Na huby sa dá ísť s deťmi v každom veku, i keď to má svoje špecifiká.
Foto: Radovan VarcholaMá to aj ďalšie pozitíva – prechádzka na čerstvom vzduchu je vždy lepšia než vysedávanie doma pred obrazovkou, človek si zlepší kondíciu, náladu, trávenie... A radostné očakávanie „nájdeme niečo?“ zvýši hladinu endorfínov bez ohľadu na výsledok. Deti majú dobrodružstvo, zážitok z hľadania, objavovania a pocit z dobre vykonanej práce.
Tu je 10 dobrých rád, ak idete s deťmi do lesa.
Berte deti ako seberovných hubárov, aj keď nimi nie sú
Sprvu to síce nerozozná muchotrávku od dubáka, hubu si nevšimne, ani keď ju prišliapne, ale každý nejako začínal. Deti nič nevedia, ale nekazte im zbytočne radosť. „Ty si ešte malý, ideš sa len do lesa prejsť,“ môže byť síce pravdivé konštatovanie, záujem o hľadanie húb však v dieťati príliš nevzbudí. Naopak, dajte mu do ruky vlastný košíček, a áno, aj nožík, s ktorým mu ukážete, ako narábať. Ešte šatku na hlavu, správnu obuv do lesa a – ide sa!Veďte ich
V lese o poslušnosť detí spravidla nie je núdza. Vo veľkom neznámom priestore sa inštinktívne držia pri dospelých a sú vďační za každý nový poznatok. Takže im ukazujte všetko, čo viete. Kde sú najlepšie miesta na huby, podľa čoho ich rozoznať, ako sa v lese orientovať, ako sa správať – zbytočne nevrieskať, nerozhadzovať odpadky, a podobne. Upozorňujte ich na krásne výhľady, mraveniská, krmelce, či zvieratá, ak nejaké uvidíte. Ak máte hyperaktívne dieťa, ktoré sa naozaj potrebuje v lese vylietať, doprajte mu to. Po chvíli príde k vám a bude naslúchať.
Radosť z hríba je veľká.
Foto: Patricia PoprockáDoprajte im „nájsť“ hríbik
Klamať sa síce nemá, ale v tomto prípade je to povolené. Pre začiatočníkov dokonca žiaduce. Doprajte deťom nájsť si vlastnú hubu – buď nevedomky ich zavolajte na miesto, kde ste hríb našli a naveďte ich tak, aby si rastúcu hubu všimli samé. Naučia sa tak hľadať huby v pravom zmysle slova, rozoznávať ich na zemi od ostatných rastlín. Oko sa naučí, na čo sa zameriavať. Pri starších, či skúsenejších deťoch už to môžete robiť „naozaj“, teda nájdete hríb, zavoláte ich, nech sa pozrú a potom ich necháte nech hľadajú ďalšie z „rodinky“. Čím častejšie chodia deti na hríby, tým viac ich potom naozaj aj nájdu. Ak rastú, samozrejme. Ak deti huby ešte nedokážu nájsť, nechajte ich aspoň, nech ich odrežú a dajú do košíka.Učte ich rozoznávať jedlé huby
Poznať jedlé huby od jedovatých je životne dôležité a deti by to mali spoznávať od prvej hubačky. Učte ich to, ukazujte im rozdiely, hovorte o rizikách aj smrteľných prípadoch, ktoré sa stali po požití jedovatých húb. Nejde o strašenie, deti musia poznať pravdu. Pri zbieraní húb platí zásada: Zbierame len tie huby, ktoré poznáme. Ak si nie sme istí, necháme ich v lese zvieratkám, chrobákom a slimáčikom. To deti ľahko pochopia.Dovoľte im dať do košíka, čo chcú, ale nie vždy
Zbierame len jedlé huby, vysvetľujte to však trojročnému dieťaťu. Najmä ak tých dobrých hríbov príliš veľa práve nerastie, deti si chcú do košíčka nazbierať všetko, čo nájdu. Pri malých deťoch nemá veľmi zmysel sa hádať. Vracať sa s prázdnym košíkom nebaví ani dospelých, tak to nechcime ani od detí. Ak teda niet jedlých húb, nechajme deti naplniť si košík podľa vlastnej vôle - trávou, kvetinami, aj niekedy aj niektorými divými hubami. Pozor však na jedovaté. Tie nebezpečné ako napríklad muchotrávka zelená by mali zostať určite v lese. Sloboda pri ukladaní košíka neplatí, ak v ňom deti majú aj jedlé huby. Tie by totiž nemali by prísť do kontaktu s tými jedovatými, takže vtedy treba zbierať len to, čo sa dá jesť. V každom prípade, detský i váš košík treba doma ešte raz dôkladne pretriediť.Pribaľte si aj občerstvenie
Nemusíte im ponúkať koláč či ovocie hneď ako vystúpite z auta, rátajte však s tým, že skôr či neskôr niekto zamrnká, že je hladný alebo smädný. Aj keď bez detí by ste do lesa zobrali tak nanajvýš fľašu vody, s deťmi toho treba viac. Samozrejme, nebalíme polovicu špajze. Aj deti dokážu pochopiť, že sú v lese, kde platia isté pravidlá, obmedzenia a že sem neprišli jesť, ale pre niečo iné. Ak trocha hladujú, neškodí, napokon, naučia sa prekonať samých seba a takýto zážitok si aj zapamätajú. Drobnosť pod zub často postačí.
Čím sú deti staršie, tým je to jednoduchšie.
Foto: Patricia Poprocká
