Tekvice. Pred vyčíňaním farára a po ňom.
Foto: fb obce Kurdějov„Včerajšie Tekvicovanie a lampiónový sprievod mali skvelú atmosféru plnú pohody, detského nadšenia a myslíme, že i dospelí sa dobre bavili, keď videli nadšenie v očiach svojich detí a vnúčat. O to horšie je dnešné ráno. Dotyčného vandala, ktorý deťom zničil ich potešenie, asi nenájdeme, ale veríme, že si tento príspevok číta a je mu zo seba samého zle,” takýto príspevok sa pred pár dňami objavil na sociálnych sieťach obce Kurdějov v okrese Břeclav v Juhomoravskom kraji. To však nebolo všetko, sklamané deti sa nevzdali a vydlabali si tekvice aj druhýkrát. Verili, že tentokrát ich už nikto nezničí. Páchateľ sa však vrátil na miesto činu a tekvice rozkopal znovu...
Vinník sa napokon našiel, k nepochopiteľnému vandalizmu sa priznal miestny katolícky farár Jaromír Smejkal, ktorý pôsobí v cirkvi aj ako exorcista, teda vyháňač diabla. Na svoju obranu napísal list, ten však mohol veľa obyvateľov obce skôr ešte viac nahnevať. „Verím, že nikto z občanov, ktorí pred naším svätostánkom umiestnili symboly duchov zla, nechcel vyjadriť pohŕdanie tým, čo je nám katolíkom sväté, že jednali v nevedomosti, a tak nikoho neviním. Ale pretože som nemal potuchy, že sa koná akcia s deťmi zvaná tekvicovanie, keď som v nedeľu večer vyšiel z fary a uvidel som pred naším posvätným územím početné symboly satanistického sviatku Halowin, ktorý sa zrodil v súčasnom spohanštelom svete ako protiváha našich blížiacich sa kresťanských sviatkov Všetkých svätých a Dušičiek, konal som podľa svojej viery a povinnosti byť otcom a ochrancom zverených detí, duší a symboly som odstránil,” obhajoval sa farár. Ako ďalej napísal, ak by vedel, o čo ide, zničenie tekvíc by vraj zvážil, aby sa nedotkol detských citov. Farár sa za svoj čin síce ospravedlnil, avšak nezabudol dodať, že musel deti chrániť „pred skrytým duchovným zlom”.
Čin nepobúril len obyvateľov obce, postavila sa proti nemu aj sama katolícka cirkev. Brnianska diecéza sa za správanie kňaza ospravedlnila. Duchovnému jeho konanie vytkla s tým, že bolo nevhodné. „Vedenie brnianskej diecézy sa s týmto správaním nestotožňuje a bude vzniknutú záležitosť riešiť,” napísala v liste.
Nie je to diela satana...
Farár z moravskej obce síce obvinil svojich susedov z nevedomosti, avšak usvedčil sa z nej sám. Halloween nepochádza zo súčasnej doby a ani nemá byť akousi protiváhou nadchádzajúcich sviatkov, ktorými sú Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých. Bol tu oveľa skôr ako kresťanstvo, len sa inak volal a mal trochu inú podobu.Halloween, ktorý sa na Slovensku vníma ako neprirodzený a importovaný z USA, má veľmi starý európsky pôvod, ešte z dôb pred naším letopočtom. Vychádza z keltského sviatku Samhain. Kelti v noci z 31. októbra na 1. novembra slávili koniec leta a začiatok nového roka. Symbolicky išlo o prechod z tepla do chladu a práve v tomto zlomovom období sa mali stierať rozdiely medzi svetom mŕtvych a živých. Ako Kelti verili, duše zosnulých sa v tento čas vracali domov a príbuzní im lampášmi, ktoré vydlabali z repy, svietili na cestu.
Práve tu leží pôvod dnes obľúbeného dlabania tekvíc, do ktorých vkladáme sviečky a nechávame ich čarovne svietiť do noci. Dlabanie tekvíc sa síce považuje za novodobý zvyk vychádzajúci práve z Halloweenu, avšak určite si mnohí pamätajú, že na Slovensku sa táto tradícia udržiava už dlhé desiatky rokov, keď o nejakom Halloweene nikto ani len nechyroval.
Do Spojených štátov amerických tradíciu pôvodného keltského sviatku priviezli írski prisťahovalci. Práve Íri sa považujú za potomkov Keltov. Mimochodom, Halloween sa oslavuje večer 31. októbra, presne tak kopíruje termín starobylého pohanského sviatku. Jeho názov je skrátením anglického All Hallows Eve, čo v preklade neznamená nič iné ako „predvečer všetkých svätých”, ktorý katolícka cirkev oslavuje 1. novembra. Ľudová a kresťanská tradícia sa tak prelínajú a vhodne dopĺňajú podobne ako napríklad počas veľkonočných sviatkov.
Prečítajte si celý list, ktorý napísal farár vedeniu obce.
A tu je reakcia brnianskej diecézy, ktorá sa za farárov vandalizmus ospravedlnila.
