Ježiško, a naozaj existuješ?
Foto: Shutterstock.comV ilúzii, že darčeky nosí Ježiško, žije pár prvých rokov asi každé dieťa, len máloktorému rodičia hneď priznajú, že sú to rodičia, babka či teta. Ako však dieťa rastie, zvyšuje sa nebezpečenstvo, že mu niekto prezradí, ako to s tým Ježiškom v skutočnosti je. Nepodceňte toto riziko a radšej ho včas na „krutú” pravdu pripravte.
Treba na to ísť postupne. Nie je nič horšieho, než mu "natvrdo" povedať, že darčeky zháňajú, balia a ukladajú pod stromček rodinní príslušníci. Ešte nepríjemnejšie snáď je, ak mu pravdu o Ježiškovi prezradí iné dieťa či dospelý. „Ty ešte veríš na Ježiška? Si už dosť veľký, aby si vedel, že neexistuje,” taká veta môže raniť aj na celý život. Dieťa sa cíti podvedené a oklamané, a to tými najbližšími. Detská dôvera je veľmi krehká a treba s ňou zaobchádzať veľmi obozretne.
Šanca, že sa dieťa dozvie o neexistencii Ježiška, sa zvyšuje, keď nastúpi do školy. Zvážte preto, či ho už okolo šiesteho roku pomaličky nepripravovať na prezradenie pravdy. Veľmi vhodné je použiť napríklad vetu v zmysle: „Vieš, darčeky nosí nielen Ježiško. Má toho veľa, veď ich musí v krátkom rozniesť všetkým deťom aj dospelým na celom svete. A preto mu s tým pomáhajú väčšie deti, otcovia, mamičky, babičky. Sú to takí jeho pomocníci, aby stihol darčeky doručiť včas a presne na to miesto, kde ho čakajú.”
Ďalšia dobrá reakcia je povedať, že najmenším deťom nosí darčeky Ježiško a väčšie ich už dostávajú od rodičov. Ponúka sa tiež jednoduchá, veľmi elegantná odpoveď, ktorá dieťa nerozplače, nevezme mu jeho vieru a vy zároveň nebudete za „klamára“. Potomkovi môžete na jeho otázku, či Ježiško naozaj je, odpovedať, že existuje pre toho, kto v neho verí. Tým darčeky nosí naozaj on a ostatným rodičia. Všetky spomenuté možnosti sú akousi nenásilnou prípravou na prijatie reality.
Aj ty máš čarovnú moc
Veľmi milý spôsob, ako dieťa zoznámiť s realitou a pritom ho ešte chvíľu ponechať v pôvabnom svete fantázie, predstavila na sociálnych sieťach Američanka Leslie Rush. Popisuje v ňom samozrejme americkú realitu, tá sa však dá upraviť na slovenské podmienky.Keď jej deti dovŕšili šesť či sedem rokov a začala v ich očiach badať tieň pochybností, či americká verzia Ježiška Santa Claus naozaj existuje alebo je to len výmysel dospelých, vzala ich niekam do tichej kaviarne a tam im povedala: „Tento rok si naozaj veľmi vyrástol. Nielen, že si vyšší, ale vidím, že aj tvoje srdce vyrástlo. Potom poukážem na dva tri príklady empatického správania, ohľaduplnosti či dobrých skutkov, ktoré dieťa za posledný rok urobilo. A pokračujem: V skutočnosti tvoje srdce vyrástlo natoľko, že si pripravený stať sa Santom Clausom. Niektorí tvoji kamaráti možno povedia, že Santa neexistuje. Veľa detí si to myslí, pretože ešte nie sú pripravení stať sa Santom, ale ty si. ”
Leslie Rush potom nechá dieťa, aby si vybralo niekoho, koho obdaruje, najčastejšie je to sused: „Dieťa má tajné poslanie, šikovne zistiť, čo dotyčný potrebuje a potom mu to zohnať, zabaliť, doručiť a nikdy neprezradiť, odkiaľ darček prišiel. Byť Santom nie je o tom získať uznanie, je to nesebecké správanie.”
Ženin najstarší syn si na obdarovanie vybral nesympatickú susedku, ktorá deti nikdy nepustila hrať sa na jej záhrade a nikdy im nevrátila zatúlanú loptičku. Neváhala na ne kričať, aby sa hrali potichu: „Keď sme ráno išli do školy, všimol si, že ráno chodí von pre noviny bosá. Rozhodol sa preto, že potrebuje teplé papuče. Musel ju špehovať, aby zistil, aké veľké má asi nohy. Potom sme išli papuče kúpiť do obchodu. Zabalil ich a na darček napísal: Veselé Vianoc od Santy.”
Jedného večera sa nepozorovane priblížil k susedkinmu domu a balíček jej strčil pod bránu. Druhý deň ráno celá rodina sledovala, ako si ho prekvapená žena berie. Chlapec bol nadšený, mamička mu však povedala, že nesmie nikdy nikomu prezradiť, že je tiež Santa. Darčeky nezištne rozdával aj v nasledujúcich rokoch. „Raz vyleštil svoj bicykel, dal naň novú sedačku a potajomky ho daroval dievčaťu z chudobnej rodiny. Výraz v jej tvári, keď na terase uvidela bicykel s veľkou mašľou, bol rovnaký ako ten na tvári môjho syna,” spomenula si Leslie Rush.
Do tajomstva, že môže byť Santa Clausom, potom žena zasvätila aj svojho mladšieho syna.„ Ani jeden z nich nemal nikdy pocit, že by im niekto klamal, čo sa týka existencie Santa Clausa,” uzavrela mamička. Pekný príbeh, čo poviete? Inšpirovať sa ním dá určite aj na Slovensku. Veď darčeky môže potajme rozdávať aj ten váš malý Ježiško.
