Ako trávia Vianoce tri slovenské rodiny. A podelili sa aj o recept na obľúbené sviatočné jedlo

Gabriela Bachárová, Patricia Poprocká, 24. decembra 2021 o 04:21

Vianoce sú len raz v roku, tak si ich vychutnajme. Tri rodiny sa podelili s nami o to, ako trávia Štedrý deň a vianočné sviatky, prezradili aj recepty na obľúbené špeciality.

Hlavne, že sme spolu.

Foto: Shutterstock.com

Vianoce nám pripravuje taťka

Máme československé Vianoce, keďže manžel je Čech, no tie tradície sú v podstate rovnaké. Stromček u nás nosí Ježiško, čiže ráno, keď sa deti zobudia, bežia kontrolovať, čo nám ho aj tento rok doniesol. Samozrejme, že ho zdobíme my s manželom 23. večer, keď deti zaspia, čo vtedy zvyčajne býva ako na potvoru až okolo desiatej. Čiže do druhej v noci zdobíme stromček a ráno o šiestej ma už deti budia: „Poď sa pozrieť...!“ No, skrátka radosť, Vianoce...

Potom celý deň čakáme na Ježiška. Na raňajky máme vianočku, deti pozerajú rozprávky, manžel má na starosti prípravu večere, varí každý rok. Ja len nachystám zemiakový šalát deň vopred, inak všetko robí on. Dokonca ešte aj večer obsluhuje pri stole. Máme živého kapra, ktorého manžel výborne pripravuje v trojobale. V Čechách býva zvykom rybacia polievka, tú však u nás nik neje, takže máme normálnu kapustnicu a deťom varím ešte klasický vývar, lebo kapustnicu nemajú príliš radi.

Cez Štedrý deň sa ešte vyberieme do lesa, ktorý máme naozaj blízko, odniesť zeleninu zvieratkám. Dávame ju buď do krmelcov alebo ňou ozdobíme nejaký menší stromček, srnky si ju tam nájdu.

Okolo druhej popoludní chodievame do kostola a po omši ešte na cintorín. Prípadne sa na chvíľočku stretneme s babičkou a prababičkou, ale naozaj len krátko. Potom ideme večerať. Kým boli deti menšie, začínali sme jesť už okolo štvrtej, teraz už troška neskôr...

Po večeri ideme s deťmi pozerať, či neprišiel Ježiško, to znamená, že sa vyberieme do izby a spievame koledy. Taťka ide pozrieť do pivnice, či nevyhaslo v kotli. No a keď počujeme zvonček, vieme už, že tu bol Ježiško a ideme k stromčeku.

Toľko Štedrý deň. Na prvý sviatok vianočný chodievame na obed k svokrovcom, na druhý k prababičke. Medzitým sa chodievame korčuľovať, ak sa dá, prípadne vonku na prechádzky. No a 27. ešte oslavujeme synove meniny. Volá sa Adam, ale toľko podnetov a darčekov by bolo v jeden deň príliš, tak sme mu vysvetlili, že Ježiško má prednosť a že meniny oslávime 27. Takto u nás idú sviatky.
Renáta Čapková, mama troch detí

Renátin vianočný likér

potrebujeme:5 žĺtok z domácich vajec, 1 vanilkový cukor (alebo pravá vanilka a trocha cukru), 1 salko, 1 šľahačková smotana
postup: Žĺtka vyšľaháme s cukrom do peny, pridáme salko, smotanu, zamiešame. Ak sa nám to zdá príliš husté, môžeme pridať ešte trocha mlieka. Ak je všetko pekne zmiešané, prilievame rum. Podľa chuti, Renáta nedáva ani pol litra.


Naša čarovná plachta

Na štedrý deň sme zvyčajne všetci spolu doma. Niektorí držia pôst, niektorí nie – hlad sa v tento deň zaháňa niečím ľahkým, bezmäsitým. Po raňajkách sa tatino s deťmi vydá na vinšovanie, prianie pokojných a radostných sviatkov, k najbližšej rodine, pričom v lampášikoch so sebou nesú betlehemské svetlo. Veríme a zažívame, že Kristus prináša do domov svetlo a my si to chceme pripomínať aj takto symbolicky – svetlom z jeho rodného mesta. Vinšuje sa zväčša iba vonku od dverí.

Mamina zatiaľ strategicky využíva každú minútu na to, aby na slávnostnej večeri, stolovaní a pod stromčekom nič nechýbalo. Opäť sa všetci stretávame v čase obeda. Deti zväčša prinášajú sladké pozdravy od babičiek v podobe koláčikovej nádielky, ony sa podelili so svojimi medovníčkami. S rozžiarenými očami obchádzajú stromček, pod ktorým je pod veľkou starou ľanovou látkou niečo ukryté... každé z nich tam ešte v nepozorovanej chvíli pridá aj to, čo pripravilo práve ono, aby niekoho iného potešilo.

Nikto nesmie pod plachtu nakuknúť ani sa jej príliš chytať. Hráme v tento deň inú hru, ako je hra „na Ježiška“. Hráme sa na čarovnú plachtu a hovoríme si, že keby sme pod tú plachtu nakukli, tak by darčeky mohli zmiznúť. A popritom sa na seba sprisahanecky usmievame očami a tešíme sa na večerný zvuk zvončeka, ktorý je znamením, že prišiel čas... Hru na Ježiška – ako sme si doma nazvali písanie listov, ktoré poznáme od detí a rodín v našom okolí - občas hráme s mojimi deťmi pred inými deťmi aj my, no ja som s tým v dobe, keď sme riešili, ako to bude u nás doma, nebola celkom stotožnená.

Chcela som, aby sme spolu zažívali aj to vianočné „tajomno“, ale zároveň som chcela byť pravdivá, cítila som, že aj deťom chcem umožniť zažiť, že každý z nás dáva darčeky, lebo nás k tomu práve Pán Ježiš v srdci vedie, chcela som aj im dať príležitosť byť nástrojom Jeho lásky a starostlivosti, lebo viem, že byť obdarovaná je krásne, ale byť dávajúca je častokrát ešte o čosi čarovnejšie. A tak máme plachtu, tešíme sa, že si robíme radosť a zase raz robíme veci inak ako väčšina sveta okolo.

Kým príde čas, že nakukneme pod plachtu, ideme na večernú bohoslužbu, kde sa srdcom pripájame k ľuďom dobrej vôle a ďakujeme Bohu za dar Jeho štedrej prítomnosti zvlášť dnes, ale aj po celý rok. Doma nás potom čaká štedrá večera. Začíname modlitbou, prečítaním príbehu o narodení Pána Ježiša z detskej Biblie a potom už pokračujeme prípitkom – u nás tradične „hriate“, potom oblátkou s medom a cesnakom, makovo-medovými buchtičkami, hríbovou mliečnou polievkou so slivkami, vianočnou kapustnicou aj s klobásou a nakoniec rybou so zemiakovým šalátom.

Aby sme rozozvučali náš zvonček, tak pri stromčeku ešte zaspievame jednu dve koledy. To sú naše Vianoce. Trošku tradičné a trošku naše. Občas v pokoji a občas v strese. Prajeme všetkým čitateľom, nech svetlo Kristovej prítomností uzdravujúco svieti v každom z nás, nech sme zvlášť v dnešnej dobe plní nádeje, radosti, láskavosti, súcitu a pochopenia jeden k druhému.
mama Ľubka zo samôt

Ľubkin recept na vianočnú mliečnu hríbovicu so slivkami
Na 2,5 - 3 l polievky:
1 balenie sušených dubákov
1,5 - 2 l vody
0,5 - 1 l plnotučného mlieka (alebo smotany na varenie – potom stačí aj menej)
10 až 15 ks sušených sliviek
1 PL hladkej múky (alebo pre bezlepkovú verziu pohánkovej múky)
1 bobkový list
mleté biele korenie
soľ

Do vlažnej vody dáme na ½ hodinu napučať sušené hríby, dubáky. Potom ich dáme variť, pridáme k nim jednu celú cibuľku, soľ. Keď voda začne vrieť, pridáme biele korenie. Varíme, kým hríby nezmäknú – asi 45 min. Potom dolejeme mliekom, pridáme 1 bobkový list, keď to začne vrieť, pridáme zátrepku (1 PL múky rozmiešaná v 1,5 dcl mlieka). Necháme ešte pár minút variť. V menšom hrnci si uvaríme vykôstkované sušené slivky tak, že ich zalejeme vodou a povaríme asi 3 minúty. Takto upravené slivky (bez vody) pridáme do polievky a ešte asi 5 minúty spolu povaríme. Na záver môžeme dochutiť vegetou, prípadne sójovou omáčkou, octom – podľa chuti. Dobrú chuť!


Tradičné a krásne

Naša rodinka prežíva Vianoce úplne tradične. Ako predjedlo mávame prekrojené jabĺčko, z ktorého dostane kúsok každý, kto je pri stole. Jeme ho spolu s medom, cesnakom, trubičkami a k tomu si pridávame ešte zopár vlašských orechov. Milujem túto kombináciu a zakaždým ma pri papkaní tejto úžasnej dobroty musí niekto zastaviť, aby som si nechala miesto aj na všetko ostatné.

Ako druhý chod sme kedysi mávali kapustnicu alebo šošovicovú polievku. No odkedy som po operácii čriev, bola by to už pred nadchádzajúcim zemiakovým šalátom pre mňa príliš veľká záťaž. A preto už tri roky mávame klasický vývar.

Ivana s priateľom Henrom na love stromčeka.

Foto: archív Ivany Debrecéniovej
Nasleduje už spomínaný šalát, ktorý robí najfantastickejšie môj Henro a k nemu vyprážaný kapor a sumec. Ja kapra veľmi nemusím, na tom si pochutí skôr Henro, ale ja sa tomu veľmi teším, pretože mne vďaka tomu zostane viac sumca. A pre moju dcérku, ktorá nemá rada rybu vôbec, máme ešte pripravené kuracie rezne.

Každý rok sa pri spoločnej príprave štedrej večere skvele zabávame na tom, ako sa vždy Henro celý rok zastrája, že na tieto Vianoce nám už konečne tie ryby vlastnoručne nachytá v nejakom rybníku, no nakoniec to vždy dopadne tak, že ich musíme kupovať na poslednú chvíľu pred obchodným domom. A to si hovorí veľký a slávny rybár.

Po úžasnej večeri nasleduje rozbaľovanie darčekov a potom, keď nám trošku vytrávi, sa vrhneme na koláče. Máme radi medvedie labky, punčové rezy, nanukový koláč, no úplne najfantastickejšie sú pre nás košíčky, ktoré vždy pred sviatkami horlivo vypeká moja dcérka. Robí to aj na niekoľko etáp, pretože nám chutia tak veľmi, že ich zakaždým, keď ich má hotové, stíhame pojesť.

Po koláčoch nasleduje rozbaľovanie darčekov a potom už iba oddychujeme pri vianočných rozprávkach alebo vedieme nejakú príjemnú rodinnú debatu.

Pre mňa sú Vianoce hlavne o spoločných chvíľach strávených spolu s mojou rodinkou a vianočné chvíle sú pre nás vždy tie najvzácnejšie a najkrajšie.

A dokonca sa musím pochváliť, že tento rok sme si dopriali aj najkrajší vianočný stromček, aký sme kedy mali. Henro nám ho vlastnoručne vypílil a my sme ho následne spolu s mojou dcérkou počas počúvania kolied zdobili hádam aj viac ako dve hodiny.

Veľmi sa už na tieto spoločné chvíle teším aj tento rok a tiež sa veľmi teším na medzisviatkové obdobie, pretože v tých dňoch zase okrem iných dobrôt pripravujeme aj jednu veľkú rodinnú špecialitu, ktorú všetci nesmierne milujeme. Keď niekomu poviem, o čo ide, tak prevracia oči a nechápe, ako takú hnusnú kombináciu môžeme jesť, ale vždy, keď to potom prvýkrát ochutná, rozplýva sa nad tým, aké to je úžasné.

Ide o veľký sladký tvarohový koláč, ktorý jeme s varenou klobásou. Ja už teda kvôli chorobe ku klobáse viac privoniavam, ako ju jem a radšej si dám viac toho koláča, ale aspoň trošíčku si z nej vždy doprajem. Toto je skutočne niečo, bez čoho by sme si sviatky nevedeli ani predstaviť. A preto vám dnes na tento úžasný koláč napíšem náš recept.
Ivana Debrecéniová z Levíc, ktorej seriál Ivanin denník o boji s ťažkou chorobou si na našom webe môžete prečítať každý druhý štvrtok

Ivanin tvarohový koláč s klobásou
Podľa tohto receptu upečiete 4 tvarožníky približne s veľkosťou pizze.

Na cesto budete potrebovať:
750 gramov hrubej múky, 0,5 litra mlieka, droždie 1 ks, bravčovú masť, 12 čajových lyžičiek kryštálového cukru, štipku soli a 1 vajce

Tvarohová plnka:
4 tvarohy, 4 balíčky vanilkového cukru, 4 vajcia, kryštálový cukor a sušené hrozienka

Najprv si zamiesime cesto. Z vlažného mlieka, cukru, trošky múky a droždia si urobíme kvások, ktorý po vykysnutí pridáme k múke. Následne do cesta pridáme 1 vajce, štipku soli, 1 lyžicu bravčovej masti a vypracujeme cesto, ktoré necháme cca 45 minút vykysnúť.

Zatiaľ si môžeme pripraviť plnku. My ju pripravujeme vždy po jednom tvarohu na každý koláč zvlášť, ale môžete si pripraviť celú plnku aj naraz a rozdeliť ju na 4 rovnaké časti.

Najprv si teda na štyrikrát v miske zamiešame 1 tvaroh, 1 vanilkový cukor, 1 vajce, 7 lyžičiek kryštálového cukru a hrozienka. A toto opakujeme štyrikrát, vždy pri príprave jedného z koláčov.

Potom, keď máme cesto vykysnuté, znovu ho premiesime, rozdelíme na 4 časti a necháme ešte trochu podkysnúť.

Medzitým si masťou alebo olejom trošku vymastíme tortovú formu alebo pekáč na pizzu. Môžeme však na to použiť aj obyčajný nízky hrniec s najväčším priemerom, aký doma máme.

Po podkysnutí vždy jeden z bochníkov rukou roztlačíme po celom spodku hrnca, aby bol koláč hrubý približne 1 centimeter a roztiahneme naň ochutenú plnku. Zakaždým z jedného tvarohu.

Pečieme v rúre na 180 stupňov 40 - 45 minút. Necháme pár minút chladnúť, ale ešte za tepla z hrnca vyberáme tak, že koláč rozkrájame na 4 trojuholníky. Následne sa potom ľahšie vyberá.

Takto si upečieme 4 veľké koláče a potom vo vriacej vode pár minút povaríme najlepšie aspoň mierne pikantnú klobásu.

Juj, už sa veru tejto dobroty neviem dočkať, a dúfam, že bude chutiť aj vám milí moji čitatelia.

Želám vám krásne prežité sviatky v kruhu rodiny, plné pohody a lásky. Veľa dobrého jedla a hlavne nekonečné zdravie. Aby sme si všetci mohli krásne sviatky želať ešte veľa veľa rokov.









Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

  • Obrázok Skúsenosť mamičky: Zaspávanie detí – žiaden problém, stačilo zmeniť jednu maličkosť

    Skúsenosť mamičky: Zaspávanie detí – žiaden problém, stačilo zmeniť jednu maličkosť

    „Ak si raz zvykne na to, že bude spať pri tebe, z postele ju už nedostaneš. To bola rada, ktorú som dostala od sesternice pri narodení mojej staršej dcérky, a ktorú som ako neskúsená mamička aj počúvla.“ Eva, dnes už matka dvoch školáčok sa delí o svoje skúsenosti s uspávaním detí a pre budúcich rodičov má už vlastné, v praxi odskúšané rady.

  • Obrázok „Slzy mi tiekli od šťastia.“ Nevšedný príbeh Lily, dievčaťa z detského domova a Simony, ktorú jej prihral osud

    „Slzy mi tiekli od šťastia.“ Nevšedný príbeh Lily, dievčaťa z detského domova a Simony, ktorú jej prihral osud

    Na prvej samostatnej schôdzke ju nechala hodinu čakať vonku na mraze pred detským domovom. Chvíľu trvalo, kým si vtedy šestnásťročná a dnes dvadsaťtriročná Lily našla vzťah k dobrovoľníčke Simone, ktorú jej do života priniesol program Buddy. V ňom sa dospelí dobrovoľníci stretávajú s deťmi, o ktoré sa ich vlastní rodičia nevedeli alebo nechceli postarať.

  • Obrázok Svojho sna sa nevzdala, klamala preň i rodičom. „Našla som viac než som hľadala,“ vraví cvičiteľka bojových umení

    Svojho sna sa nevzdala, klamala preň i rodičom. „Našla som viac než som hľadala,“ vraví cvičiteľka bojových umení

    Už ako malé dievčatko na zakarpatských lazoch túžila študovať bojové umenia a byť lekárkou. „Bojové umenia nie sú povolanie a na doktorku máš príliš citlivú povahu, veď neznesieš ani pohľad na krv,“ odrádzali ju rodičia. Oksana Pirniková sa však svojho sna nevzdala. Dnes má 32 rokov, z Ukrajiny ju zavialo na Slovensko a bojové umenia sú neoddeliteľnou súčasťou jej života. A – aj keď nie ako lekárka, pomáha hendikepovaným deťom.

  • Obrázok ROZHOVOR Veľa vecí, za ktorými sme sa náhlili, stratilo na význame, vraví evanjelická farárka Erika Sokola

    ROZHOVOR Veľa vecí, za ktorými sme sa náhlili, stratilo na význame, vraví evanjelická farárka Erika Sokola

    Za dva roky pandémie sme sa v mnohých veciach nepoučili, hovorí evanjelická farárka Erika Sokola. Ľudí vyzýva na spolupatričnosť, aby sa navzájom počúvali a pomáhali si. „Stačí tak málo... Venovať čas a pozornosť tomu druhému, kriesiť lásku, mať ochotu urobiť viac, nad rámec, bez nároku na odmenu...“

  • Obrázok Ešte to stihnete! Osem tipov na darčeky na poslednú chvíľu

    Ešte to stihnete! Osem tipov na darčeky na poslednú chvíľu

    Nemáte ešte vianočné darčeky? Za tri dni už toho naozaj veľa nevyčarujete, najmä ak ste uviazli napríklad v karanténe, nič však nie je beznádejné. Aj na poslednú chvíľu, bez veľkých príprav možno pripraviť blízkym príjemné prekvapenie. Ponúkame vám niekoľko tipov na darčeky na poslednú chvíľu.

  • Obrázok Domáce zvieratko pod stromček? Nasťa Kuzminová posiela všetkým jasný odkaz

    Domáce zvieratko pod stromček? Nasťa Kuzminová posiela všetkým jasný odkaz

    V mnohých rodinách sa chystajú zaobstarať si ako vianočný darček domáce zvieratko, čo je síce v mnohých oblastiach prospešné, má to však aj druhú stranu – po sviatkoch sa plnia útulky práve takýmito nechcenými darčekmi. Ochranári apelujú, aby si ľudia príchod štvornohého miláčika dobre zvážili a svoj odkaz má pre všetkých aj trojnásobná olympijská víťazka v biatlone Nasťa Kuzminová.

  • Obrázok Ako sa voláš? Ján alebo Ivan, vyber si...

    Ako sa voláš? Ján alebo Ivan, vyber si...

    „Celý život sme žili v tom, že môj otec sa volá Ivan, dokonca mám po ňom aj meno. Až keď sme ho pochovávali, z dokladov vysvitlo, že bol Ján,“ spomína šesťdesiatnik Ivan. Ľudí, ktorých volajú inak než majú zapísané v dokladoch, bolo a stále je veľa. Jedným z nich je aj brat hudobníka Maťa Ďurindu. Dôvod? Najčastejšie neznámy.

Ďalšie články v rubrike >