Ahoj alebo Hi? Ako sa rozprávať s deťmi vo viacjazyčnej rodine

Patricia Poprocká, 14. októbra 2018 o 14:36

Ivan je Slovák, za manželku má Holanďanku a spolu sa rozprávajú po anglicky. Ich dve deti vyrastajú v Holandsku. Otázku, ako sa s nimi rozprávať, vyriešili najjednoduchšie, ako šlo. Ivan rozpráva po slovensky, a jeho manželka po holandsky. Deti tak od raného veku vstrebávajú do seba holandčinu, slovenčinu i angličtinu.

Dieťa vyrastajúce viacjazyčne, hovorí zväčša gramaticky správne, i keď gramatiku nerieši.

Foto: shutterstock.com

Podľa prekladateľky a lektorky Evy Chalupeckej, ktorá už 18 rokov vedie súkromnú jazykovú školu Jazzykoffka, je to úplne prirodzený a najlepší spôsob, ako deti oboznamovať s viacerými jazykmi v rodine.

„Aj keď sa môže niekomu zdať, že deti zaostávajú, pretože v každom z jazykov ovládajú menej slov než ich vrstovníci, ktorí doma rozprávajú len jedným jazykom, nie je to tak. Deti majú rovnakú slovnú zásobu, akurát na niektoré výrazy majú pomenovania v jednom jazyku, a na iné v tom druhom,“ vysvetľuje.

Dieťa má totiž zhruba do šiestich rokov istú kapacitu slovnej zásoby, ktorú je schopné zvládnuť. A ak sa nejaký výraz napríklad naučí v angličtine, nemá dôvod učiť sa ho ešte raz, v inej reči. „Deti nemajú dôvod, aby tú istú vec pomenovali viacerými jazykmi. V ich vnímaní sa už informácia preniesla...,“ spresňuje Eva Chalupecká. Často sa teda stáva, že potom vety kombinujú jedným aj druhým jazykom. Prípadne tretím, ak vyrastajú v trojjazyčnej rodine. Napríklad anglicko-slovenské povedia: The mouse is veľmi sad. (Myš je veľmi smutná.)

Hovorte s deťmi rodnou rečou


Dieťa vyrastajúce viacjazyčne, hovorí zväčša gramaticky správne, i keď gramatiku vôbec nerieši. Buď sa k tomu dostane neskôr na škole, v dospelosti, alebo dokonca i vôbec.

Aby však dostalo správny jazykový základ, je dobré, aby rodičia s dieťaťom hovorili vo svojom materinskom jazyku. „Neodporúčam, aby napríklad slovenská rodina, ktorá sa presťahuje do Nemecka, začala s dieťaťom hovoriť doma nemecky. Pokojne môžu naďalej zostať pri slovenčine, môžu si byť istí, že ich malé dieťa sa novú reč naučí rýchlo a správne, a dokonca ich v nej aj predbehne,“ vraví Eva Chalupecká.

Prečo nie je vhodné, aby rodičia s deťmi hovorili doma iným ako materinským jazykom? Dôvody sú dva. Prvý je ten, že to môže ovplyvniť citové väzby v rodine. Ľudia, ktorí sa nejaký jazyk naučili ako cudzí, zväčša totiž nedokážu zachytiť všetky jeho jemné odtienky, ktoré sú dôležité práve v komunikácii s deťmi a často navodzujú citovú blízkosť, nehu... „Napríklad ruka, rúčka, ručička... Niekedy je niečo náročné vyjadriť aj v materinskom jazyku,“ hovorí Eva Chalupecká.
Ako dodáva, pre deti je dôležité mať predovšetkým citový komfort vo vzťahu k rodičom. A tomu dokáže pomôcť práve komunikácia v materinskej reči.
Ďalší dôvod je správnosť gramatiky či výslovnosti. Rodičia totiž málokedy dokážu zvládnuť cudzí jazyk tak dokonale ako materinský. „Vznikne takzvaný meta jazyk, ktorým si rodina síce rozumie, ale je to taký ich vlastný jazyk,“ konštatuje Eva Chalupecká.

Ísť alebo jesť?


Práve takýto spôsob komunikácie v angličtine so svojimi deťmi zvolila Slovenka Ľudmila, ktorá žije s rodinou v Anglicku. S maličkými deťmi rozprávali aj doma len po anglicky, pretože chceli, aby sa naučili reč, už keď nastúpia do škôlky. „Každý rozhoduje za svoje dieťa. My sme to riešili tak, aby deti vedeli anglicky takmer všetko, keď nastúpili do škôlky. Bolo tu veľa prípadov, keď deti nevedeli anglicky, a potom učitelia i deti mali problém spolu komunikovať. Takže odporúčam, aby dieťa vedelo jazyk, keď už do škôlky nastúpi,“ je presvedčená. Dnes však už s deťmi hovoria doma oboma rečami, práve preto, že na niektoré veci majú deti pomenovanie len v jednom z jazykov.

V začiatkoch, keď s nimi hovorili len po anglicky, mali deti problém rozprávať sa s príbuznými na Slovensku. „Pamätám si, keď som šla prvýkrát varovať vnučku, mala asi dva či tri roky. Ja som nevedela nič po anglicky, ona zas po slovensky. Dorozumievali sme sa otázkami a ukazovaním,“ spomína jej stará mama. Pamätá si aj vtipnú príhodu. „Pýtam sa jej, či je hladná. Ona mi odpovedá, niečo že ít, ít... Reku, kam chceš teraz ísť, treba sa najesť! Nevedela som, že jesť sa povie po anglicky eat, čo znie ako ít...“

Dnes to už Ľudmilina rodina rieši tak, že aj na ostrovoch počúvajú rozhlas v slovenčine. Staršia dcéra sa navyše učí každú druhú sobotu v Slovenskom inštitúte - slovenčinu, ale aj iné predmety ako vlastiveda či dejepis. Z toho potom robí ročné skúšky na Slovensku. „Najlepšie však pre nich je, keď sú deti cez letné prázdniny dva mesiace na Slovensku, to je najlepšia škola slovenčiny,“ uzatvára Ľudmila.

Prioritný je vždy len jeden jazyk


U každého bilingválneho človeka je vždy dominantný jeden jazyk. Väčšinou materinský, i keď ani to neplatí vždy. V prípade detí, ktoré žijú vo viacjazyčných rodinách sa materinským jazykom stáva spravidla jazyk krajiny, v ktorej žijú.

Rozumejú aj iným jazykom, hovoria však prioritne len tým jedným, akým hovoria ľudia okolo nich.

Takže na záver – ak dieťa vyrastá vo viacjazyčnej rodine, môže tým len získať. Vzhľadom na úžasnú schopnosť detí učiť sa, sa pritom rodičia nemusia ani o nič extra snažiť. Stačí, ak hovoria na dieťa svojím materinským jazykom a vytvárajú mu dostatočné zázemie a emočnú pohodu. So všetkým ostatným si už dieťa poradí samé.







Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >