Dieťa sa poraní, dostáva bolestivú injekciu, spadne... Nepríjemné situácie, pri ktorých niekto plače, až sa hory či steny ozývajú, iný naopak, statočne znáša bolesť. Väčšina rodičov sa chce slzám vyhnúť. To, či dieťa bude plakať alebo nie, však nie je v týchto prípadoch priorita. Viac než o to, či dieťa plače alebo nie, ide o to, aby sa naučilo bolesť zvládať. A rodič je ten, ktorý mu v tom môže pomôcť správnou reakciou. Čomu je teda dobré sa vyvarovať?

Facebook

Všetko, aj injekcia sa dá zvládnuť. Len na dieťa zbytočne netlačiť.

Foto: shutterstock.com

Fííí, ach!!!

Čakali ste krik len pri pohľade na lekárkinu ihlu, no dieťa namiesto toho zaujaté sleduje, ako sa mu vnára tenký hrot do stehna? Prípadne sa na ceste potklo a je v celej svojej dĺžke na vyvalené na ceste? Citoslovcia hrôzy či obdivu si, pokiaľ možno, nechajte pre seba. Ak totiž dieťa ešte doteraz neplakalo, práve začne. Ak prejavíte vlastné zdesenie, alebo hoci aj úžas, dieťa zistí, že sa stalo niečo, čoho sa má báť. Prípadne sa len zľakne vášho zhíknutia a rozplače sa tiež.

Kde je včielka?

Odpútanie pozornosti núti deti potláčať vlastné pocity a zatláčať do úzadia nepríjemné pravdy. Takže dieťa v danej chvíli možno presmeruje pozornosť inde, nenaučí sa však uvedomiť si problém, ani sa s ním vysporiadať. A preberie túto tendenciu aj do budúcnosti.

No, ty si tomu dal!

Humorné odľahčenie zrejme myslíte dobre, smiech je napokon vždy lepší než slzy, niekedy však dieťa nemá náladu na žarty a aj láskavo mienenú poznámku vníma ako výsmech, urážku a nepochopenie. Vy ako rodič ste ten, ktorý ľúbi a podporuje, to od vás dieťa čaká v ťažkej situácii predovšetkým.

Neplač, chlapi neplačú!

Ak chceš byť chlap, nemôžeš prejaviť, ako sa práve cítiš... – v preklade. Sú malí hrdinovia, ktorí tak veľmi túžia, aby ich dospelí mali za chlapov, že zadržia slzy. Stojí to však za to? K prekonaniu strachu či šoku z pádu sa dá dospieť aj prirodzenou cestou. Ak dieťa bude cítiť pochopenie, uistenie, že o nič výnimočne zlé nejde, rýchlejšie sa naučí tieto nepríjemnosti zvládnuť.

No nevravel/a som?!

Mama mi neverí, a má pravdu. Nestojím za nič, nedokážem to. Neznesiem injekciu, neviem sa bicyklovať ani prejsť po ceste bez pádu... Výčitky a vaše triumfálne poznámky sú tým posledným, čo v danej chvíli dieťa potrebuje počuť. Áno, správne ste predpokladali, že to nevyjde, ale komu to teraz pomôže? A čo tak nabudúce predpokladať opak?

Čo teda robiť?

Pochopte, poľutujte. Uznajte dieťaťu pocity. Ak sa bojí, je to normálne. Ak sa rozplače, tiež. Robte to, čo dieťa žiada. Upokojte ho, že ho chápete. A načúvajte. Už trojročné dieťa si dokáže povedať, čo chce. Zober ma na ruky, pofúkaj... Len uistenie, že na to všetko nie je váš potomok sám, často postačí, aby sa pozviechal. A nabudúce vyvádzal menej.

Súvisiace články:

• Bojí sa vaše dieťa lekára? Šesť rád, ako prekonať strach

• Niektoré pády sa bez sĺz nezaobídu, nebráňte deťom plakať

• Toto je 10 najlepších kníh o výchove detí, ktoré si určite prečítajte

  ahojmama.sk na Facebooku

  ahojmama.sk do e-mailu

Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa

E-mail alebo prezývka:

Heslo:

alebo môžete použiť:

Prihlásiť sa cez Varecha.sk

Nová registrácia