dva mesiace a ja som tŕpla, aby som vydržala aspoň tie prvé tri,“ delí sa o svoj príbeh Laura, ktorá z prvotného strašiaka zvaného dojčenie napokon urobila bežnú súčasť svojho života na dlhé roky.

Ďalšie články v rubrike >