Lucia Dobrocká s trénerkou Katarínou Krekáňovou, ktorá ju vedie v KŠG Detva počas celej kariéry.
Foto: archív K. KrekáňovejPočínala si, vzhľadom na premiéru medzi seniorkami a na zranenie ramena, ktoré ju vyradilo na 10 mesiacov z prípravy, vôbec nie zle. I keď sama pripúšťa, že mala na viac. „Mohlo to byť aj lepšie. Na všetkých náradiach boli ešte rezervy,“ hodnotí sebakriticky, odhodlaná pokračovať v tvrdom tréningu. Cieľ je jasný – Letné olympijské hry 2028.
„Nebyť zranenia, mohli tieto majstrovstvá vyzerať celkom inak,“ vraví aj Katarína Krekáňová, ktorá Luciu vedie v KŠG Detva ako jej osobná trénerka. „Pred zranením sme mali na jednotlivých náradiach vyššiu obtiažnosť zostáv a tá mohla zabezpečiť vyššie celkové skóre. Aj tak sme však vďační, Lucia bola v tesnom závese za našou jednotkou Barborou Mokošovou a nebyť chybičky na bradlách, tak je tesne pred ňou.“
„Skúsim, uvidím“
Lucia Dobrocká začala s gymnastikou neskoro, až ako osemročná, aj to viac-menej náhodne. Na gymnastický krúžok do Detvy, vzdialenej od Divína asi 15 kilometrov, sa pôvodne vybrala jej staršia sestra. Len tak, troška sa hýbať, vrcholový šport v rodine Dobrockých dovtedy vôbec nehral prím.Keď však Lucia videla prostredie telocvične a čo všetko sa na gymnastike robí, okamžite si to zamilovala. „Hrozne sa mi páčilo, ako baby cvičili a všetko okolo toho, nadchlo ma to a povedala som si, že aj ja by som to chcela skúsiť,“ spomína. Skúsila, zostala a – dnes je z nej úspešná reprezentantka, čo je vzhľadom na neskorý začiatok naozaj dosť nevídané. Gymnastiku miluje stále rovnako, možno i viac. „Všetko, neviem to opísať, všetko ma na tom baví,“ hovorí.
Luciin talent si všimli trénerky v Detve, presnejšie Zuzana Ostrihoňová, ktorá spomedzi množstva detí chodiace na krúžky v detvianskej gymnastickej telocvični vyberá tie, ktoré majú predpoklady dotiahnuť to v gymnastike čo najďalej. Následne sa im venuje systematicky, učí ich technicky dobre zvládnuť základné cvičebné tvary, aby sa potom vo vyššom veku mohli pripravovať na najvyššej úrovni pod vedením jej sestry, Kataríny Krekáňovej. Tá má dlhoročné gymnastické skúsenosti, so zverenkyňou Máriou Homolovou boli aj na Olympijských hrách v Londýne v roku 2012.
Skrytá v Béčku
„Hneď sa ukázalo, že Lucia je šikovná, má dobrý fyzický fond a vytrvalosť, čo je do plusu,“ spomína Katarína Krekáňová na začiatky. Dnes vyzdvihuje predovšetkým Luciinu bojovnosť a zodpovednosť. „Dokáže ísť cez bolesť, prekonávať nekomfort, ak má napríklad mozoľ či iné ľahšie zranenie, nerieši to, ale trénuje. Toto nie každý v sebe má.“ Okrem toho je svedomitá, a zbytočne v telocvični nepostáva. A tak to bolo od začiatku.Až do svojich 13 rokov zostávala Lucia v slovenskom gymnastickom svete akoby „skrytá“. Tým, že začala až osemročná, vynechala minimálne tri roky prípravy, nemohla byť teda zaradená hneď v súťaži A-kategórií, ktoré obsahovo spĺňali najvyššie kritériá na obtiažnosť. „Obsah zostáv v tzv. Áčku je naozaj náročný a my v KŠG Detva bez náležitej prípravy do tohto programu gymnastky nezaraďujeme. Keď pretekárka zvládne program aspoň na 75 % a je schopná v priebehu roka dotrénovať tých zostávajúcich 25%, neváhame a do A kategórie takúto pretekárku prihlásime. I keď v začiatkoch to stojí viaceré dievčatá medailové umiestnenia, snažíme sa rodičom i gymnastkám vysvetľovať, že medaila je krásna a každý by ju chcel, pre nás je však prioritou zdokonaľovať sa každým rokom na jednotlivých náradiach v cvičebných tvaroch, ktoré dievčatá posunú k vrcholným podujatiam. Touto cestou sme postupovali aj pri Lucii,“ vysvetľuje trénerka.
Lucia má talent, vôľu a dokáže ísť aj cez bolesť. Na snímke z pretekov v talianskej lige.
Foto: archív K. KrekáňovejLucia teda cvičila v Béčku, kde je program ľahší a i preto je počet zastúpených gymnastiek v týchto kategóriách omnoho vyšší. A hoci tam patrila medzi najlepšie, málokto ju vnímal ako potenciálnu gymnastku pre reprezentáciu. Zrejme preto na spomínanej prestížnej mládežníckej súťaži EYOF (Európska mládežnícka olympiáda) viacerých prekvapila a pýtali sa: Kto je tá Dobrocká?
Taliansko, iná liga
Dnes to už vedia aj v Taliansku, kde Lucia vlani do zranenia hosťovala v katalánskom klube Ionica gym Catania. „S tamojšou trénerkou som mala možnosť spolupracovať presne pred 20 rokmi a, ako sa hovorí, história sa opakuje (úsmev), tentokrát veľmi príjemná. Po 20 rokoch sme sa náhodou skontaktovali cez facebook, kde zisťovala, či sa ešte venujem gymnastike. Pri mojej kladnej odpovedi okamžite zisťovala kvalitu našich dievčat a po pozretí videí ma oslovila pre možnú spoluprácu. A tak sa Lucia dostala cvičiť medzi taliansku elitu,“ približuje Katarína. Mimochodom aktuálne majsterky Európy v družstvách i v individualistkách pre rok 2024 sú práve talianske gymnastky.V Taliansku je gymnastika populárny šport, robí sa v ohromnom počte a na vysokej úrovni. Pre naše dievčatá je to podľa Kataríny Krekáňovej skvelá skúsenosť i príležitosť. Po mentálnej i športovej stránke. V tomto roku v Taliansku pretekala iná Lucia z Detvy, Piliarová.
„Dievčatá tamojšie súťaže naozaj formujú. Samé môžu porovnať prípravu i samotný priebeh súťaže s tými našimi a myslím, že rozdiel je diametrálny. Času na rozcvičenie je veľmi málo a vopred rozvrhnutý pódiový tréning sa musí striktne dodržiavať. Ak niektoré družstvo mešká z objektívnych dôvodov, bohužiaľ má smolu. Časový harmonogram pre cca 400 mužov a žien športovej gymnastiky je nemenný. Počas takejto veľkej súťaže sa učia talianske gymnastky zvládať predpretekársky i pretekársky stres a mentálne sa pripravujú na vrcholné súťaže, kde cvičia naozaj bravúrne,“ vysvetľuje Katarína Krekáňová. Takáto najvyššia gymnastická liga je zväčša vo vypredaných obrovských halách, niekedy aj s päťtisíc divákmi.
Gymnastická súťaž z pohľadu trénerov a pretekárok. Takýto obrázok bežne nevidíme.
Foto: archív K. Krekáňovej„Samozrejme všetko sa odvíja od systému a podmienok prípravy, a tie sú naozaj neporovnateľné. V Taliansku sú vybudované centrá, kde sú vybrané najlepšie pretekárky a tie majú zabezpečený full servis, teda niekoľkonásobne viac vysoko erudovaných trénerov, choreografov, fyzioterapeutov, mentálneho kouča, kondičných trénerov, odborníkov zo zahraničia... My to tu v Detve robíme na vyššej úrovni dve – ja a moja sestra Zuzana. Choreografku si musíme zaistiť po vlastnej linke, zaplatiť si ju...“
Teraz detvianskemu klubu pomohlo, že Lucia Dobrocká je zaradená v Národnom športovom centre, kde dostáva od štátu okrem iného aj finančnú podporu. „Je to veľká pomoc pre Luciu, klub aj celú Gymnastickú federáciu. Môžeme ísť napríklad na viacero súťaží do zahraničia, kde nám pomôžu s úhradou a podobne, za čo sme vďační,“ vraví Katarína Krekáňová.
Pozrite si VIDEO, ako civčí Lucia Dobrocká:
Drina? Každý šport je ťažký
Gymnastika, to je drina. Trénuje sa šesťkrát do týždňa, zhruba šesť hodín. A hoci sa trénerka snaží dávať zverenkyniam cez víkend voľno, nie vždy to vyjde. „Keď je možnosť zapojiť odborníka, ktorý môže prísť len v nedeľu, nemôžeme si dovoliť zaváhať, dievčatá musia prísť, všetko, čo je pre nás prínos, je dôležitá súčasť prípravy.“ Raz týždenne majú ľahší tréning, to je aj čas na masáže, saunu, regenerácie, kryokomoru a podobne.Lucia náročnosť prípravy príliš nerieši. „Každý šport je niečím ťažký,“ mykne plecom. Osobne má tréningy ešte radšej než preteky. „Môžem sa zlepšovať, učiť nové veci.“
Vstáva každé ráno o šiestej, aby stihla školu. „V škole som zhruba do pol jedenástej (športové gymnastky majú dohody so školou, ktorú navštevujú a upravený rozvrh hodín tak, aby sa v čo najväčšej miere prispôsobil náročným tréningom, pozn. red.). Idem do telocvične, ktorá je priamo v areáli školy. Tu mám prvý tréning, skôr také prípravné veci, potom obed a poobede väčšinou ťažší tréning. Končíme okolo šiestej, potom idem domov, tu je ešte učenie, večera a spánok,“ opisuje Lucia. Rodičia ju v športe podporujú, denne ju vozia do školy a po tréningu späť, keďže medzi Divínom a Detvou nie sú vhodné jednorazové spoje.
Vrátia sa niekdajšie slávne gymnastické časy?
Lucia samotná za svoj doterajší najväčší úspech považuje finále preskoku na juniorských majstrovstvách Európy pred dvoma rokmi, kde sa dostala Slovenka do finále po dlhých 23 rokoch. Jej ďalšie ambície sú dobré výsledky na budúcoročných majstrovstvách sveta v Jakarte a olympiáda o štyri roky. Katarína Krekáňová pripúšťa, že ak všetko pôjde dobre, mohlo by to vyjsť, ale pri zmienke o budúcnosti žije skôr s výhľadom najbližších dní a týždňov.
Lucia Dobrocká si gymnastiku zamilovala už ako dieťa a chce sa ďalej zlepšovať.
Foto: archív K. KrekáňovejO ten sa pokúšali v rámci obmedzených možností aj teraz, na „Európe“, spomínané Luciine zranenie ramena ich však limitovalo. A hoci je obdivuhodné, ako rýchlo sa dokázala vrátiť, čas prípravy sa oklamať nedá.
Slovenské gymnastky skončili v súťaži družstiev 19., no podľa trénerky pri optimálnych podmienkach mohli byť o niekoľko priečok vyššie. „Skúšali sme nový skok, bohužiaľ, Lucii sa pri doskoku nešťastne zamotala noha do žinienky a spadla. Nebyť pádu, skončila by okolo 14. miesta. Družstvá malo postavených 30 štátov, takže aj tak to bol pre nás veľmi slušný výsledok,“ vysvetľuje trénerka s tým, že v gymnastike je umiestnenie do 16. miesta vzhľadom na obrovskú konkurenciu a obrovské množstvo súťažiacich ako mať medailu. „Je to úplne iné hodnotenie než v iných športoch.“
Naznačuje, že výsledky môžu ísť ešte hore, chce to však, samozrejme, súhru viacerých faktorov. Napríklad u nich v Detve vyrastá sľubná mladšia generácia, Lucia Piliarová, ktorá absolvovala tento rok súťaže v talianskej lige, Nela Ostrihoňová sa zase predstavila na majstrovstvách Európy v juniorskej kategórii. „Po vážnych zdravotných problémoch, ktoré jej prípravu zoškrtali v podstate iba na dva mesiace, skončila celkovo 23. V redukovanom poradí, keby bolo finále z 24 pretekárok, by sa kvalifikovala z 20. miesta, čo sa svojho času nepodarilo ani Lucii,“ vysvetľuje trénerka.
Recept na úspech? Obmedzené možnosti demokracie
Pre úspech je potrebný svedomitý tréning, zdravie a tiež podpora rodiny. Za posledné desaťročia sa časy zmenili, Katarína Krekáňová vie o tom svoje. „Dostali sme sa do situácie, keď skutočne uznávam výroky niekdajších popredných športovcov, že demokracia do športu nepatrí, ak chceme mať výsledky. Prosto: Viac pokory, sebadisciplíny, menej polemizovania.“Sama neraz zažila, keď sa jej niektorí rodičia chceli pliesť do remesla, ako má podľa nich vyzerať príprava a výsledky, kedy prísť na tréning a naopak neprísť, kedy si urobiť voľno a podobne. „Som trénerka športovej gymnastiky, to je moje povolanie. Nechodím predsa rodičom do ich práce vysvetľovať, čo majú a nemajú robiť, respektíve čo je správne. Mne do tej mojej však chcú hovoriť často, ako si to predstavujú, čo by sa malo robiť, ako robiť, a podobne. To je jednoducho neprípustné.“
Vraví, že dnes viac než záujem detí rozhoduje práve ochota rodičov akceptovať podmienky. „V klube to máme vyriešené tak, že keď si vyberiem nejaké šikovné dieťa, vyberám si rovnako aj rodiča, s ktorým viem, že budem v optimálnom stave pracovať aj niekoľko rokov. Sestra Zuzana ich pripravuje v mladšom veku a potom prechádzajú ku mne. Lenže už nestačí pýtať sa detí, či chcú na sebe viac pracovať, musíme sa pýtať hlavne ich rodičov, či súhlasia s podmienkami, ktoré tu máme nastavené. Rodič musí rešpektovať, že preradením ku mne „rekreačná gymnastika“ končí a nastupuje veľký dril v podobe vrcholového športu, najmä ak sa chceme v budúcnosti kvalifikovať na olympijské hry.“
