Lekár Internej kliniky Nemocnice AGEL Košice-Šaca Martin Vrško.
Foto: AGELOtrava hubami môže zapríčiniť vážne komplikácie, poškodenie orgánov a dokonca až smrť. Upozorňuje na to lekár Internej kliniky Nemocnice AGEL Košice-Šaca Martin Vrško: „Prejavy otravy závisia od konkrétneho druhu požitej huby. Jednotlivé huby totiž obsahujú rôzne toxíny, ktoré majú škodlivý efekt na ľudský organizmus. Jednu z najzávažnejších otráv spôsobuje smrteľne jedovatá muchotrávka zelená, ktorá svojím vzhľadom pripomína iné jedlé huby - bedľu alebo plávku.”
Otrava touto hubou sa začína prejavovať 6 až 24 hodín po jej požití pocitom nevoľnosti, prudkým zvracaním, bolesťami brucha a vodnatými hnačkami. Dôsledkom je ťažká dehydratácia. Postihnutý človek prestane močiť, ťažkosti sa za jeden až dva dni môžu zmierniť, ide však len o prechodné zlepšenie a na štvrtý až piaty deň dochádza k rozvoju kómy, zlyhaniu pečene a obličiek, upozorňuje odborník.
Iné prejavy majú otravy hubami s obsahom takzvaných neurotoxínov, ktoré sa objavujú do dvoch hodín po konzumácii. Ide napríklad o muchotrávku červenú alebo tigrovanú, pri ktorých patrí medzi hlavné príznaky suchosť v ústach, červeň v tvári, búšenie srdca, pocit tepla, stavy dezorientácie, nepokoj. Naopak otrava vláknicami sa prejavuje slinením, slzením a zvracaním. Otrava hnojníkom zase môže pripomínať pocit opitosti.
„Problém však môžu spôsobiť aj jedlé huby ako pečiarky, plávky a rýdziky, ktoré nesprávnym skladovaním nahnijú. Otráviť organizmus je možné aj z dôvodu ich nedostatočnej tepelnej úpravy. Príznaky otravy týmito hubami nastupujú do dvoch až štyroch hodín po ich konzumácii formou zvracania, bolestí brucha a hnačky,” vraví odborník v tlačovej správe nemocnice.
Ako upozorňuje, otrava hubami môže mať rôzne prejavy v rôznej časovej nadväznosti na ich konzumáciu, a to od banálnych až po tie najvážnejšie. Dôležité je preto nič nepodceniť a pri akýchkoľvek ťažkostiach po konzumácii húb radšej čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc.
Muchotrávka zelená. Ľahko si ju pomýlite s bedľou alebo plávkou.
Foto: Shutterstock.comPre niektoré skupiny predstavuje otrava hubami väčšie riziko. „Akákoľvek otrava je vo všeobecnosti vždy nebezpečnejšia pre deti. Platí to aj pre otravu hubami. Riziko je vyššie taktiež v prípade starších ľudí a pacientov trpiacich viacerými ochoreniami, kde kapacity organizmu vyrovnať sa so závažným priebehom otravy už nie sú také ako u mladých alebo zdravých jedincov. Jednotlivé huby okrem iného spôsobujú aj poškodenie konkrétneho orgánu. Napríklad muchotrávka zelená poškodzuje najmä pečeň a obličky, preto je otrava touto hubou nebezpečnejšia pre jedincov, u ktorých už predtým existovalo nejaké ochorenie pečene alebo obličiek,” vysvetlil lekár Martin Vrško.
Dôležité je veľa piť
Medzi najmenej závažné otravy patrí konzumácia jedlých, avšak zle skladovaných a nedostatočne tepelne upravených húb. Tieto otravy väčšinou spontánne ustúpia do dvoch dní. Dôležitý je pri nich dostatočný príjem tekutín a diéta. „Otravy jedovatými hubami si vždy vyžadujú hospitalizáciu a asi najväčším nedostatkom je to, že na žiadnu z týchto otráv dnes neexistuje protijed. Máme postupy a lieky, ktorými dokážeme priebeh otravy zmierniť, nevieme mu však úplne zabrániť,” vraví lekár.V úvodných štádiách je potrebné telo čo najskôr zbaviť toxínov, preto sa podľa slov odborníka vyvoláva vracanie, robia sa výplachy žalúdka a podáva sa čierne uhlie. Potrebné je zabezpečiť dostatočný príjem tekutín. V závislosti od typu otravy sa podávajú konkrétne liečivá: „Pri nepokoji a dezorientácii lieky na upokojenie, pri otravách spôsobených neurotoxínmi liečivá, ktoré sčasti blokujú ich škodlivý efekt na organizmus. V prípade otravy muchotrávkou zelenou musíme častokrát pristúpiť až k dialýze.”
Dôležité je vedieť, čo postihnutý skonzumoval
„Pri vyšetrovaní je veľmi podstatné snažiť sa zistiť, o akú hubu išlo. Zistenie tejto skutočnosti umožňuje podať konkrétnu liečbu, čím sa zvýši šanca na vyliečenie a eliminujú sa možné následky. Je potrebné využiť všetky dostupné prostriedky na identifikáciu skonzumovaných húb. Ideálne je, keď pacient presne opíše, ako huba vyzerala, prinesie so sebou do nemocnice zvyšky jedla s obsahom požitej huby, prípadne pristupujeme k vyšetreniu zvratkov alebo moču,” konštatuje Martin Vrško.Jednoduchšie otravy, ktoré ustúpia v priebehu dvoch troch dní, väčšinou nezanechávajú žiadne trvalé následky. Horšie je to po otrave spomínanou muchotrávkou zelenou, kedy postihnutie pečene a obličiek môže viesť až k ich trvalému poškodeniu a vyústiť v nedostatočnú funkciu orgánov po zbytok života. Tento typ otravy však môže byť aj smrteľný. Stáva sa to priemerne v 40 až 50 percentách prípadov otráv.
