Sekunda, v ktorej sa všetko zmení. Prípadov nešťastného vypadnutia detí z okna pribúda, len za posledný týždeň polícia riešila dva prípady. Rodičov vyzýva na opatrnosť, a hoci sa nedá vždy všetko ustrážiť, možno aspoň minimalizovať riziká.
Čo je za oknom? Je dobré, ak dieťa pozná nebezpečenstvo vopred.
Foto: shutterstock.com
Hrôzostrašný prípad týrania detí, ktorý odhalili trnavskí kriminalisti, poukázal na brutalitu telesných trestov. Trestanie detí aj v oveľa menšej miere, hoci len „jedna výchovná facka“, je však škodlivé a môže zanechať stopy na dieťati na celý život, varujú odborníci.
So svojimi deťmi to myslíme vždy dobre, žiaľ, nie vždy je to pre ne naozaj dobré. Drobné chyby si netreba vyčítať, stačí, ak sa za ne dieťaťu ospravedlníme, o toxickom, čiže nezdravom rodičovstve hovoríme vtedy, ak má naše správanie na deti dlhodobo nepriaznivý vplyv.
„Sú to len deti...“ Používate často túto vetu, ak potrebujete ospravedlniť nejaký nevhodný prejav svojej ratolesti pred ostatnými? Nemajte za to výčitky. Deti sú deti totiž práve preto, že sa správajú nie vždy tak, ako to od nich očakávajú dospelí. A hoci nad tým niektorí pohoršene dvíhajú obočie, naozaj sa za ne nemusíte ospravedlňovať.
Máte pocit, že vás dieťa nepočúva, nikdy neurobí, čo mu poviete? Skôr, než sa nahneváte, skúste sa pozrieť na seba, či sa správate tak, ako to chcete od neho.
Počúvať plač dieťaťa, keď spadne alebo sa udrie, nie je nič príjemné. Napriek tomu je však lepšie to vydržať. Nechajte dieťa, nech si uľaví, nesnažte sa ho za každú cenu utíšiť. Skôr mu prejavte účasť, najlepšie vecne a láskavo.
Nepríjemný zážitok, ktorý zanechal jazvy na detských dušiach, sa stal cez jarné prázdniny. Opisuje ho združenie Cesta von, pomáhajúce rómskym deťom. Práve s jeho vedúcimi sa vybrali deti z rómskej osady na výlet, na ktorom museli čeliť nenávistným rasistickým poznámkam.
„Do postele a spať!“ Tiež si pamätáte takéto strohé pokyny z vášho detstva, prípadne ich hovoríte večer svojim deťom? Nie je jedno, ako deti zaspávajú a ak prejavia záujem o vašu prítomnosť, vyhovejte im. Polhodinka pred spaním a päť minút po zobudení je podľa psychológov najdôležitejší čas, ktorý by deti nemali tráviť osamote, pokiaľ samé nechcú.
