Lucia Ewans býva v Edinburghu, hlavnom meste Škótska.
Foto: Shutterstock.comLucia sa rozhodla odísť zo Slovenska po skončení vysokej školy, aby sa zdokonalila v jazyku, spoznala svet a tiež dúfala, že jej zahraničné skúsenosti neskôr pomôžu nájsť si doma lepšiu prácu. Na Slovensko sa však už nevrátila, najskôr žila štyri roky v Los Angeles v Spojených štátoch amerických a nakoniec odišla do Škótska, kde pracuje ako manažérka predajne s módou, zodpovedná za jej chod a výsledky.
V Škótsku aj otehotnela a porodila synčeka. Aké vidí rozdiely medzi tamojším a slovenským systémom zdravotníckej starostlivosti? „V Škótsku navštevuješ pôrodnú asistentku, hovoria jej midwife,“ vraví Lucia, ktorá však mala v tehotenstve smolu, pretože jej asistentka odišla a nemohli nájsť novú, pri každej návšteve tak videla niekoho iného.
„S midwife som sa prvýkrát stretla, keď som bola tehotná asi dva a pol mesiaca. V 12. týždni tehotenstva je prvý ultrazvuk, ktorým sa zisťuje Dawnov syndróm a kontroluje sa, či sa všetko vyvíja, ako má. Ak je všetko v poriadku, ďalší ultrazvuk je v 20. týždni a na ňom sa už dá zistiť aj pohlavie. Ak sa zdravotníkom niečo nezdá, chodí sa na ultrazvuk každý mesiac, za normálnych okolností už viac nie. Čím bližšie k pôrodu, tým sú návštevy u midwife častejšie. Ku koncu už každý týžden,“ popisuje Lucia. „Mesiac pred pôrodom má tiež žena možnosť ísť na predpôrodne cvičenia. Ale neučia vás tam dýchať. Ukážu vám, ako chytiť bábätko, ako ho kúpať a podobne. Bolo to veľmi poučné,“ hovorí Lucia.
V Škótsku sa s pomocou pôrodnej asistentky aj rodí, lekár sa volá až v prípade komplikácií. Na Slovensku je to tak, že žena sa musí s dieťaťom po príchode domov hlásiť u detského lekára, v Škótsku je systém iný. Midwife, s ktorou sa žena stretávala pred pôrodom, prichádza po pôrode aj k žene do bytu. „Návšteva je hneď na druhý deň, ako prídete domov. A potom každý druhý deň. Ak je všetko v poriadku, odovzdá vás po týždni takzvanému health visitorovi.“ Čo sa dá preložiť ako akýsi strážca zdravia.
Je to špeciálne vyškolený človek, ktorý prichádza do rodiny, aby podporil rodičov pri získavaní rodičovských zručností, dohliadol na to, aby sa dieťa dobre vyvíjalo alebo pomohol pri predchádzaní chorobám. „Health visitors prichádzajú zo začiatku častejšie a sú tu pre nás po celý rok. Je to dobré, pretože nemusíte chodiť do poradne, prebieha to v príjemnéj atmosfére domova. Nechodia kontrolovať, či máte upratané. Oni sú tu pre vás. Aj sa ženy pýtajú, ako sa cíti, či netrpí depresiami. Health visitor posiela aj pozvánky na očkovanie," páčilo sa Lucii.
K nej prišla health visitorka prvýkrát týždeň po príchode z pôrodnice. Spočiatku chodila každý druhý deň, neskôr raz za týždeň, raz za mesiac a potom po šiestich mesiacoch prišla v ôsmom mesiaci. „Pediatra som videla, až keď mal Adamko dva mesiace. Bol veľmi príjemný. Ale nie som typ, čo chodí so všetkym k lekárovi, takže som ho celkovo navštívila len dvakrát. K pediatrovi sa chodí iba na jednu povinnú prehliadku, všetko sa rieši cez health visitora. Na očkovania idete do centra a prehliadky sú u vás doma,“ popisuje Lucia.
Škótsko je známe krásnou, ale drsnou prírodou.
Foto: Shutterstock.comLekár pri pôrode len u komplikácií
Lucia rodila len s pomocou pôrodnej asistentky, prítomný bol aj manžel. Nastali však komplikácie a musela absolvovať cisársky rez. „Po operácii ma previezli do druhej izby, kde musíte byť jednu hodinu pod dozorom. Po tejto nekonečne dlhej hodine nás odviezli na izbu. Adamka som mala od prvých minút stále na sebe. Potom, ako nás previezli do izby, o ktorú sme sa delili s ďalšími tromi mamičkami, sa už o nás veľmi nestarali. Situácia vo Veľkej Británii je dosť zložitá, pretože zdravotníctvo nie je vybudované na rýchly rast obyvateľstva z iných krajín, takže všade je nedostatok stavu,“ hovorí Lucia.Adamka mala po pôrode v náručí nonstop, ale bolo to veľmi náročné, bolesť sa začínala prebúdzať a nedokázala sa pohnúť. Po pár hodinách jej pôrodná asistentka priniesla liek na bolesť, obliekla Adamka a dala ho Lucii naspäť. Silnejšie tabletky jej vybojoval až manžel, keď sa vrátil späť, bol zaniesť pupočnú krv do súkromnej banky. Okolo deviatej večer musel odísť, pretože návštevy sa skončili.
„K posteli nám dali vaničky pre bábätka. Prvá noc bola veľmi náročná, bábätka plakali a my sme k nim museli skákať a utišovať ich, prechádzať sa s nimi, a to ani nie 24 hodín po sekcii. Nikto nám neprišiel pomôcť. Posledné tabletky na bolesť sme mali o deviatej večer a museli sme čakať na ráno. Noc bola nekonečná,“ spomína si Lucia. „Ráno prišli manželia a my sme si mohli ľahnúť. Keďže som bola po akútnej sekcii s komplikáciami, musela som zostať v nemocnici až 72 hodín, čo bolo neskutočne dlho.“ Ženy zvyčajne chodia domov na štvrtý deň, ale ak chcú a nie sú žiadne komplikácie, môžu už po šiestich hodinách, nikto im nebráni. Možno rodiť aj doma či v bazéne, prekážky tomu úrady nekladú.
Slovenky brzdia vývoj detí
Výchova detí je v Škótsku podľa Lucie iná ako na Slovensku: „Slovenky a Češky akoby brzdil vývoj detí. Prílišné obmedzovanie a zakazovanie. Nedajbože aby pozerali televíziu o minútu dlhšie. Ale asi je to aj o tom, koho som stretla. Moje škótske kamarátky sú skôr ako ja. Nechávajú tomu voľnejší priebeh a učia deti samostatnosti, nebrzdia ich. Ja som nechávala Adamka sedieť od prvých mesiacov. Neviete si predstaviť, koľko slovenských mamičiek mi písalo, aké je to nevhodné. Že dieťa musí mať režim na minútu a prvé mesiace iba ležať v perinke. Tu sa presný režim neodporúča a perinky a prehrievanie dieťaťa už vôbec nie,“ hovorí Lucia. Keď porovnáva Adamka so slovenskými deťmi, vidí, že je samostatnejší a nebojácny.Slovenka žije v studenej krajine, za leto sa považujú teploty už okolo dvadsiatich stupňov. „Tu sa deti obliekajú naľahko, žiadne prehrievanie. Pančušky ani bodýčka sa nenosia. Adamko vlastní tri pančušky, všetky mu ale boli poslané ako darčeky,“ hovorí Lucia.
Materská dovolenka osem mesiacov
Vo Veľkej Británii majú ženy nárok na platenú materskú dovolenku v trvaní ôsmich mesiacov, zamestnávateľ im rok musí držať pracovnú pozíciu. Oteckovia majú právo zostať s deťmi prvé dva týždne ich života doma. Rodičia môžu dať deti do predškolských zariadení od troch rokov, ale tie súkromné prijímajú deti už od troch mesiacov veku. Školská dochádzka začína v piatich rokoch.„Adamko navštevuje jasličky od jedenástich mesiacov trikrát do týždňa, s manželom pracujeme obidvaja na plný pracovný úväzok. S jasličkami som veľmi spokojná. Skoro každý deň majú hudobnú, tancujú, maľujú, hrajú sa vonku. Motivujú tam deti vo vývoji,“ hovorí Lucia. Na konci každého dňa dostávajú rodičia informačný papierik, na ktorom je napísané, čo deti v ten deň robili aj jedli.
Čo sme robili dnes v jasličkách? Informácia pre rodičov.
Foto: Lucia Ewans„Vraví sa, že prvé tri roky života sú najdôležitejšie. V nich nachádzame harmóniu do ďalších rokov. Ja tomu verím, a preto sa snažím, aby bol Adamko sebavedomý, šťastný a vážil si hodnoty života už teraz. Tým, že ho budem „ochraňovať pred zlom“, mu nepomáham,“ myslí si Lucia.
Na živote v Škótsku jej vyhovuje, že ľudia tam neriešia maličkosti: „Ako kto pribral na váhe, čo má kto oblečené a podobne. Prosto, môžeš byť, kým chceš a nikoho to netrápi. Mám pocit, že ľudia tu neriešia maličkosti."
