Škola tvorí podstatnú súčasť života dieťaťa, bavte sa o nej doma viac.
Foto: Shutterstock.comPreto je dobré venovať jej doma väčšiu pozornosť a neobmedzovať sa len na obligátnu otázku Čo bolo v škole? Pretože na ňu nikdy nemôžete dostať inú odpoveď, len – Nič.
Deti často nechcú povedať, že majú v škole nejaké problémy a rodičia ani veľmi nepátrajú, ako sa v nej cítia, čo ich trápi. „Snažme sa však s deťmi rozprávať o škole pravidelne, denne aspoň päť desať minút, ale tak, aby ste deti hlavne počúvali, nielen vypočúvali. Sledujme aj neverbálne prejavy svojho dieťaťa. Ako sa pri jednotlivých témach správa, kde sa pozerá, ako sa mrví na stoličke, zakrýva si tvár, oči a podobne,“ radí školská psychologička Gabriela Herényiová, ktorá pôsobí na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Práve z takýchto prejavov môžete zistiť, ako sa dieťa v škole cíti a potom môžete debatu rozvíjať ďalej.
„Otázky by mali skôr sledovať pocity dieťaťa. Ako prežíva jednotlivé vyučovacie hodiny, ktorý pán učiteľ, učiteľka je obľúbený a ktorý menej. Naozaj zbytočné sú otázky typu Čo bolo v škole, kde je odpoveď jednoznačná. Nič. Tým sa často začína aj končí debata o škole, kde je však dieťa väčšiu časť dňa, roka a často i života,“ konštatuje psychologička. S deťmi sa určite môžete baviť aj o tom, ako by si ono školu predstavovalo, predstavte mu i svoje vlastné názory na vzdelávanie.
Škola ma nudí! Čo s tým
Deti sa v škole často nudia, nechce sa im tam chodiť, problém je samozrejme v tom, že spôsob výuky je častokrát neatraktívny a neprispôsobuje sa potrebám školákov. Ak už rodičia nemôžu zmeniť celý systém, mali by sa aspoň snažiť vzťah dieťaťa k škole trochu zlepšiť, či potomka povzbudiť. Veď do školy bude chodiť ešte roky a je dôležité, aby ju nevnímal úplne zle. „Vzťah ku škole sa mení, v prvom ročníku je pani učiteľka malým bohom, tou najdôležitejšou bytosťou hneď po rodičoch. Neskôr už vzťah ku škole nie je taký pozitívny, skôr negatívne ladený,“ konštatuje Gabriela Herényiová.„Skúste sa s deťmi hrať niekedy hru na pozitívne zážitky, kedy sa budete rozprávať len o veselých a pozitívnych zážitkoch zo školy, aj vlastných. Rozprávanie o škole by ste mali ukončiť optimisticky, pozitívnymi cieľmi a najmä podporou dieťaťa v jeho snažení sa, aj keď vidíme problémy, s ktorými sa borí. Ak mu prisľúbite podporu a pomoc, nadviažete s dieťaťom vzťah dôvery a ono možno získa aj pozitívnejší postoj ku škole,“ odporúča odborníčka.
Povedať, čo si myslíme o učiteľke?
Ak máte voči učiteľke výhrady, riešte ich priamo s ňou. Ak sa vám nepáči niečo vo fungovaní školy, navštívte riaditeľa, snažte sa to zmeniť, porozprávajte sa o tom s inými rodičmi. Pred dieťaťom si však konkrétnu negatívnu kritiku radšej odpustite. Dieťa totiž veľmi citlivo vníma každý rozpor vo vašich slovách a činoch. Ako to, že ma mama posiela do školy, keď hovorí, že je to tam hrozné? Ako to, že kritizuje učiteľku, ale jej samotnej nič nepovie? Výsledkom môže byť, že dieťa vám začne menej dôverovať.Ak máte pocit, že škola nesplňuje vaše predstavy o dobrom vzdelávaní a dieťa sa v nej trápi, vždy je možné ju zmeniť, či nájsť alternatívne ladené zariadenie. Je to lepšie, ako pred potomkom dlhé roky nadávať na zastaralý školský systém a nemožných učiteľov.
„Aj keď ste sami presvedčení o nesprávnosti a nespravodlivosti v škole, pred deťmi sa ovládajte a naučte sa nekritizovať, neironizovať a najmä neohovárať učiteľku ani pred svojimi kamarátmi, pri oslavách a podobne, pretože deti majú uši všade a zachytia každú vašu kritiku, najmä negativizmus,“ myslí si Gabriela Herényiová.
ANKETA:
