Toporec, obec, kde deti po treťom prestávajú počítať

Patricia Poprocká, 7. februára 2019 o 05:57

Dve deti, to je skoro nič. Mať tri – štyri deti je bežné. A šesť či sedem – stále normálne. Tí postarší sú zvyknutí aj na deväť... Reč je o dedinke Toporec v Spišskej Magure, ktorá je dlhé roky známa vysokým podielom mnohodetných rodín.

Malebná dedinka pod Tatrami.

Foto: obec Toporec

Dnes, keď veľa ľudí z obce odchádza za prácou do väčších miest alebo zahraničia už tento jav nie taký zjavný, ale napokon – Toporčania z toho nikdy nerobili veľkú vedu. „Mám päť detí, no u nás má každý veľa detí,“ veta, podľa ktorej ste ešte pred siedmimi rokmi mohli celkom bezpečne identifikovať práve obyvateľa Toporca.

Keď sa dnes ešte niekoho v dedine opýtate na to, že je tam vysoký podiel mnohopočetných rodín, mnohí automaticky povedia: „Ani nie“. Keď sa však zamyslia, tak prikývnu: „Vlastne áno, ale to predsa nič nie je...“

Podľa posledného sčítania ľudu bolo v obci 511 rodín, z toho 280 s nezaopatrenými deťmi. Z celkového počtu 1 600 obyvateľov v produktívnom veku tvorili deti do 19 rokov vyše 40 percent (655). Vzhľadom na to, že ubehlo už osem rokov, realita už bude zrejme trochu iná.

Podľa štatistík, ktoré si vedie obec, za posledných päť rokov tu pribudlo 183 detí a rodín, ktoré majú štyri a viac detí, je sedemnásť. Sú medzi nimi rómske aj nerómske. K rómskej národnosti sa aktuálne hlási 216 z 1836 ľudí. Tí majú, ako je bežné aj v iných mestách, vyššiu pôrodnosť, šesť detí a viac. V Toporci však mávajú viac detí aj bieli.

Škola v obci sa na nedostatok žiakov nemôže sťažovať. Prešla už aj rekonštrukciou.

Foto: obec Toporec

Skoro všetci sú silne nábožensky založení, čo môže byť jedna z príčin vyššieho počtu detí. „Áno, to môžem potvrdiť, sú silne veriaci,“ vraví rímskokatolícky kňaz Tomáš Gondkovský, ktorý v Toporci pôsobil trinásť rokov. Za ten čas svojich farníkov dosť dobre spoznal.

„Mnohí sa takpovediac porozliezali po svete, keď tu nebolo dosť pracovných príležitostí. Bieli, aj Rómovia,“ približuje. Cítil to aj na návštevnosti pobožností v kostole, ktorá mierne poklesla. Ale len mierne. Tí, čo zostali doma, chodievali pravidelne.

Z pohľadu kňaza nevidel, že by viacnásobní rodičia brali narodenie ďalšieho potomka už ako nejakú rutinu. Nie, tešili sa, každého nového člena vítali rovnako nadšene a dávali krstiť, samozrejme. „Možno tam bol trocha cítiť ten sociálny aspekt – máme na to, zvládneme to finančne?,“ dodáva.

Rómsku komunitu v Toporci rozlišujú na tých, čo žijú v dedine, a tých z osady, ktorá k nej patrí. „Rómovia, ktorí žijú v dedine, žijú normálny život starajú sa o deti, ich čistotu, vzdelanie. Mnohé majú vysoké školy, rovnako ako ostatní,“ vysvetľuje Tomáš Gondkovský. Zdôrazňuje, že v Toporci je mimoriadne vysoká vysokoškolská vzdelanosť medzi Rómami. Pripisuje to pôsobeniu svojich predchodcov – Ondrejovi Porubcovi, Jozefovi Vrbosvkému a Aladárovi Ružbašanovi. Medzi Rómami z osady je to už rôzne. Nájdu sa takí i takí.

Aj nový starosta, Gustáv Pompa, zvolený v nedávnych komunálnych voľbách, je Róm. Na čele vystriedal dlhoročného starostu Jozefa Potanka, ktorý sa už rozhodol nekandidovať, no pre obec za tie roky urobil veľmi veľa, zhodujú sa miestni. „Áno, sú u nás rodiny, ktoré majú päť, šesť detí, myslím, že to možno pripísať tomu, že sú silno nábožensky založení,“ myslí si Gustáv Pompa. Kňaz v obci posväcuje všetko – námestie, hasičskú techniku, dom smútku, i jeho základný kameň.

Dávni obyvatelia Toporca. Fotky svojich predkov, ako ináč, s početným potomstvom dnes zdieľajú Toporčania na sociálnych sieťach.

Foto: facebook.com

Viacdetné rodiny majú v Toporci už tradíciu niekoľkých generácií. Vzhľadom na to sú v obci rozvetvené „rodinné klany“.




Voľný čas - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >