A hurá do školy!
Foto: Shutterstock.comÚrad verejného zdravotníctva pripravil zopár tipov, ako prváčika psychicky pripraviť do školy a ako sa ľahšie zabehnúť v novom živote. Komentár k nim pridáva Jana Hamade, vedúca Sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností Úradu verejného zdravotníctva.
1. Vysvetlite mu, že v škole bude mať iný režim ako v škôlke, nájde si nových kamarátov a naučí sa veľa nových, zaujímavých vecí.
Komentár Jany Hamade: Každý nástup do školy je individuálna vec a môže sa stať, že nie u každého dieťaťa bude úplne bezproblémový. Dôležité je, byť dieťaťu oporou a veriť, že to zvládne. Dieťa je nevyhnutné pripraviť na školu formou spoločných rozhovorov, napríklad vysvetliť, čo ho v škole čaká, objasniť mu, že škola má iné pravidlá a organizáciu dňa ako škôlka, že ako školák bude mať aj zodpovednosť a do školy sa chodiť musí. Dieťa možno posmeliť tým, že v škole si nájde nových kamarátov a naučí sa veľa zaujímavého.
2. Nestrašte dieťa tým, že ho v škole čakajú iba povinnosti a „dajú ho tam do poriadku“.
Komentár Jany Hamade: Nestrašte dieťa vetami: „Počkaj, až pôjdeš do školy ..." alebo „Oni ťa v tej škole dajú do poriadku!" Takisto je nežiaduce prenášať pochybnosti na dieťa, budúci školák si tak môže vybudovať zbytočný odpor, neistotu alebo strach ku škole a už samotný štart bude veľmi negatívne poznačený. Prechod dieťaťa z materskej školy do základnej je veľmi dôležitým medzníkom v živote dieťaťa a jeho rodiny, preto by mal so sebou prinášať len pozitívne zážitky, keďže dieťa sa do školy prirodzene teší.
3. Naučte dieťa režimu dňa – aby vstávalo v určitú hodinu, chodievalo spať v rovnaký čas a každý deň si skontrolovalo, či má pripravené všetko, čo potrebuje na vyučovanie. Dohodnite sa s ním, kedy sa budete spolu učiť aj kedy bude mať čas na oddych.
Komentár Jany Hamade: Vhodné je už zo začiatku vypestovať u dieťaťa potrebné režimové prvky – vstávať v určitú hodinu a chodievať spať v rovnaký čas. Po nástupe do školy si treba určiť, kedy sa rodič bude s dieťaťom učiť. Najvhodnejší čas nastáva, keď sa dieťa vráti zo školy a jednu až dve hodiny si odpočinie. Školská príprava predstavuje nielen samotné úlohy, ale aj upratovanie v taške, overenie ostrosti farbičiek a ceruziek, prípravu vecí na ďalší deň atď. Spočiatku je na mieste s týmito činnosťami dieťaťu pomáhať, a to napríklad formou vysvetlenia, čo je potrebné do tašky vložiť, vybrať, aké úlohy urobiť. Zo začiatku by malo ísť o spoločnú činnosť, ktorej cieľom je dieťa naučiť, aby svoje povinnosti časom zvládalo samo.
4. Ak má dieťa ťažkosti s nadväzovaním vzťahov v novom prostredí a kolektíve, môžete napríklad vymyslieť spoločnú aktivitu so spolužiakmi, ideálne v exteriéri - napríklad v parku alebo prírode.
Komentár Jany Hamade: Dieťa sa pri vstupe do nového prostredia stretáva s náročnou životnou situáciou, a najmä tomu hanblivému môže vstup do nového kolektívu spôsobovať ťažkosti. Pokiaľ má dieťa spočiatku problémy zoznámiť sa so spolužiakmi, treba mu vysvetliť, že to niekedy jednoducho chvíľu trvá, než sa v triede s niekým skamaráti, ale že si určite čoskoro nejakého kamaráta nájde. Je vhodné dieťa upozorniť, že s niektorými deťmi bude tráviť viac času a s inými menej a jeho skutočnými kamarátmi sa stanú len niektorí. V prípade, že dieťa ťažko nadväzuje vzťahy, môže byť výnimočné v inej oblasti a je užitočné nájsť mu nejaké krúžky, ktoré by kopírovali jeho záujmy. Ak je dieťa v niečom dobré, prípadne ho určitá vec baví, skôr sa v spoločnosti podobne zameraných detí uvoľní. V užšom prostredí môže skutočne ožiť a bude sa cítiť v poriadku také, aké je.
5. Rozprávajte sa s ním o tom, čo sa učili, všímajte si, či sa nemení jeho správanie, príčinou môže byť stres.
Komentár Jany Hamade: Špecifické príznaky stresového stavu žiaka sa prejavujú v tom, že prestáva hovoriť o škole a dáva rodičom len informácie, na ktoré sa sami spýtajú. Medzi ďalšie ukazovatele patria nezvyčajné prerieknutia a neobratnosti v jednoduchých motorických zručnostiach. Škola je pôvodcom stresu číslo jeden. Stres sťažuje optimálny výkon a je zvyčajne vyvolaný preťažením žiaka, ako aj množstvom úloh, ktoré musí riešiť v časovej tiesni. Prispieva k nemu aj opakovaný neúspech a zvýšená kritika.
