5 vecí, ktoré sa môžeme naučiť len od detí

Gabriela Bachárová, 8. júna 2021 o 04:30

To by tak bolo, ak by deti mohli vychovávať svojich rodičov! Všetci by sa celkom určite cítili šťastnejšími.

Od detí sa máme čo učiť.

Foto: Shutterstock.com

Deti žijú prítomnosťou, neodradí ich žiadna prekážka, chcú byť bezpodmienečne šťastné, neboja sa svojich emócií a dávajú si veľké (tie najväčšie) ciele. „Odkukajme“ to od nich!

1. Dospelí sa topia v minulosti a budúcnosti, deti žijú prítomnosťou

Dieťa chce silou mocou koláčik, ale vy ste neústupčiví: dostaneš ho až po obede, pretože ak si ho dáš teraz, nebudeš už chcieť jesť. Drobec sa rozplače a rozkričí, že ho chce hneď, my nechápeme, prečo je taký vzdorovitý a neschopný pochopiť, čo a prečo od neho chceme. Veď už je dosť veľký! Samozrejme, deti treba vychovávať a napchať sa koláčikmi nemusí byť pred obedom ten najlepší nápad, spomenutý príklad má skôr slúžiť ako ilustrácia detského myslenia. Malé deti žijú v prítomnosti, nezaujíma ich, čo bolo alebo čo bude. Majú chuť na koláčik v tejto chvíli a chcú si ho hneď aj vychutnať, nerozumejú, prečo by to mali urobiť až po chvíli. A čo my? Odopierame si radosti života, pretože máme predsa toľko práce. Toľko toho treba každý deň urobiť, nemáme čas, energiu a často už ani chuť vychutnať si prítomný okamih, pretože nič iné na svete vlastne nemáme, len čas. Najvyšší čas to zmeniť.

2. Dospelí vedia, prečo niečo nejde, deti skúšajú, ako to pôjde

Ako sa malé dieťa učí chodiť? Tak, že veľakrát spadne, ale nikdy to nevzdá a jeho krôčiky sú stále istejšie a istejšie. Predstavte si, že by ste sa mali učiť chodiť v dospelom veku. Najskôr by ste zrejme premýšľali, či to dokážete, ako dlho to bude trvať a či to vôbec stojí za to. V dospelom veku myslíme skôr v móde „prečo nie“ a až po dôkladnom zvážení rizík sa pustíme do niečoho nového. Deti jednoducho urobia to, čo chcú, my sme sa však už naučili, že plniť si bláznivé sny je znakom nezodpovednosti. A aj preto tak často na konci života cítime, že sme ho neprežili v súlade so sebou samým. Naučme sa od detí, že za tým, čo považujeme za naozaj dôležité, sa ísť oplatí, či už máte 12 mesiacov alebo 40 rokov.

3. Dospelí vedia, čo treba robiť. Deti vedia, čo ich urobí šťastnými

Všimli ste si, ako veľmi sme v našom živote zviazaní pravidlami? A nevedomky ich predávame svojim deťom. To sú všetky tie dobré rady, že sa musia veľa a dobre učiť, že musia byť v živote zodpovednými, podeliť sa s ostatými, kontrolovať svoje emócie a ešte veľa, veľa ďalšieho. Jednej vec ich však neučíme, tá nie je v rebríčku našich hodnôt na popredných miestach. Byť šťastnými. V dospelosti tak síce možno budú mať dobre ohodnotenú prácu a vďaka obrovskému úsiliu si postavia dom alebo dokonca kúpia prázdninový byt pri mori alebo horách, ale veľmi pravdepodobne sa budú vo svojom živote cítiť prázdnymi, niečo podstatného im bude chýbať. Tak, ako nám, ani im nik nepovedal, že cítiť sa na svete dobre je oveľa dôležitejšie, ako mať sa dobre materiálne a plniť predstavy spoločnosti. Malé dieťa chce byť inštinktívne šťastné, vinou dospelých však túto schopnosť čoskoro stratí a dôležitejším sa stane to, čo treba. Veľká škoda.

4. Dospelí sa uspokoja s málom, deti chcú všetko

Čím budeš, keď vyrastieš? Kozmonautom, prezidentkou… Deti veru nemajú malé ciele a nevidia jediný dôvod, prečo by sa ich sny nemali splniť. Samozrejme, nechápu ešte, že nie všetko v živote sa podarí. Na druhej strane však dospelí zasa nechápu, že uspokojiť sa s málom je… naozaj málo. Lepší holub v hrsti ako holub na streche. Tiež sa s tým stotožňujete? Dieťa by sa vám vysmialo. Pozerať sa na zem je predsa smutné, oveľa lepšie je dívať sa na hviezdy.

5. Dospelí emócie potlačujú, u detí hneď viete, na čom ste

Stane sa vám krivda, ale neohradíte sa a zlosť alebo pocit nespravodlivosti dusíte v sebe. Tak nás to predsa učili od malička. Keď sme sa „hnevali“, rodičia nás zahriakli či rovno vytiahli varechu alebo opasok z nohavíc a nabudúce sme si už protesty dobre rozmysleli. Ani si neuvedomujeme, ako veľmi nás to poznačilo vo vlastnom živote a ako veľmi vzor získaný v detstve uplatňujeme aj na svojich potomkoch. Deti sa dokážu neskutočne tešiť aj sa „spravodlivo nahnevať“. Žijú v súlade so svojimi emóciami a ak ich za ne trestáme, nechápu, čo robia zle. Áno, byť vo vleku nezvládnuteľných emócií predstavuje pre život prekážku, preto je dôležité, aby rodičia naučili deti, ako môžu svoje pocity zvládať. Nie však potlačiť, pretože táto životná stratégia plodí choroby a frustrácie. Deti sú veľkí učitelia života a keď ich začnete "počúvať", budete sa oveľa viac radovať so života a dostanete zo seba všetko, čo vás trápi. Je to veľmi osviežujúce, vyskúšajte!

Súvisiace články:

ahojmama.sk na Facebooku

ahojmama.sk do e-mailu

Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa

alebo môžete použiť:

Prihlásiť sa cez Varecha.sk

Nová registrácia

Výchova a vzťahy - ďalšie články

Darčeky a čaro Vianoc. Učme deti dostávať i dávať

Koľko darčekov si nájdete pod stromčekom? Vianoce nie sú síce len o nich, väčšina detí sa však teší práve na moment prekvapenia, čo všetko si pod stromčekom nájde. A pre väčšinu dospelých sú najväčšou radosťou práve rozžiarené detské očká. Tak si to všetci vychutnajme!
Vianoce inak! Šesť tipov na originálne darčeky, ktoré sa nedajú nikde kúpiť

Desia vás predvianočné davy v nákupných centrách a rýchle zháňanie darčekov pod tlakom povinnosti, čo komu ešte? O tom, ako sa z Vianoc každoročne vytráca duchovný odkaz a nahrádza ho komercia, sa hovorí už dlhé roky. Zmena je len v našich rukách a začať s ňou možno aj teraz.
Vianočné pečenie s deťmi? Takto to hravo zvládnete

Kto ako dieťa nemiloval vianočné pečenie? Spomienky na byt prevoňaný sladkými dobrotami, spoločnú prácu s mamou v radostnom očakávaní Vianoc si mnohí preniesli aj do dospelosti. Ak sa práve chystáte na pečenie medovníkov či iných pochúťok, určite zapojte aj deti. Aby ste všetko zvládli bez zbytočných stresov, ponúkame niekoľko tipov, ako sa im vyhnúť.
Nesnažte sa o spravodlivosť medzi súrodencami, je to dokonca na škodu, odkazuje odborníčka. Oveľa účinnejšie je TOTO

„Koľko bratovi, toľko i tebe.“ Tak vyzerá súrodenecká spravodlivosť a mnohí rodičia sa tento princíp snažia dodržiavať. Nie je to však potrebné, naopak, takáto výchova môže vypestovať v deťoch neblahé postoje.
Šťastné Vianoce. Nejde o balíčky pod stromčekom, deti si z nich odnesú to, čo im ukážete vy!

Vianoce by nemali byť o darčekoch, ale chceme či nie, aj tak sú darčeky tým, na čo sa deti najviac tešia. V dnešnej dobe prebytku im ale neraz ťažko vysvetliť, že nie všetko, čo vidia alebo po čom túžia si pod stromčekom aj nájdu. Ako ich k tomu citlivo naviesť, radí odborníčka.
Dve slovká, ktoré vám zmenia život. A nie, nie sú to „ďakujem“ a „prosím“

Učili to v detstve nás a učíme to aj my naše deti, že základné čarovné slovíčka sú „ďakujem“ a „prosím“. Aj keď skutočne dokážu zmeniť komunikáciu medzi ľuďmi i celkovú náladu, pre lepší pocit zo života sú pre matku zavalenú povinnosťami v každodennom kolotoči kľúčové iné slová.
Nie, neupracem si to! Presvedčiť dieťa možno i bez kriku, dokonca takto hravo

„Nie, neupracem si tie hračky. Nie, nejdem sa obliekať. Nie, nejdem pomáhať do kuchyne.“ S detským vzdorom sa stretávajú rodičia často a priznajme si, neraz to končí krikom, po ktorom je minimálne jedna strana nespokojná. Ak sa hádkam chcete vyhnúť, skúste to takto.