Ty moje mojuško...
Foto: Shutterstock.comKeď vidíme malé dieťa, akosi prirodzene znežnieme a automaticky nám idú na jazyk detské slová, zdrobneniny. V odbornej literatúre sa tomu hovorí reč orientovaná na dieťa, ktorú používajú nielen rodičia, ale aj ostatní dospelí. Mali by sme však pri nej myslieť stále na to, že dieťa dospelých napodobňuje a svojou komunikáciou mu môžeme vštepiť správny, ako i nesprávny vzor. Dieťa po dospelých opakuje štýl reči, melódiu, neraz rozpráva o sebe v tretej osobe. A to, že vyslovuje nedokonale slová, je preto, že ešte nie je dostatočne zrelé, nie preto, aby sme my s ním rozprávali rovnako nespisovne.
Logopedička Barbara Králiková odporúča pri komunikácii s dieťaťom striedmy prístup. Zdrobneniny áno, šušlanie nie. „Zdrobneniny do detského slovníka určite patria, sú dôležité kvôli emocionálnemu zafarbeniu komunikácie,“ vysvetľuje v knihe Lenky Žofajovej Sprievodca rodiča dnešného, druhý rok. Vzápätí však zdôrazňuje, že to s nimi netreba preháňať.
Čo to znamená? „Je lepšie ich používať v situáciách, v ktorých sa naozaj hodia, nie nimi plošne nahrádzať bežné slová,“ konštatuje.
Čo sa týka napodobňovania detskej nesprávnej výslovnosti v snahe priblížiť sa deťom, tu je názor odborníčky jednoznačný: „Nepoužívajte šušlavú reč, pretože môžete dieťaťu vštepiť nesprávne rečové vzory,“ odkazuje.
Teda záver je: Vecne, s citom, a vždy spisovne!
ANKETA:
