Autistom sa na Slovensku žije ťažko. Spoločnosť sa tvári, že autizmus neexistuje, vraví matka jedného z nich

SITA, pt, 19. apríla 2019 o 05:57

Autisti to na Slovensku nemajú ľahké. Nechcú ich v škole, nechcú ich v práci, a hoci ich každoročne pribúda, štát sa nimi nijako špeciálne nezaoberá. Väčšinu starostlivosti necháva na rodičoch a treťom sektore.

Autistov na Slovensku aj vo svete pribúda, príčiny sú nejasné.

Foto: shutterstock.com

Autizmus liečiteľný nie je, vďaka terapii sa však mnohí ľudia s touto chorobou dokážu naučiť aspoň základným postupom – v komunikácii či starostlivosti o seba. Mnohí ju skutočne potrebujú, dokonca čím skôr, tým lepšie. Pre mnohých je však terapia ťažko dostupná, zdravotné poisťovne ju totiž nepreplácajú.

Na problémy, ktorým musia autisti a ich rodiny čeliť, poukázala nedávna konferencia Ignorovaní, diskriminovaní a prehliadaní, ktorú zorganizovala podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS).

Odhaduje sa, že na Slovensku žije okolo 40-tisíc ľudí s poruchou autistického spektra. Okrem zdravotného stavu sa musia boriť s prekážkami od samého počiatku.

Čím skôr sa autizmus rozpozná a začne sa s dieťaťom pracovať, tým lepšie. Podľa odborníčky na Aspergerov syndróm Silvie Poláčkovej by sa malo s intenzívnou terapiou začať ideálne do štyroch rokov. „Ak sa začne včas, výhľady na lepšiu budúcnosť dieťaťa sa zväčšujú, deti majú väčšiu pravdepodobnosť sa začleniť do školského kolektívu a spoločnosti. Skríning detí, ktorý je povinný od januára, je krok dopredu," uviedla

Odborníci zhodne tvrdia, že na Slovensku je ale nevyhnutné zabezpečiť viac odborných a diagnostických centier. „Diagnostika je takmer nemožná a len vďaka tretiemu sektoru ako tak funguje. Spoločnosť sa tvári, že v tomto štáte autizmus neexistuje,“ konštatovala matka dieťaťa s autizmom, blogerka Natália Šultysová.
Autizmus je vývojová porucha, ktorú charakterizujú deficity v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti. Postihnutie zahŕňa problémy porozumieť reči druhých a udržiavať zmysluplnú konverzáciu. Deficit v komunikácii je hlboko spojený s problémami pri vytváraní vzťahov – osoby s autizmom majú problémy udržiavať funkčnú komunikáciu s ostatnými, a teda majú veľmi obmedzené možnosti vytvárať vzťahy. Väčšina autistov s Aspergerovým syndrónom má normálnu všeobecnú inteligenciu, ale obvykle je značne nemotorná.

Problémy majú tieto deti aj v škole. Často sú vystavení šikane spolužiakov, navyše chýbajú špeciálni pedagógovia či odborní asistenti. Podľa Branislava Lacka, človeka s autizmom, by pomohlo domáce vyučovanie cez web kamery, ktoré v zahraničí už funguje.

Nielen študovať, ale aj pracovať je pre ľudí s Aspergerovým syndrómom veľmi ťažké. Zamestnávatelia voči nim majú predsudky, ako vysvetľuje Branislav Lacko, väčšinou si zamestnávateľ myslí, že taký človek bude spôsobovať problémy, a ani sa neusiluje zistiť, aké má schopnosti.

„My pritom nechceme sedieť doma a ľutovať sa, štát by nám mohol pomôcť tým, že by formou dotácií motivoval zamestnávateľov, aby nám dali šancu,“ povedal Branislav Lacko. Ak to štát nezačne riešiť, bude ho to veľa stáť na invalidných dôchodkoch.

Čo by autistom aspoň trocha uľahčilo život, boli by to podľa neho preukazy o autizme, ktoré sa osvedčili napríklad v Česku. Podľa nich by boli títo ľudia ľahšie rozpoznateľní, predišlo by sa nežiadúcim reakciám okolia, keď atypicky vystupujú.

Zväčšiť záujem kompetentných o riešenie záležitosti autistov by mohla pomôcť nová petícia, ktorú spustili. Volá sa Petícia za riešenie každodenných problémov ľudí s autizmom a podpísať ju možno na internete aj v uliciach.

V Nitre vzniklo nové centrum
Posilniť samostatnosť mladých autistov je cieľom Zariadenia sociálnych služieb Lienka pri Klube rodičov autistických detí v Nitre, ktoré nedávno otvorili v mestskej časti Dolné Krškany. Má kapacitu 12 miest a bude pomáhať ľuďom s autizmom, ktorí ukončili povinnú školskú dochádzku, aby nestáli na okraji záujmu spoločnosti preto, že nemajú možnosti rozvíjať svoje schopnosti a nevedia sa uplatniť na trhu práce. „Chceme ich naučiť aj praktické veci - kde je pošta či obchod, alebo ako narábať s peniazmi, aby boli v rámci možností čo najviac sebestační,“ povedala vedúca zariadenia Vlasta Kĺbiková. V zariadení pracuje psychológ, sociálny pracovník, inštruktor sociálnej rehabilitácie, pracovník na rozvoj pracovných zručností a opatrovateľ.
(SITA)





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Hendikepy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >