Nie všetky rómske deti nechcú chodiť do školy.
Foto: TASRViaceré obce na Spiši majú problém s dochádzkou rómskych detí do škôl. Situáciu ešte zhoršila pandémia a prerušované vzdelávanie spojené s dištančnou výučbou či karanténou. Niektorí rómski rodičia počas pandémie podpisujú deťom ospravedlnenky na päť dní a nie je možné dokázať, či dieťa bolo alebo nebolo v karanténe. Nepomáha ani prešetrovanie dochádzky políciou. Svoje problémy predniesli pred pár dňami jedenásti starostovia zo Spiša aj novému splnomocnencovi vlády pre rómske komunity Jánovi Herovi.
Skokanová vychádza zo skúseností tamojšej základnej školy. Ak má dieťa viac ako sto neospravedlnených vyučovacích hodín, obec podáva na rodiča či zákonného zástupcu dieťaťa trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže. „Je tam však nedokázateľné, že ide naozaj o záujem neposielať dieťa do školy. To znamená, že aj v takomto prípade sa znova všetko ospravedlní a k ničomu to nevedie,“ vysvetlila starostka.
Deti tak podľa jej slov chodia poza školu a rodičia o tom často vedia. „Samozrejme sa potom pestujú rôzne neduhy ako napríklad užívanie omamných látok, drog a alkoholu,“ dodala. Zároveň potvrdila, že sa medzi marginalizovanou skupinou nájdu aj takí, ktorí chcú žiť inak, vzdelávať sa a napredovať, no ide skôr o výnimky. Cestou je preto podľa starostky neustála komunikácia s rodičmi a spolupráca, aby pochopili, prečo je dôležité posielať deti do školy.
Nechodia ani do škôlky
Problém s dochádzkou má aj neďaleká obec Letanovce, a to aj v materskej škole v rámci povinného predprimárneho vzdelávania. Podľa jej starostu Slavomíra Zahornadského z 27 detí s povinnou dochádzkou v škôlke často chýbajú všetky, prípadne ich príde iba šesť. „Vnímame predprimárne vzdelávanie ako prípravu na povinné vzdelávanie v škole, počas ktorého sa deti z marginalizovaných rómskych komunít socializujú, stretávajú sa s pedagógmi, zvykajú si na to, ako pracovať v kolektíve,“ povedal.Rovnako potvrdil, že tento systém zhoršila aj pandémia. „Pre deti z tejto komunity je potrebná kontinuita vzdelávania. Neprospieva im neustále prerušovanie vtedy, keď musia ísť do karantény. Ich rodičia ju ešte istým spôsobom predlžujú, keď deti neposielajú do školy,“ zhodnotil starosta. „Mám pocit, že, obrazne povedané, rúbeme stromy v lese. Pretože papierujeme, odovzdávame podnety na políciu a tie podnety sa nám často vracajú naspäť ako neodôvodnené, pretože rodič poslal dieťa do školy, ale už nesleduje, či dieťa bolo na vyučovacom procese alebo sa celý deň túlalo,“ opísal.
Trest v podobe toho, že rodič v prípade, že si dieťa neplní povinnú školskú dochádzku, nedostane prídavky, situáciu podľa neho nerieši. „Ako obec sa musíme trápiť s tým, že mu potom musíme zabezpečiť nákup základných potravín cez nejaké nákupné žetóny. Zase je to len pridaná administratívna práca pre nás,“ vysvetlil Zahornadský.
Podľa splnomocnenca vlády Jána Hera je súčasný sankčný mechanizmu dostačujúci. Ak sa vykonáva dôsledne, môže zasiahnuť chod celej rodiny. Hľadanie riešení však podľa neho spočíva aj v posilnení takzvaných mäkkých projektov, v rámci ktorých by sa venovala väčšia pozornosť rodine a matke. „Hľadali by sa prostredníctvom nich možno práve odpovede na otázky, kde si tá mama nevie poradiť a prečo nepošle dieťa do školy? Je dôvodom, že nie je voda, že nevie zabezpečiť hygienu dieťaťa alebo ho nevie obliecť tak, ako by si to želala?“ poznamenal.
Potrebné je v tomto smere podľa neho využiť pomocné profesie, ako sú napríklad pracovníci terénnej sociálnej práce, asistenti, pedagogickí či rodičovskí asistenti. Tí by mohli uľahčiť komunikáciu s rodičmi a zistiť, v čom spočíva prekážka, že dieťa neposielajú do školy. „Mamy mi hovorili, že prekážkou je i to, že dieťa nevedia čisto obliecť alebo že sa hanbia, že by v škole smrdelo. To sú veci, ktoré sa dajú riešiť hlavne v mäkkých projektoch,“ uzavrel splnomocnenec vlády Ján Hero.
