5 vecí, ktoré sa môžeme naučiť len od detí

Gabriela Bachárová, 8. júna 2021 o 04:30

To by tak bolo, ak by deti mohli vychovávať svojich rodičov! Všetci by sa celkom určite cítili šťastnejšími.

Od detí sa máme čo učiť.

Foto: Shutterstock.com

Deti žijú prítomnosťou, neodradí ich žiadna prekážka, chcú byť bezpodmienečne šťastné, neboja sa svojich emócií a dávajú si veľké (tie najväčšie) ciele. „Odkukajme“ to od nich!

1. Dospelí sa topia v minulosti a budúcnosti, deti žijú prítomnosťou

Dieťa chce silou mocou koláčik, ale vy ste neústupčiví: dostaneš ho až po obede, pretože ak si ho dáš teraz, nebudeš už chcieť jesť. Drobec sa rozplače a rozkričí, že ho chce hneď, my nechápeme, prečo je taký vzdorovitý a neschopný pochopiť, čo a prečo od neho chceme. Veď už je dosť veľký! Samozrejme, deti treba vychovávať a napchať sa koláčikmi nemusí byť pred obedom ten najlepší nápad, spomenutý príklad má skôr slúžiť ako ilustrácia detského myslenia. Malé deti žijú v prítomnosti, nezaujíma ich, čo bolo alebo čo bude. Majú chuť na koláčik v tejto chvíli a chcú si ho hneď aj vychutnať, nerozumejú, prečo by to mali urobiť až po chvíli. A čo my? Odopierame si radosti života, pretože máme predsa toľko práce. Toľko toho treba každý deň urobiť, nemáme čas, energiu a často už ani chuť vychutnať si prítomný okamih, pretože nič iné na svete vlastne nemáme, len čas. Najvyšší čas to zmeniť.

2. Dospelí vedia, prečo niečo nejde, deti skúšajú, ako to pôjde

Ako sa malé dieťa učí chodiť? Tak, že veľakrát spadne, ale nikdy to nevzdá a jeho krôčiky sú stále istejšie a istejšie. Predstavte si, že by ste sa mali učiť chodiť v dospelom veku. Najskôr by ste zrejme premýšľali, či to dokážete, ako dlho to bude trvať a či to vôbec stojí za to. V dospelom veku myslíme skôr v móde „prečo nie“ a až po dôkladnom zvážení rizík sa pustíme do niečoho nového. Deti jednoducho urobia to, čo chcú, my sme sa však už naučili, že plniť si bláznivé sny je znakom nezodpovednosti. A aj preto tak často na konci života cítime, že sme ho neprežili v súlade so sebou samým. Naučme sa od detí, že za tým, čo považujeme za naozaj dôležité, sa ísť oplatí, či už máte 12 mesiacov alebo 40 rokov.

3. Dospelí vedia, čo treba robiť. Deti vedia, čo ich urobí šťastnými

Všimli ste si, ako veľmi sme v našom živote zviazaní pravidlami? A nevedomky ich predávame svojim deťom. To sú všetky tie dobré rady, že sa musia veľa a dobre učiť, že musia byť v živote zodpovednými, podeliť sa s ostatými, kontrolovať svoje emócie a ešte veľa, veľa ďalšieho. Jednej vec ich však neučíme, tá nie je v rebríčku našich hodnôt na popredných miestach. Byť šťastnými. V dospelosti tak síce možno budú mať dobre ohodnotenú prácu a vďaka obrovskému úsiliu si postavia dom alebo dokonca kúpia prázdninový byt pri mori alebo horách, ale veľmi pravdepodobne sa budú vo svojom živote cítiť prázdnymi, niečo podstatného im bude chýbať. Tak, ako nám, ani im nik nepovedal, že cítiť sa na svete dobre je oveľa dôležitejšie, ako mať sa dobre materiálne a plniť predstavy spoločnosti. Malé dieťa chce byť inštinktívne šťastné, vinou dospelých však túto schopnosť čoskoro stratí a dôležitejším sa stane to, čo treba. Veľká škoda.

4. Dospelí sa uspokoja s málom, deti chcú všetko

Čím budeš, keď vyrastieš? Kozmonautom, prezidentkou… Deti veru nemajú malé ciele a nevidia jediný dôvod, prečo by sa ich sny nemali splniť. Samozrejme, nechápu ešte, že nie všetko v živote sa podarí. Na druhej strane však dospelí zasa nechápu, že uspokojiť sa s málom je… naozaj málo. Lepší holub v hrsti ako holub na streche. Tiež sa s tým stotožňujete? Dieťa by sa vám vysmialo. Pozerať sa na zem je predsa smutné, oveľa lepšie je dívať sa na hviezdy.

5. Dospelí emócie potlačujú, u detí hneď viete, na čom ste

Stane sa vám krivda, ale neohradíte sa a zlosť alebo pocit nespravodlivosti dusíte v sebe. Tak nás to predsa učili od malička. Keď sme sa „hnevali“, rodičia nás zahriakli či rovno vytiahli varechu alebo opasok z nohavíc a nabudúce sme si už protesty dobre rozmysleli. Ani si neuvedomujeme, ako veľmi nás to poznačilo vo vlastnom živote a ako veľmi vzor získaný v detstve uplatňujeme aj na svojich potomkoch. Deti sa dokážu neskutočne tešiť aj sa „spravodlivo nahnevať“. Žijú v súlade so svojimi emóciami a ak ich za ne trestáme, nechápu, čo robia zle. Áno, byť vo vleku nezvládnuteľných emócií predstavuje pre život prekážku, preto je dôležité, aby rodičia naučili deti, ako môžu svoje pocity zvládať. Nie však potlačiť, pretože táto životná stratégia plodí choroby a frustrácie. Deti sú veľkí učitelia života a keď ich začnete "počúvať", budete sa oveľa viac radovať so života a dostanete zo seba všetko, čo vás trápi. Je to veľmi osviežujúce, vyskúšajte!






Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >