Naboso je ideál, ak to nie je možné, dbajte na to, aby malo dieťa obuté správne topánky. Nie je jedno, v čom sa váš drobec učí chodiť. Prečo majú byť topánky mäkké a prečo nie je dobrá stielka, vysvetľuje odborníčka.
Na topánkach záleží.
Foto: shutterstock
„Najlepšie je nechávať nôžky čo najviac bosé,“ vraví fyzioterapeutka Katarína Šulavíková. Chodidlá sú pre mozog dieťaťa dôležitým zdrojom informácií o prostredí, v ktorom sa nachádza a je dobré zoznamovať ho s rôznymi povrchmi. „Nechávať nôžky iba obuté, či už v papučiach alebo ponožkách je ako mať ruky neustále v rukaviciach,“ vysvetľuje Katarína Šulavíková v novej knihe Lenky Žofajovej Sprievodca rodiča dnešného, druhý rok, ktorá prináša rodičom množstvo cenných rád aj z rôznych ďalších oblastí.
Chodiť stále naboso však pre naše malé deti nie je možné, najmä teraz v zime. A hoci sú obchody plné všakovakých topánok, nie je jedno, akú svojmu drobcovi vyberiete. Dbajte predovšetkým na týchto päť vecí.
Podrážka
Mala by byť tenká, nie viac ako 6 milimetrov a ohybná do všetkých smerov. Ak je totiž podrážka nehybná a hrubá, receptory na chodidlách nedokážu vnímať informácie o povrchu ani ich vysielať do mozgu, ktorý následne dáva svalom signál ako upraviť ťažisko, zmeniť polohu, balansovať, udržať rovnováhu. Pri hrubej podrážke sa kvalita pohybu znižuje, chodidlo sa ťažšie odvíja od zeme. Dieťa získava zlé pohybové vzory, ktoré sa neskôr môžu prejaviť bolesťami kĺbov, opotrebovaním chrbtice a podobne.
Žiaden podpätok
Nulový drop – to znamená žiaden rozdiel medzi hrúbkou podrážky v oblasti špičky a päty. Prečo? „Už ak najmenší podpätok núti dieťa prenášať váhu tela na špičku, čím sa mení nastavenie ťažiska,“ vysvetľuje Katarína Šulavíková. „Zvýšená záťaž je prenesená aj na priečnu klenbu, vznikajú otlaky a nie je výnimkou, že dochádza aj k skracovaniu Achillovej šľachy, čím sa mení celý pohybový stereotyp“ spresňuje.
Dostatočne široká
Topánka by mala kopírovať tvar nohy. Najcitlivejšou oblasťou sú špičky. Dieťa má kosti mäkšie, chrupavkového charakteru a nevhodnou obuvou sa dá veľmi ľahko zmeniť prirodzený tvar nohy. Vo vhodnej topánke by malo mať dieťa dostatok priestoru na šírku, aby boli prsty v prirodzenom postavení, bez stlačenia.
Rovná špička
Pri správnej chôdzi sa prsty oprú o zem, tým sa zvyšuje napätie na spodnej strane chodidla, pätová kosť a záprstné kosti sa približujú a zvyšuje sa stabilita nohy pri odraze do podložky. Ak je špička zdvihnutá, noha stabilitu stráca a biomechanika prenosu síl je narušená. Dôsledkom môže byť preťaženie svalových úponov, bolesti, zápal.
Bez vyvýšenej stielky
Aj keď sa zdá, že topánka bez tvarovanej stielky s podporou klenby je to najlepšie, čo môže byť, opak je pravdou. Takéto stielky môžu skôr uškodiť. „Detskú nohu chráni tukový vankúšik, ktorý sa vytráca medzi druhým a tretím rokom. Keď takúto nohu postavíme na vyvýšenú stielku, zmení sa postavenie chodidla, ktoré sa viac zaťaží na vonkajšej strane,“ opisuje Katarína Šulavíková. U starších detí, kde už tukový vankúšik nie je, predstavuje stielka pasívnu podporu. No a svaly, ktoré sa podieľajú na držaní a tlmiacej funkcii klenby, by mali byť aktívne, nie tlmené.
