Ach, tie dnešné deti! My v ich rokoch... Večná veta, ktorú konštatuje azda každá generácia, presvedčená, že za ich čias boli deti určite lepšie, schopnejšie. Počuť ju aj dnes. Aké sú dnešné deti? Sú naozaj nemožnejšie ako ich predchodcovia?
Deti sú zrkadlom doby a svojich rodičov.
Foto: Shutterstock.com
Oproti minulosti to majú dnešné deti ťažšie, najmä pre zaneprázdnenosť rodičov, agresívnu reklamu, ktorá nežiaduco ovplyvňuje postoje ľudí a pre snahy techniky preniknúť i do oblastí, ktoré by mali byť výsostne záležitosťou medziľudských vzťahov a kontaktov.
Nič však nie je ani čierne, ani biele a dnešné deti v porovnaní s ich rodičmi majú aj silnejšie aj slabšie stránky. Samozrejme, neplatí to na všetkých, výnimiek je tiež viac než dosť.
V čom vynikajú
Sú sebavedomejšie
Rodičia ich viac počúvajú, prihliadajú na ich pocity a dovoľujú im povedať svoj názor či prejavovať aj negatívne emócie, čo sa kedysi považovalo za rozmaznanosť alebo nesmiernu drzosť. S výchovou sebavedomých detí nemáme v našich končinách príliš veľa skúseností, preto najmä v očiach konzervatívnejších ľudí sa táto črta nepovažuje za chvályhodnú. Iste, so zakríknutým dieťaťom, ktoré mlčky poslúcha na slovo, sa žije jednoduchšie. Ale to neznamená, že to tak má byť.
Sú technicky zdatnejšie
Nielen čo sa týka ovládania smartfónu či počítača. Technika je všade, a ak majú rodičia záujem, môžu svoje deti priučiť mnohým zručnostiam. Ako obsluhovať domáce spotrebiče, ako ich opraviť, prípadne ako niečo zmontovať. Tiež sa môžu učiť tvoriť na počítači, nielen pasívne hrať hry, četovať či sledovať sociálne siete.
Majú väčšie možnosti
Na štúdium, spoznávanie sveta, na to, aby sa venovali tomu, čo ich zaujíma a na čo majú nadanie. Dnešný svet praje pracantom, dieťa, ktoré vyniká napríklad v hre na klavír, nemusí pomáhať na poli rodičom ako jeho prarodičia, ani chodiť na pionierske schôdzky ako jeho rodičia, dokonca ani do školy ako jeho rovesníci. Existujú individuálne študijné plány, domáce vyučovania, štipendiá, granty, vzdelávacie pobyty, aby talenty mohli vyniknúť, čo je bezpochyby skvelé.
Sú kreatívnejšie
A to vďaka slobode, ktorú zažívajú. Kým ich rodičia v škole kreslili holubice mieru a recitovali predpísané básničky, prípadne zažívali rušné porevolučné časy, dnešné deti majú na výber. Ak majú dobrých učiteľov, ktorí ich dokážu správne viesť a nasmerovať, detská fantázia zažíva rozlet. V nemalej miere pomáha aj internet. Výsledkom sú napríklad originálne pohľadnice, šperky, ktoré dokážu vyrobiť, u tých starších dokonca aj originálne technické vynálezy, ktoré žnú úspechy aj na medzinárodných súťažiach. Len tak ďalej!
Sú ekologickejšie
Za čias ich rodičov platilo akurát tak „odpadky patria do koša“. Dnes je už ochrana životného prostredia a jeho dôležitosť oveľa ďalej, takže deti vedia nielen to, že odpad treba separovať, ale aj sa ho snažiť nevytvárať. Poznajú dôležitosť ochrany stromov, klímy, vôd i pôdy. Napokon, inú možnosť ani nemajú, ak chcú prežiť a mať vlastné deti.
Čo im chýba
Samostatnosť
Je to dôsledok prístupu rodičov, ktorí sa snažia svoje deti chrániť pred všetkými ťažkosťami. Tento postoj dospelých zasa možno pripísať tomu, že sa nechajú ovplyvňovať reklamami, ktoré ľuďom podsúvajú strach a potrebu mať všetko pod kontrolou (samozrejme, najlepšie pomocou ponúkaných produktov). Nepodľahnúť im chce dávku sebavedomia, ktorú žiaľ, mnohí v detstve nenadobudli práve preto, že za vzor sa dávalo poslušné dieťa a prejavy slobodného myslenia sa trestali. Všetko nás raz dobehne, darmo.
Telesná zdatnosť
Nemôže za to len korona, problémy boli aj pred pandémiou. Dôvod? Uponáhľaný životný štýl, priveľa techniky a snaha rodičov mať všetko pod kontrolou. Radšej rýchlo dieťa ráno odvezú do školy, než by si privstali a išli pešo, resp. než aby cestu do školy nechali v zodpovednosti samotného školáka. Radšej si zaplatia za krúžky, na ktoré dieťa dovezú, než by ho pustili samé sa vonku hrať. (Aj keď druhá vec je, že mnohí v mestách ani nemajú kam ich pustiť.) No a do tretice – zlý vlastný príklad, keď dospelí trávia voľný čas v aute či na gauči k pohybu to veru deti nemotivuje. Teraz v čase korony deti stratili aj to málo pohybu, ktoré mali. Nedá sa nič robiť, musia to zobrať do rúk samotní rodičia a rozhýbať sa spoločne.
Cieľavedomosť a svedomitosť
Dôsledok prebytku a prílišného pohodlia, v ktorom deti žijú. O nič sa nemusia snažiť, všetko majú na dosah. Všetko sa dá kúpiť (podľa niektorých dokonca aj to, čo sa kúpiť nedá). Načo byť najlepší v triede, keď sa mi rovnako pohodlne žije aj keď som priemerný? Načo sa snažiť prekonať prekážky, aby som niečo dosiahol, keď si ľahko môžem nájsť niečo iné, čo bude možno ľahšie, bez prekážok? A ak nebude ľahšie, tak si nájdem niečo tretie, štvrté, dvadsiate. Cesta von je jasná – nebojte sa trocha viac vyžadovať a byť dôslednejší.
Pokora
Jej nedostatok tiež súvisí s tým, že konzum nám dáva pocit, že môžeme všetko a že všetko nám má slúžiť, nie naopak. Veľmi rýchlo mu podľahli dospelí a deti ich v tomto často len nasledujú. K pokore treba deti viesť. Samozrejme rozumne. Neplatí, že pokora a sebavedomie nejdú dokopy, naopak, zdravo sebavedomý človek dokáže byť úprimne pokorný.
Odolnosť
Väčšina detí si ju nemala kde vypestovať, keďže vyrastá ako v bavlnke. Vždy v teple, suchu, primeranej čistote, bez hladu i smädu, skrátka v komforte, ktorého ideál ich rodičom podsúvajú všetky reklamy ako základný štandard. Deti však zostávajú deťmi, stále najviac milujú pohrať sa v blate, skočiť do mláky, váľať sa v snehu v mokrých rukaviciach či otepľovačkách a venovať sa niečomu bez ohľadu na to, či im škvŕka od hladu v žalúdku. Pokojne ich nechajte, deti musia zažívať nepohodu, je to potrebné pre ich odolnosť fyzickú aj psychickú.
