Aj takto chutí.
Foto: shutterstockSpravidla platí, že čím lepšie sa maličké deti bavia, tým to pre dospelých znamená väčšie komplikácie. Detský svet je totiž dokonalé „tu a teraz“, nemyslia na následky, nehľadia na to, či je všetko zababrané, pootvárané, že sa voda vylieva alebo že sladký cukor na podlahe je lákadlom mravcov. Sledujú svoj cieľ – spoznávať svet, ochutnávať, zisťovať, na čo ktorá vec vlastne slúži. A tá spokojnosť na konci, na nezaplatenie! Pozrite sami.
Ak dospelý v takejto situácii nezareaguje správne, ale dieťa okríkne, prípadne začne rýchlo a nahnevane upratovať, dieťa sa zväčša zľakne či rozplače. Nerozumie, že robí niečo zlé a vo svojom ponímaní ani nerobí. A ak je dospelý schopný zmeniť svoj pohľad na situáciu, zistí vlastne tiež, že o nič vážne nejde.
V takých situáciách sa odporúča jednať citlivo. Trpezlivo k dieťaťu pristúpiť, opýtať sa ho, čo robí a ak je to nevyhnutné, veľmi jemne presmerovať jeho pozornosť inde, prípadne začať spoločne s upratovaním. Alebo ho nechať pokračovať v hre, no na mieste, kde vám neporiadok až tak nevadí. Alebo pokojne v kuchyni – ak ide len o vyhádzanú skrinku s plastovými miskami. Kto povedal, že musia byť stále vnútri a že skrinka nemôže byť na chvíľu parádnou detskou skrýšou?