Stop sáčkom, Andrea na materskej začala vyrábať vrecká z kukurice

Patricia Poprocká, 31. júla 2019 o 06:00

Čo nákup, to nová kopa sáčkov. Ovocie, zelenina, pečivo... Andrei Meredith to nebolo jedno. Vyštudovaná manažérka mala na materskej dosť času na premýšľanie a tak sa rozhodla pre vlastné riešenie.

Uvedomila som si, aké neskutočné množstvo plastu vyprodukujeme, a začala som rozmýšľať, ako to zmeniť, spomína na začiatky eko vreciek Andrea Meredith.

Foto: archív Andrey Meredith

Začala vyrábať vlastné sáčky, či presnejšie – uzatvárateľné vrecúška. Ekologické, ktoré možno kompostovať, ktoré sú opakovane použiteľné, a na výrobu ktorých netreba rúbať stromy.

„Nápad riešiť vysokú spotrebu jednorazových vreciek prišiel práve pri triedení odpadu domácnosti a uvedomení si jeho množstva,“ vracia sa Andrea na začiatok.

Ako väčšina ľudí, aj ona v obchodoch roky balila tovar do ponúkaných mikroténových sáčkov. Pri dvoch deťoch šlo o takmer každodenné nákupy a ako sa im doma začali hromadiť vrecia odpadu, pochopila, že niečo nie je v poriadku. „Uvedomila som si, aké neskutočné množstvo plastu vyprodukujeme, a začala som rozmýšľať, ako to zmeniť,“ vysvetľuje.

Prvý krok bolo prehodnotene nákupov. „Bolo nevyhnutné začať nakupovať zmysluplnejšie, viac cielene, vedome. S tým prišla aj idea balenia a obalov, ktoré výrobky majú, resp. ktoré používame my na ich zabalenie a prenos,“ vraví matka dvoch synov – trojročného a päťročného.

Najlepšie sa osvedčila kukurica

Odtiaľ bol už len krôčik k tvorbe vlastných obalov. Hoci bola na materskej a času mala dosť, nešlo to ani jednoducho ani rýchlo. Andrea hľadala a testovala vhodné materiály, kým si vybrala ten pravý – kukuricu.

Kukurica v kukuričnom vrecku.

Foto: archív Andrey Meredith

Vrecúška dnes šije z látky, vyrobenej z jedinej suroviny – kukuričného škrobu. Z neho sa pri vysokých teplotách izoláciou získava glukóza. Potom sa kvasením upravuje na kyselinu mliečnu, neskôr kyselinu polymliečnu, ktorá sa spracúva na polylaktidové vlákna. Z nich sa potom utká samotná látka.

Tú si Andrea necháva dovážať zo zahraničia a všetko ostatné už šije sama doma. Pravidlo – dvakrát meraj a raz strihaj platilo v tomto prípade doslova. Andrea trpezlivo vymýšľala, hľadala a skúšala. Najprv materiály, potom tvar a strih. „Hľadala som správnu technológiu šitia, testovala nosnosť, aby bolo vrecko znovu použiteľné a spoľahlivé,“ približuje.

Zabralo jej to pol roka. Prvá myšlienka na vlastné sáčky skrsla pred rokom, vlani v auguste, na jar dostali eko vrecúška dnešnú podobu.

Majú uzáver a pre sprestrenie aj rôzne farby. Unesú 1,5 kilogramový chlieb, ovocie, zeleninu či iný nákup. Sú plnohodnotnou náhradou za plastové šáčky. Priehľadné, čo uľahčuje nakupovanie, priedušné, čo bráni zapareniu či plesniam, vhodné do chladničky aj mrazničky, tiež príjemné na dotyk a – recyklovateľné. „Najväčšiu radosť mi robí práve výnimočnosť materiálu,“ teší sa Andrea.

Takmer úplne slovenské

Možno ich však používať aj ako malé taštičky – napríklad na desiatu, prezúvky, plienky, hračky či pastelky. Eko vrecká sa vyrábajú na Slovensku, hoci látku Andrea dováža hotovú zo zahraničia. „Nite, stuhy a etikety mám od lokálnych dodávateľov. Eko vrecko vzniká nastrihaním textílie z kukuričného škrobu, ktorý následne zošijeme,“ opisuje výrobu.

Do vrecúška sa vojde aj detská futbalka, ak treba.

Foto: archív Andrey Meredith

So šitím jej pomáha krajčírka, inak všetko robí sama. Pôvodne šila len pre rodinu a známych, napokon sa rozhodla ísť do toho vo veľkom. Ako jej končila materská, hľadala možnosť skĺbiť prácu a starostlivosť o rodinu. Mala svoje zamestnanie, nechcela sa však vzdať ani vrecúšok.

„Rozhodla som sa pre eko vrecká, založila si živnosť a rovnými nohami som vhupla do sveta podnikania,“ usmieva sa Bratislavčanka, ktorá žije v Petržalke.

Učím sa na chybách

Stále je v začiatkoch, aj keď vcelku úspešných. Pred troma mesiacmi zriadila e-shop a vrecká sa šíria do sveta, či zatiaľ najmä po Slovensku. „Pomalými krôčikmi napredujem, učím sa na vlastných chybách a teším sa aj z malých úspechov,“ priznáva.

Ohlasy sú priaznivé, ľudia sú spokojní, páči sa im najmä farebné rozlíšenie, a vrecká odporúčajú ďalej „Word-of-mouth,“ je momentálne pre Andreu najsilnejšou predajnou cestou.

Výhodou eko-vreciek je, že sa dajú v rukách oprať na 30 stupňoch. Keďže sú však prírodné, nevydržia večne. V priemyselnom komposte sú 100-percentne rozložiteľné za niekoľko týždňov, v domácich kompostoch, najmä v zime, keď je chladnejšie, to môže trvať dlhšie. „Na odštartovanie procesu rozkladu musia byť splnené podmienky 50°C a 80% vlhkosti po určitú dobu,“ spresňuje Andrea Meredith.

Pozor, do kompostu nepatrí farebná stuha, ktorou sa sáčky uzatvárajú. Nie je totiž zo stopercentnej bavlny, takže ju treba pred kompostovaním odstrihnúť. „Nechajte do vlasov, pre šibačov alebo len tak,“ radí Andrea.

Jedno vrecko stojí necelých päť eur, v trojbalení vyjde na 4,30 eura, v päťbalení na necelých 3,60 eura. Objednať ich možno v Andreinom e-shope na stránke beniki.sk.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

  • Obrázok Ušetrite na Vianoce. 10 rád, ako minúť menej na darčekoch, výzdobe aj jedle

    Ušetrite na Vianoce. 10 rád, ako minúť menej na darčekoch, výzdobe aj jedle

    Vianoce sú sviatkami radosti, každý chce dopriať sebe i druhým to najlepšie, tak sa zvyčajne nehľadí na výdavky. Aj v predvianočnom čase sa však možno zastaviť, popremýšať a bezbreho nemíňať. Vyskúšajte týchto našich desať tipov.

  • Obrázok Od začiatku som tušila, že môj syn už nežije... Záhadná tragédia trápi matku aj po siedmich rokoch

    Od začiatku som tušila, že môj syn už nežije... Záhadná tragédia trápi matku aj po siedmich rokoch

    Smrť vlastného dieťaťa je strašná pre každého rodiča, ešte ťažšie sa s ňou zmieruje, ak nevedia, prečo prišlo o život. Anna Bogricová z Medzilaboriec si túto otázku kladie už sedem rokov. Jej syn Róbert zomrel za záhadných okolností a hoci polícia prípad uzavrela ako samovraždu, dodnes s tým nie je celkom zmierená.

  • Obrázok Keď chlad a tma majú svoje čaro. 10 výnimočností života v Škandinávii

    Keď chlad a tma majú svoje čaro. 10 výnimočností života v Škandinávii

    Diaľka prestáva hrať úlohu, do Škandinávie chodí čoraz viac Slovákov za prácou, štúdiom, športom alebo na výlet. Život na severe má čaro a osobitné zvyklosti. Najmä v zime, pri vysokých mrazoch a množstve snehu v menších mestečkách sa človek cíti ako naozaj v inom svete. Tu je 10 najväčších rozdielov.

  • Obrázok Otvorená spoveď alkoholičky: Je jedno, že vám plače dieťa, brániť si budete len svoj chľast

    Otvorená spoveď alkoholičky: Je jedno, že vám plače dieťa, brániť si budete len svoj chľast

    „Prvý raz som sa opila na výlete v deviatej triede. A hneď ako kôň! Už vtedy sa vlastne ukázalo, že neviem piť normálne, čo však ešte nik takto nebral. Ani ja.“ Bratislavčanka Vanda Vavrová si prepila najlepšie roky mladosti. Za osem rokov dosiahla najťažší, štvrtý stupeň alkoholizmu, už chýbali len „biele myšky“. „Ale aj na to by došlo,“ nešetrí sa vyštudovaná biologička, neskôr novinárka, ktorá nepije už 28 rokov.

  • Obrázok Iva Sikulová prežila pád lavíny, dnes je záchranárkou: Splácam dlh, že som mala viac šťastia ako iní

    Iva Sikulová prežila pád lavíny, dnes je záchranárkou: Splácam dlh, že som mala viac šťastia ako iní

    Keď ju pri skialpinistickom výstupe v Bulharsku zmietla lavína, vo valiacej sa mase snehu sa už v duchu lúčila so životom. Ivana Sikulová však mala šťastie, zastavila sa síce doráňaná, ale na povrchu. Tento pád pred 13 rokmi mladú geologičku obľubujúcu lezenie a extrémne lyžovanie zmenil. Stala sa z nej záchranárka, ktorá pomáha ľuďom, a učí ich, ako v núdzi pomáhať aj ostatným. Je to aj akýsi dlh voči mojim priateľom, ktorí sa nevrátili z hôr, vraví.

  • Obrázok Dcéra legendárneho horolezca Vladka Tatarková: Netreba vychovávať, len pekne žiť. Dieťa sa pridá

    Dcéra legendárneho horolezca Vladka Tatarková: Netreba vychovávať, len pekne žiť. Dieťa sa pridá

    Dcéra horolezeckej legendy, manželka horského vodcu a lekára, matka dvoch malých detí. Život Vladky Tatarkovej je celý spätý s horami. Doviedol ju tam jej otec, ona teraz s nimi zoznamuje svoje dcéry – prváčku Hanku a škôlkarku Terezku. Už majú za sebou dokonca aj prvé vylezené cesty. „Je pre mňa prirodzené viesť naše deti k tomu, čo robíme my, čo nás baví. Ale snažím sa držať v sebe aj možnosť, že ich to baviť nemusí, môžu mať iné záujmy,“ hovorí Vladka Tatarková v rozhovore pre ahojmama.sk.

  • Obrázok Dvojaký meter na ženské telo. Dojčenie poburuje, pózovanie pred kamerou už nie

    Dvojaký meter na ženské telo. Dojčenie poburuje, pózovanie pred kamerou už nie

    Waaau, prekrásna! Nádherná! To je telo, kočka! Smajlíky, pusinky, emotikony od výmyslu sveta. Takto ľudia na sociálnych sieťach reagujú na fotografie, kde celebrity predvádzajú svoje najnovšie šaty, make up, vyšportovanú postavu, sexi pózu, alebo všetko naraz. Pri fotografiách, kde ženy dojčia svoje deti, to už ale také jednoznačné nie je. Prečo dvojaký meter?

Ďalšie články v rubrike >