Komu voláš? Rozvíjať detskú reč sa dá rôznymi spôsobmi.
Foto: shutterstock.comLogopédka Katarína Horňáková, logopédka Svetlana Kapalková a psychologička Marína Mikulajová predstavili vo svojej knihe Ako sa rozprávať s deťmi od narodenia do troch rokov viacero komunikačných stratégií, ktoré môžete použiť pri rozvíjaní detskej reči. Zapáčia sa vám?
1. Stratégia zameraná na dieťa alebo Z očí do očí
Môžete ju využiť v každom vývojovom štádiu dieťaťu. Zameriate na pri nej samotné dieťa. Nebudete to teda vy, kto bude určovať vzájomnú komunikáciu z pozície toho silnejšieho a múdrejšieho. V tejto stratégii môžete využiť štyri postupy.Znížte sa na úroveň dieťaťa. Prečo je to dôležité? Čupnite si a skúste sa rozprávať s niekým z tejto zníženej úrovne. Uvidíte, aké náročné to pre vás bude. Jednak zažijete pocit menejcennosti a podriadenosti, jednak budete ľudom horšie rozumieť a oni vám, neuvidíte im dobre do tváre, budete horšie vnímať pohyb ich pier a jazyka.
„Priblížte sa k dieťaťu a buďte mu tvárou v tvár. Skloňte sa k nemu, dajte si ho do lona alebo sa posaďte vedľa neho. Priblížte sa k nemu tak, aby vám videlo do tváre,“ píšu autorky knihy. Dieťa lepšie uvidí, ako pohybujete perami a jazykom pri vytváraní zvuku, aj kam sa pozeráte.
Počkajte ešte chvíľu. S tým však rodičia vo svojej netrpezlivosti majú často problém a veci robia za dieťa alebo mu podsúvajú svoje nápady a riešenia. Nechajte však dieťa, nech svojím vlastným spôsobom a tempom vyjadrí, čo chce, a tak si rozšíri komunikačné schopnosti.
„Stratégia čakania nie je jednoduchá, pretože dospelí intuitívne vyplňujú prázdne miesta. Dieťaťu chcú pomôcť, a preto mu kladú otázky, nabádajú ho k odpovedi a keď nereaguje, odpovedajú namiesto neho,“ píšu autorky s tým, že výskum ukázal, že rodičia čakajú na reakciu v priemere len jednu sekundu…
Potom otázku zopakujú či sa spýtajú inak a ak nemajú odpoveď, odpovedia za dieťa. To však pri osvojovaní si reči potrebuje oveľa viac času. Ak počkáte, dieťa vám ukáže, čo chce, a to výrazom tváre, pohľadom, pohybom, gestom, zvukom alebo slovom.
Sledujte záujem dieťaťa. „Pozorujte dieťa. Všimnite si, na čo sa pozerá, ako sa tvári a čo asi cíti. Počúvajte, čo vám chce povedať. Potom sa zapojte do hry, činnosti alebo pokračujte v rozhovore, ktorý začalo. Slovami vyjadrite jeho momentálny záujem,“ odporúčajú odborníčky. Nenúťte však dieťa do spoločnej aktivity za každú cenu, aj ono chce byť niekedy len samo.
Opakovanie je matkou múdrosti. „Deti sa najlepšie učia nové slová či pravidlá materského jazyka, ak ich počujú a používajú znova a znova. Vytvárajte komunikačné situácie, ktoré ponúkajú možnosť neustále opakovať nové slová a vety.“ Využívajte na to dennú rutinu: starostlivosť o dieťa, upratovanie, varenie a popisujte dieťaťu každý krok, ktorý robíte. Len tak sa reč naučí.
2. Stratégia ľahšieho porozumenia alebo Reč tela
Zatiaľ čo v prvej stratégii ste sa vy pokúšali naladiť na úroveň dieťaťa, v tejto druhej mu naopak umožnite, aby vám mohlo čo najlepšie rozumieť. Často používajte gestá, ktorá zvýšia „čitateľnosť“ slov. Pritakávajte či krúťte hlavou, privolávajte rukou, ukazujte prstom na predmety a podobne. „Dieťa vám bude ľahšie rozumieť a samé sa naučí gestá používať,“ uvádzajú autorky.Vylaďte sa tiež na rečovú úroveň potomka. „Ak zahŕňate dieťa nepretržitým tokom zloženým z dlhých viet, nielen že vám horšie rozumie, ale má aj sťažené podmienky na osvojenie materského jazyka.“ Je preto dôležité trochu spomaliť tempo reči a dĺžku viet i zložitosť vyjadrovania prispôsobiť dieťaťu. Ako na to? Praktická rada znie: hovorte len o niečo zložitejšie, ako je aktuálny vývojový stupeň potomka. Samozrejme vaša reč má stále pôsobiť prirodzene.
3. Stratégia výmen alebo Raz ja, raz ty
Už v útlom veku môžete dieťa naučiť pravidlám rozhovoru, a to ešte nemusí vedieť povedať ani slovo. Zapájajte sa do jeho hier. Napríklad hodí loptu, vy ju chyťte, vráťte mu ju s výzvou: „A teraz ty.“ Zopakujte aj viackrát, hovorte pritom, čo robíte vy a čo dieťa. To tak rýchlo pochopí, že aj rozhovor je vzájomná výmena a striedanie.Niekedy je ťažké dieťaťu porozumieť, ale snažte sa o to zo všetkých síl. Vašu snahu potomok ocení, hoci sa nie vždy trafíte. „Keď interpretujete komunikačné pokusy dieťaťa, dávate mu tak najavo, že ste ho počuli a snažíte sa mu zo všetkých síl rozumieť. Učíte ho, že jeho prejavy, či už pohybové, alebo zvukové, majú vplyv na jeho okolie.“ Keď interpretujete prejavy dieťaťa, v podstate hovoríte nahlas to, čo si asi myslí, čo prežíva a čo chce.
V rámci stratégie výmen sa veľmi osvedčuje aj napodobňovanie či zrkadlenie. Sú vhodné najmä na začiatku vývoja. „Napodobňovaním pohybov tela a rúk, výrazov tváre alebo zvukov rozvíjame zámernú komunikáciu, herné schopnosti, porozumenie, schopnosť povedať prvé slová.“
4. Stratégia nových pojmov alebo Nálepky
Hoci nemáte mikrofón, staňte sa komentátorom a popisujte všetko, čo vidíte a čo sa deje, čo robíte vy či dieťa. Dávajte dôraz na jednotlivé slová, autorky knihy hovoria o takzvanom nálepkovaní.„Pomenovanie však na osvojenie nových slov nestačí. Dieťa potrebuje vedieť o ľuďoch a predmetoch viac než ich mená. Je dôležité, aby ste mu nové slová vysvetľovali.“ Keď napríklad hovoríte o psovi, vymenujte aj ďalšie jeho vlastnosti. Že je malý či veľký, čierny či hnedý, že šteká, má dobrý čuch a podobne.
5. Stratégia rečového vzoru alebo Modelovanie
Rodičia by mali byť pre deti správnym rečovým vzorom. Čo to znamená? Napríklad toto: ak dieťa ukazuje na mačku a hovorí Aha, titi, neopravujte ho, len povedzte: Aha, čiči. To sa týka aj správneho skloňovania a ďalších jazykových javov. „Ak dieťa pri obede povie, že papá lyžičkom, vy môžete modelovať: Áno, papáš lyžičkou.“Neznamená to vôbec, že budete dieťa neustále opravovať alebo od neho chcieť, aby sa vyjadrilo bezchybne, prípadne po vás opakovanie správne znenie. Len jednoducho slovo či vetu vyslovte správne. To bohato stačí. Dieťa sa to od vás naučí.
6. Stratégia rozvíjania konverzácie alebo Otázky a odpovede
Táto stratégie je určená pre deti, ktoré sú už schopné rozprávať. „Správne položené otázky dávajú dieťaťu priestor k vyjadreniu myšlienok i možnosť použiť už rozvinuté rečové schopnosti.“Je však rozdiel medzi menej vhodným typom otázok, ktoré konverzácii a rozvinutiu dialógu skôr ubližuju, a dobrými otázkami, ktoré ho posúvajú vpred. Medzi otázky z prvej kategórie patria napríklad:
- otázky, ktoré dieťa testujú, hoci viete, že už pozná správnu odpoveď: Čo to je? Ako sa to povie? Aká je to farba?
- otázky, ktoré sa pýtajú na niečo, čo je zjavné: Čo robíš? Kam ideš?
- otázky, ktoré prichádzajú v nevhodnú dobu, keď sa dieťa venuje niečomu inému
- otázky, ktorými nútite dieťa hneď odpovedať
- otázky, na ktoré sa dá odpovedať len áno či nie: Ideme spať? Chceš čaj?
Príklady otázok rozvíjajúcich dialóg:
- otázky, ktoré vytvárajú atmosféru očakávania: A čo bolo ďalej? Čo sa stane, ak…?
- otázky, ktoré podporujú myslenie dieťaťa: Čo sa tam stalo? Ako si to vysvetľuješ?
- otvorené otázky, ktoré ponúkajú viac možností na odpoveď: Čo chceš robiť? Kam chceš ísť?
- otázky podporujúce zvedavosť: Čo? Kto? Kde? Ako? Prečo?
- otázky týkajúce sa pocitov a názorov: Čo si o tom myslíš? Ako sa cítiš?
Správne sa pýtať je dôležité, ale snáď ešte dôležitejšie je, nebombardovať deti otázkami neustále. Lepšie je striedať jednotlivé komunikačné metódy. Ako ste v rozvíjali reč svojho dieťaťa? Napíšte nám do komentárov.
