Na rozvoj astmy majú vplyv aj alergie.
Foto: Shutterstock.comVýskyt astmy sa podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) za posledných 10 rokov zdvojnásobil. „Priedušková astma (asthma bronchiale) patrí medzi choroby, ktoré právom nazývame civilizačnými a celosvetovo postihuje viac ako 300 miliónov jedincov. I keď je astma stará ako ľudstvo samo, v priebehu 20. storočia, najmä v jeho druhej polovici, sme zaznamenali enormný nárast jej výskytu. Z ochorenia, ktoré postihovalo okolo 0,5 percenta populácie, sa stala hrozba postihujúca v niektorých končinách sveta až 25 percent populácie,” uviedol Ivan Solovič, prezident Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti (SLS) a primár I. oddelenia pneumoftizeológie v Národnom ústave tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch.
„Výskyt medzi jednotlivými krajinami je veľmi rozdielny, a napriek významným pokrokom v odhaľovaní príčin (genetické pozadie a vplyvy prostredia, spôsob života) zatiaľ nedokážeme uspokojivo vysvetliť rozptyl výskytu od 1 do 25 percent populácie. V Slovenskej republike sa odhaduje výskyt na 3 až 5 percent populácie celkovo, u detí na 6 až7 percent,” dodáva Ivan Solovič, CSc.
Slovensko patrí spolu s Poľskom, Českom a Maďarskom ku krajinám s najviac znečisteným ovzduším v EÚ. Dlhodobo prekračujeme predovšetkým limity znečistenia prachovými časticami. Ľudia s astmou, alergiou a chronickou obštrukčnou chorobou pľúc sú prví, ktorí takéto zmeny pocítia.
„Kvalita ovzdušia určuje, ako astmatici a alergici zvládnu deň. Merania pritom ukazujú, že ani jedno zo slovenských miest nedosahuje potrebnú kvalitu ovzdušia. Mestá, ktoré majú najmenej znečistený vzduch ako Bratislava, Malacky, Senica prekračujú prijateľnú normu WHO dvoj- až trojnásobne. Väčšina slovenských miest prekračovala limit troj- až päťnásobne,” upozorňuje Andrej Vilim zo Slovenskej asociácie alergologických a astmatických pacientov. „Na Svetový deň astmy v roku 2022 (prebehol 3. mája) preto chceme upriamiť pozornosť na znečistenie ovzdušia, respektíve kvalitu vzduchu, ktorú vieme všetci ovplyvniť,“ dodáva.
Zlá kvalita ovzdušia vystavuje väčšiemu riziku hlavne deti. „Deti sú menšie, takže dýchajú nižšie, nemajú ešte vyvinutý dýchací a imunitný systém a hlavne majú užšie dýchacie cesty,” upozorňuje Ondřej Mikeš, český odborník na kvalitu ovzdušia z Masarykovej univerzity v Brne. Priedušková astma predstavuje najčastejšie chronické ochorenie dýchacieho systému u detí, pričom jej dopad na ďalší život človeka môže byť dramatický.
„Zatiaľ čo v detskom veku je väčšina astmy alergická, u dospelých narastá výskyt aj iných foriem astmy, a to vrátane nealergickej, ktorá je často ťažko liečiteľná,“ uvádza Miloš Jeseňák, prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie (SSAKI).
Znečistenie ovzdušia zásadným spôsobom prispieva nielen k zhoršeniu existujúcej astmy, ale je jedným z kľúčových faktorov pri zvyšovaní rizika vzniku astmy, tak u rizikových, ako aj nerizikových jedincov. „Zameranie sa na zlepšenie znečistenia ovzdušia predstavuje významnú súčasť komplexného pohľadu na liečbu a prevenciu astmy, ale aj alergií všeobecne“, dodáva Miloš Jeseňák.
V mestách, v ktorých žijú traja zo štyroch Európanov, je hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia cestná doprava. Vozidlá vypúšťajú znečisťujúce látky práve v našej dýchacej zóne. Deti bývajú vystavené znečistenému ovzdušiu pravidelne cestou do a zo školy a, žiaľ, aj pred školou či škôlkou, kde sa emisie z áut koncentrujú vo väčšej miere najmä v čase rannej špičky v dôsledku fenoménu „mama taxi“.
Môže ísť o zvýšené koncentrácie oxidov dusíka (NOx), prachových častíc (PM10, PM2,5) a benzénu (C6H6), ktoré rovnako pochádzajú najmä z dopravy. Kvalitu ovzdušia sledujú pravidelne monitorovacie stanice Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Okrem iného merajú aj koncentrácie prachových častíc PM2,5 – teda častíc s veľkosťou 2,5 mikrometra a menšou.
Odporúčania WHO, ktoré boli predstavené v septembri 2021, poskytujú jasné dôkazy o tom, aký negatívny dopad má znečistené ovzdušie na ľudské zdravie a to aj pri nižších koncentráciách znečisťujúcich látok. Odporúčania navrhujú nové limity na ochranu zdravia pre znečisťujúce látky v snahe chrániť zdravie obyvateľstva znižovaním koncentrácií kľúčových znečisťujúcich látok, z ktorých určité prispievajú aj k zmene klímy.
„Keď ideme von, automaticky kontrolujeme, aké bude počasie. Rovnakú rutinu by sme si mali osvojiť aj pre kontrolu kvality ovzdušia. Vystavenie sa znečistenému ovzdušiu počas pobytu vonku môže predstavovať riziko pre ľudské zdravie, najmä v prípade citlivých skupín obyvateľstva, kam radíme malé deti, tehotné ženy, seniorov a aj chronicky chorých pacientov vrátane astmatikov. O aktuálnom stave ovzdušia sa môžete pravidelne dozvedieť na webovej stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) v rámci Spravodajstva kvality ovzdušia alebo cez našu webovú aplikáciu dnesdycham.sk,“ doplnila Ing. Veronika Basta z Referátu koordinácie projektu LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia (Populair.sk) na Ministerstve životného prostredia SR.
Okrem webovej aplikácie pripravuje projekt Populair.sk aj mobilnú aplikáciu dnesdycham.sk, ktorá bude svojich užívateľov informovať o zhoršení kvality ovzdušia aj pomocou možnosti nastavenia notifikácií používateľom, čo môže byť veľmi užitočná funkcionalita najmä pre citlivé skupiny obyvateľstva vrátane astmatikov.
„Na výskum a liečbu astmy sa každoročne vynakladajú nemalé prostriedky. Vďaka modernej liečbe môže absolútna väčšina pacientov žiť plnohodnotný život bez zvláštnych obmedzení, a to by malo byť aj do budúcna našou primárnou snahou. V súčasnosti sa vďaka účinným farmakám a snahe o uplatňovanie princípov kontroly nad astmou takmer nestretneme s potrebou ventilovať pacientov. Potreba hospitalizovať astmatikov je nízka a poklesla aj invalidizácia spôsobená týmto chronickým ochorením dýchacích ciest,” hovorí Ivan Solovič.
„Ľudia s nekontrolovanou astmou majú vo všeobecnosti zvýšené riziko exacerbácie, majú nižšiu kvalitu života a sú vystavení zvýšenému riziku hospitalizácie a smrti. Napriek tomu, že populácia dospelých s nekontrolovanou astmou predstavuje menej ako 5 percent všetkých pacientov s astmou, u týchto pacientov vzniká viac ako 50 percent nákladov na zdravotnú starostlivosť súvisiacu s astmou. Úmrtia súvisiace s astmou sú najvyššie u osôb vo veku 65 rokov a starších. Nekontrolovaná astma je významnou ekonomickou záťažou a ohrozuje kvalitu života súvisiacu so zdravím,” dodáva Ivan Solovič.
