Andrea (v čiernom kabáte) s manželom, synom a rodinou Attilu Végha.
Foto: archív Andrey PomšárovejDvadsaťosemročná Senčanka to neplánovala, ako vraví, šlo to akýmsi samospádom, každým ušitým kúskom, každou úspešne vybavenou objednávkou. Začínala po večeroch, keď bol jej syn ešte maličké bábätko, na malom šijacom stroji, požičanom od mamy.
Pôvodne vyštudovala úžitkové výtvarníctvo, keramický dizajn. Nezamestnala sa však v odbore, ale ako asistentka ortopedického technika. „Bolo to veľmi náročné, najmä psychicky. Denne som stretávala detičky, ktoré majú neľahký osud, cítila som veľa pokory a rešpektu,“ vraví.
Keď nastupovala na materskú, kládla si otázku, či sa sem ešte vráti. Ako zladí prácu so starostlivosťou o dieťa? Čo ak bude syn chorý, bude to zamestnávateľ trpieť? A čo kolegovia, ktorí budú musieť zaskakovať?
Napokon sa všetko vyriešilo akosi samé. Andrea začala po večeroch šiť, v snahe vylepšiť rodinný rozpočet, keďže žiť z materskej a jedného príjmu nebolo bohviečo.
Andreu šitie baví. Robím prácu svojich snov, hovorí.
Foto: archív Andrey Pomšárovej„Keď maličký spinkal, sadla som k šijaciemu stroju. Najskôr to boli rôzne pestrofarebné mantinely do postieľok, neskôr zavinovačky, hniezda...,“ spomína. Prebdela nejednu noc, ale neľutovala. „Každý jeden výrobok ma potešil, lebo som za ním videla rodičov a deti, ktorým môžu slúžiť... Navyše, všetky výrobky z mojej dielne sú vyrábané od nastrihania až po hotový produkt mnou a na Slovensku. Na to som patrične hrdá.“
Ak niečo robíte s úprimným nadšením, úspech sa zvyčajne dostaví, a tak to bolo aj v Andreinom prípade. Objednávky sa zrazu začali hrnúť, biznis sa rozbiehal a začala ním žiť celá rodina.
Islandské dobrodružstvo
S výrobkami jej sprvu pomáhala mama, manžel zasa so starostlivosťou o syna, keď sa vrátil z práce. Neskôr sa však preňho našla práca i vo firme a na to, že sa doma šije a vybavujú zásielky, si privykol aj malý Sebastián. „Svojím detským mobilom vybavoval objednávky, džavotal do slúchadla, akože komunikuje s ďalekou Čínou a do nejedného balíka vhodil nejaké to autíčko, aby potešil svojho malého kamaráta,” smeje sa Andrea.
Vo svete šijacích potrieb a výbavičiek je malý Sebastián ako doma.
Foto: archív Andrey PomšárovejVýbavičku pre bábätká si u nej objednávajú rodičia zo Slovenska i z cudziny. Zásielky made in Slovakia od firmy KAdesign putovali už do Slovinska, Rakúska, Česka, dokonca aj do Dubaja či na spomínaný Island.
„Práve ten nám dal zabrať. Vtedy čakal potomka herec Hafþór Júlíus Björnsson a bolo to trochu dobrodružné. Povedala som si, že jeho útlu, sympatickú manželku oslovím a ponúknem jej výbavičku zo Slovenska. Ona to prijala, bolo to skvelé. V dielni sme vtedy pracovali už spolu s manželom, práca nám išla od ruky. Horšie to už bolo s doručením zásielky – cestou sa niekde stratila. Takže sme narýchlo vyrábali novú. No a výsedok? Napokon sa k nim dostali obe...“
Vo filme o Attilovi
S jedlom rastie chuť, platilo i pre Andreu. Keď sa dozvedela, že bábätko čaká bojovník MMA Attila Végh, oslovila ho s ponukou. Vyšlo to. „Výbavička pre neho odštartovala našu ďalšiu úspešnú spoluprácu. Dokonca sa objavila aj vo filmovom dokumente o ňom. Keď sme boli v kine, prekvapilo ma to. Vtedy som túžila vstať a vykríknuť, že táto výbavička je moja. Užila som si sekundu slávy,“ usmieva sa úspešná zakladateľka firmy.A hoci podnikanie znamená neistotu, zvlášť v dnešných časoch, Andrea Pomšárová neľutuje. Na takýto život si už zvykla. „Žijeme síce v neistote, s maminou sme vďačné za každú jednu objednávku, ale nikdy som tento krok neoľutovala,“ vraví Andrea.
S manželom Zsoltom sa starajú o rodinu i firmu spoločne.
Foto: archív Andrey PomšárovejNajviac ju poteší, keď sa na sociálnej sieti objavia slová vďaky a uznania za kvalitnú prácu. „Neviem odovzdať niečo pod svojou značkou, za čo by som sa mala hanbiť. Keď sa ma mama napríklad pýta, či má pridať ešte výplň do dekoračného vankúša, vždy jej poviem: Nešetri ňou, zákazník si za to zaplatil a očakáva za svoje peniaze aj kvalitu. Snažím sa to robiť naozaj poctivo,“ konštatuje.
Podnikanie na Slovensku však nie je ľahké. „Pri dodržaní všetkých pravidiel, čo je aj v mojom prípade zákon, z poctivej práce nik u nás nezbohatne. Ja však verím, že budem úspešná. Je to moja práca snov,“ uzatvára Andrea, ktorej heslom je: Aj keď sa vám nedarí, nevzdávajte to!
Rodinka vo valentínskom štýle.
Foto: archív Andrey Pomšárovej
