Idylický obrázok, učenie sa s dieťaťom je však pre mnohých rodičov nepríjemnou povinnosťou.
Foto: shutterstockUčenie s deťmi ma vyčerpáva
Neteším sa, že sa budem musieť opäť učiť s deťmi. Mám prácu, v ktorej sa potrebujem psychicky sústrediť, čiže po celom pracovnom dni rada vypnem. Teraz ale zas budem musieť deťom kontrolovať podvečer úlohy, vysvetľovať učivo, ktoré nepochopili, skrátka začne opäť celý kolotoč. Je to ale možno výzva aj pre mňa – snažiť sa viesť deti k väčšej samostatnosti alebo viac zapojiť manžela (úsmev).Petra B., Bratislava
Nerada skoro vstávam
Desím sa skorého vstávania, začiatok školy, to pre mňa znamená hodinu navyše. Prichystať raňajky, desiatu... Snažím, sa, aby mali zdravé raňajky – obilninovú kašu, vločky, ovocie, oriešky, čo teda zaberie trocha času, k tomu desiata, tú tiež robievam zväčša ráno, aby ju mali čerstvú, takže ak chcem mať ešte ráno chvíľku pre seba, chcem-nechcem, musím si privstať. Na školský režim prechádzame teda spolu s deťmi.Marcela N., Banská Bystrica
Som nervózna, neviem, čo čakať
Dcéra so školou začína, je prváčka, takže pravdupovediac, neviem, čo čakať. Vnútornú nervozitu cítim zo všetkého, všetko je pre mňa veľká neznáma. Verím, že sa to časom utrasie, nájdeme si systém a bude pohoda.Mária M., Humenné
Kolóny a nekonečný čas v aute
Žijeme v Bratislave, dcéra chodí do školy dva bloky vedľa našej bytovky, syn však do Petržalky. Je druhák, takže ho ešte vozíme. Nechuť cítim už len pri pomyslení na tie nekonečné ranné kolóny, stres, aby som prišla potom včas do práce ja alebo manžel... No a popoludní potom druhé kolo kolón – s dcérou na gymnastiku, syn na plávanie, do toho majú aj výtvarnú a tanečnú... Skrátka, prázdniny skončili nám všetkým, nielen deťom.Alena A., Bratislava
Vstávanie o desať minút šesť
Škola, to je pre mňa budík 5:50. Cez prázdniny spíme zhruba do tej ôsmej, čo je cez školský rok nemožné. Dochádzame do Bratislavy autom, no a, samozrejme, vyučovanie začína skôr. A ja, mám to celé roky – keď musím skoro vstávať, tak neviem dospať, z čoho som potom nervózna.Zuzana Mihale, Most pri Bratislave
Voľno na prídel
Začiatok školského roka ma deprimuje tak celkovo. Pred deťmi to nedávam najavo, ale je mi smutno za letnou voľnosťou, nepáči sa mi naliňajkovaný deň – všetko má presne určenú hodinu, ešte aj voľné dni sú akoby na prídel. Po čase si, samozrejme, zvyknem, ale prechod na prázdniny mám oveľa radšej ako prechod na školský rok.Broňa A., Košice
Už teraz sa teším na prázdniny
Zbožňujem prázdniny. Môj život vtedy neurčuje neúprosný režim školy s jeho skorým ranným vstávaním, naháňaním dcérky do učenia, kontrolovaním domácich úloh a spoločným učením sa. Zrazu mám čas viac sa jej venovať a priznávam, že ma teší aj venovať sa sama sebe, pretože dcéra je počas leta aj na prázdninách u babičiek a na tábore. Keďže pracujem z domu, môžem vstať, kedy chcem a nie kedy musím. To všetko so septembrom padá a začínajú neúprosné povinnosti bez konca. Cítim, že kvalita času je cez školský rok niekde, kde ju vôbec nechcem mať a hnevá ma, že z rytmu povinností a starostí nie som schopná sa vymaniť. Privítala by som, ak by škola začínala neskôr, vidím aj na dcére, že ranné vstávanie ju ani trochu neteší. Privítala by som tiež inú školu, kde sa deti učia zaujímavé i potrebné veci atraktívnym spôsobom, čo sa, žiaľ, nedeje. Celý školský rok mám pocit márnosti a nezmyselnosti. A teším sa ako malé dieťa, až zasa na konci júna „padne“. No musím si počkať ešte desať mesiacov, stojíme zasa na úplnom začiatku...Pripadá mi, že celý ten nastavený systém je proti životu. A neviem, či sa s tým dá vôbec niečo robiť. Každoročná septembrová depresia začala...
Gabriela Bachárová, Stará Turá
ANKETA:
