Zdravé jedlo, čistý stôl a predsa to nie je takto v poriadku.
Foto: shutterstockPredovšetkým dieťaťu sa pri takomto jedení rozptyľuje pozornosť. Nevenuje sa jedeniu, čo by malo. Aj keď je to pre rodičov neraz otravné, práve spomínané „rozhadzovanie“ jedla je prirodzené, dieťa totiž potrebuje preskúmať, čo to vlastne je, chytiť do rúk, dokonca i pustiť na zem. Práve takto sa v plnom rozsahu venuje jedlu, so všetkým, čo k tomu patrí.
Ak však dieťa počas jedla zabávame inými vecami, nevníma jeho chuť a ani svoje potreby – či je hladné, sýte, čo mu chutí, čo nie. Jednoducho skonzumuje, čo mu dajú, a hoci je to pre dospelých jednoduchšie, neznamená, že aj lepšie.
Navyše, takéto rozptyľovanie pozornosti môže viesť k poruchám sústredenia. No a v neposlednom rade je tu ešte škodlivý vplyv elektroniky ako takej. Čím menšie dieťa, tým menej do kontaktu by s ňou malo prichádzať, deti do dvoch rokov podľa odborníkov dokonca vôbec.
„Elektronika môže spôsobiť, že sa dieťaťu zhorší slovná zásoba, začne ťažšie rozumieť hovorenému slovu,“ varuje Jana Karásková, expertka na inteligentnú zábavu spoločnosti Piatnik. Ďalšie negatíva sú zhoršenie nadväzovania sociálnych vzťahov, deti strácajú záujem o skutočné kontakty, rovnako i schopnosť empatie, teda vcítenia sa do ostatných, či schopnosť rozoznať emócie druhých a správne si vyložiť výrazy tváre u blízkych ľudí.
Mnohé deti nezostávajú len pri sledovaní rozprávok, už dvoj- či trojročné vedia smartfón aj ovládať – nájsť a prezerať si fotografie či obľúbené videá na internete. Ak im teda k jedlu púšťame rozprávku alebo dáme len tak tablet do ruky, nech si ťukajú, aby sa najedli, škodíme im.
„Čas strávený v online priestore má často za následok psychické vyčerpanie, neurotické prejavy, problém s koncentráciou a narušený spánok,“ zdôrazňuje psychologička Katarína Trlicová. Účinok je ešte horší, ak deti sledujú elektroniku hodinu či dve predtým, než idú spať.
Navyše, ak si dieťa privykne na elektroniku počas jedla, pôjde o návyk, ktorého sa nebude dať tak ľahko zbaviť. Naopak, vzniká druh závislosti, potreba predlžovať čas strávený pred obrazovkou. Je to napríklad prípad Kataríny, ktorej syn je tretiak na základnej škole a bez sledovania rozprávky či videa sa nenaje ani dnes. „Nevedela som si s ním poradiť, keď bol malý, nič nechcel jesť a dostala som doňho jedlo len tak, že sledoval niečo iné. A zostalo to prakticky doteraz. Stále nechce skoro nič jesť a stále najviac pomáha tablet. Verím, že sa to zlepší, keď ešte viac podrastie,“ hovorí.
ANKETA:
