Vysvedčenie si zaslúži pozornosť rodičov
Foto: Iris Kopcsayová, PravdaOdovzdávanie vysvedčenia je pre dieťa veľmi dôležitý deň. Veď si len spomeňte, ako ste ho v detstve prežívali vy. My dospelí už síce dobre vieme, že známky o úspechu v živote nerozhodujú, ale pre deti tvorí škola podstatnú súčasť ich sveta. A známky k tomu patria, či sa nám to páči, alebo nie.
Keď sa píše či hovorí o vysvedčeniach, väčšinou rodičia dostávajú rady, aby netrestali dieťa za zlé známky a vyhli sa zdrvujúcej kritike. Deti s vynikajúcimi známkami nie sú v centre záujmu, akoby snáď reakcia na dobré vysvedčenie nebola taká dôležitá. Dieťa však na ňu čaká. Nie je preto vhodné odbiť úspech v škole s tým, že je to predsa samozrejmosť.
Ako teda reagovať na dobré známky? Prejaviť uznanie, ale nechváliť nadmerne. Skôr neutrálne popísať výsledok celoročného snaženia sa, poskytnúť spätnú vazbu: „Gratulujem ti, máš pekné známky. Celý rok si sa snažil/snažila.“
S veľkou pochvalou šetrite, môže pôsobiť nežiaduco. Ako v knihe Rešpektovať a byť rešpektovaný píšu jej autori Tatjana Kopřivová, Pavel Kopřiva, Jana Nováčková a Dobromila Nevolová, riziko je v tom, že „pochvala sa stáva cieľom, samotná činnosť je druhoradá.“
Namiesto pochvaly vyzvite dieťa, nech sa ohodnotí samo. Čo mu išlo, čo nie? Čo sa naučilo, aké pokroky urobilo? „Pre veľa detí je oveľa cennejšie, keď sa môžu pochváliť samé, ako keď im pochvalu udelíme my,“ píšu autori knihy.
Vyvarujte sa tiež viet ako: „Som tak hrdá, ako si to pekne zvládla. Urobila sa mi radosť.“ Deti by mali vedieť, že sa učia, aby mali vedomosti (spôsob výuky a hodnotenia je samozrejme iná vec), nie preto, aby potešili rodičov. „Skryté posolstvo pochvál znie: Rob veci k mojej spokojnosti. O toho druhého vlastne ani tak nejde, dôležité je, že robí veci tak, ako to vyhovuje nám,“ uvádza sa v publikácii.
Ak dieťa prinieslo horšie známky...
Najlepšie je podobne ako v prípade dobrého vysvedčenia vecne a bez emócií konštatovať stav, ktorý nastal: „V niektorých predmetoch máš horšie známky, ako by si si asi sám želal.“ Výčitky, nespokojnosť a krik sú zlou vizitkou pre samotného rodiča, ktorý by predsa mal dopredu vedieť, aké známky jeho dieťa na vysvedčení dostane.Nemá zmysel dieťa kritizovať, to len zhorší nepríjemný pocit, ktorý určite dieťa zo zlých známok má. Skôr sa pozerajte optimisticky do budúcnosti: „Na budúci rok si známky určite zlepšíš.“ Ubezpečte ho, že mu pri tom ešte viac pomôžete.
Aj v prípade horších známok je určite čo pochváliť. Snahu, ktorú dieťa na vyučovaní ukázalo, hoci výsledky tomu veľmi nezodpovedajú. Čo sa oceniť dá, to oceňte. Určite je predmet, v ktorom dieťa vyniklo.
S dieťaťom sa porozprávajte o tom, že známky nie sú tak dôležité ako to, čo sa v škole naozaj niečo naučilo a bude to môcť využiť vo svojom živote. Či už prinieslo samé jednotky, alebo sa na vysvedčení mihla aj nejaká trojka či nebodaj niečo horšie, uistite ho, že jeho hodnota nespočíva v tom, aké známky dostalo. Že ho vždy budete milovať a je pre vás dôležité. A teraz už hor sa na prázdniny!
