Na školu sa nezabúda, zážitky i kamarátstva zostávajú zväčša na celý život.
Foto: shutterstock.comZa všetky príspevky ďakujeme, naozaj bolo z čoho vyberať, väčšinou ste spomínali na konkrétne príbehy, ale aj na poriadok, aký v škole vládol, niekdajšie mliečne desiate – pohár mlieka a čerstvý rožok, či na skákanie gumy, spartakiády... Z množstva odpovedí sme vybrali 10, ktoré uverejňujeme, a za ktoré posielame aj ceny.
Päť druhov sacharidov
Na chémii sa pýtal profesor, aké sacharidy poznáme. Samozrejme ticho, žiadna ruka hore. Profesor už mierne rozladený znova zopakoval otázku, že veď to je jednoduché. Tak sa prihlásil jeden spolužiak: „Kryštálový, práškový a kockový.“ Profesor vybuchol do smiechu a hovorí: „Ak poviete ešte dva, dám vám jednotku.“ A spolužiak: „Vanilkový a škoricový.“(Mária F.)
Diplom najlepšieho jedáka
Rada s pobavením spomínam na synov diplom, ktorý doniesol s vysvedčením v štvrtej triede základnej školy. Bol to diplom za najlepšieho jedáka, ktorý dostali so spolužiakom ako jediní dvaja z celej školy. Obaja boli, a ešte aj sú, poriadni hladoši. Vždy v jedálni všetko zjedli, chodili si pýtať dupľu a kuchárky nezabudli pochváliť, takže tie sa nich každý deň tešili. Dúfam len, že si to v škole nevysvetlili, tak že chlapci doma nedostávajú jesť (smiech).(Marika M.)
Jednotka za pletie buriny
Náš 28-ročný syn mohol byť vtedy asi piatak a na začiatku školského roka mal v žiackej knižke ako prvú známku veľkú jednotku, čo nás povzbudilo k pochvale „len tak ďalej, dobrý začiatok...“ O to väčšie bolo naše prekvapenie, keď sme si prečítali, čo uviedol do kolónky Učivo pán učiteľ telesnej výchovy: Plienenie buriny na bežeckej dráhe školského ihriska! Boli sme prekvapení a šokovaní zároveň, lebo napriek tomu, že sme mali pri dome záhradu, náš syn vôbec v záhrade nepracoval, mali sme ho ako vo vatičke, pretože bol silný astmatik a obávali sme sa záchvatov.(Ildikó G.)
„Janko, iď, a dávaj pozor!“
Nepatril som k vynikajúcim žiakom, ale k tým lepším. Rozumel som všetkému a aj dnes cítim, že učitelia a učiteľky nemali so mnou problémy. Veľmi rád spomínam na učiteľa matematiky, ktorý ma občas poslal do mesta pre tovar (oprava hodiniek, pečivo a podobne). Povedal mi: „Janko, iď tam a tam, vyber a dávaj pozor. Ty na svoj vek si v matematike génius ale jednotku ti nemôžem dať. Geometria ti nejde.“ Už vtedy som si povedal, že v živote geometriu nebudem potrebovať, ale algebra a aritmetika boli moje obľúbené predmety. Aj dnes, keď urobím menší nákup, tak si zapamätám sumu a pri pokladni vopred poviem sumu nákupu a málokedy sa zmýlim.V živote som čísla potreboval a aj dnes myslím na učiteľa, že má pochopil a veril mi. Už v dospelosti sme sa stretli v zamestnaní (bol školský inšpektor) a tiež na mňa spomínal. Verte mi, že mi dôveroval, že dotiahnem ďaleko. Aj sa stalo. Moje deti boli podobní žiaci ako ja, ale najväčšiu radosť mám z vnúčika, ktorý vyhráva krajské súťaže z matematiky a dokonca aj básničky, čo musím povedať, že ja som to nevedel.
(Ján K.)
Stačilo škôlky, ide sa domov!
Napíšem zážitok môjho vnúčika, ktorý začal chodiť do škôlky ešte skôr ako mal tri roky. Hneď prvý deň svojho nástupu sa mu veľmi páčilo, postupne nadšenie opadávalo a v jeden krásny deň, keď sa detičky hrali na dvore si povedal, že už stačilo. Otvoril si bránku a využil príležitosť kedy sa pani učiteľky nepozerali a šup ho von, že ide domov. A skutočne aj prišiel domov. V tom období ešte syn a nevesta bývali u jej rodičov a našťastie bola druhá babka doma. V škôlke prišli nato, že náš Erich chýba až pri obede. Vtedy nastala obrovská panika, telefónna linka bola horúca a pani učiteľky boli šťastné, že sa mu nič nestalo. Náš malý zázrak dostal „hubovú polievku“, ale veď on bol v tom aj tak nevinne. Nikto ho predsa neupozornil, že nesmie odísť sám zo škôlky. Teraz nato radi spomíname s úsmevom, ale vtedy nám nebolo všetko jedno.(Helena B.)
Rozbité okno
Kedysi sme sa v triede obhadzovali veľkou špongiou namočenou vo vode. Zohla som sa a spolužiak ňou rozbil okno. Potom sme ho museli ísť vymeniť počas hodiny a nemuseli sme sa učiť, čo sme boli radi...(Ľubica Z.)
Päťka za ruskú básničku, ktorú viem dodnes
V tretej triede základnej školy sme sa začali učiť ruštinu. Jazyky mi išli omnoho lepšie ako matematika. Za domácu úlohu sme sa mali naučiť krátku ruskú básničku, na čo som asi zabudla. Pani učiteľka mi chcela urobiť dobre a vyvolala ma ako prvú aby som získala jednotku. Na jej prekvapenie som básničku nevedela a dostala svoju prvú a poslednú päťku v živote. Na tento zážitok, básničku a päťku nikdy nezabudnem. Keď ma zobudíte aj o polnoci, začnem hovoriť - trávka zelenejet, solniško blestit, lástačka s vesnoju, s juga k nam letít...(Janka S.)
Tvrdý chlebík na vojenskom internáte
Študovala som strednú chemickú školu v Čechách v Ústí nad Labem, čo znamenalo cestovať každý týždeň takmer 600km vlakom tam aj späť. Bývali sme na internáte, kde boli dosť vojenské podmienky, na večeru sme často boli vďačné aj za tri dni starý chlebík. Ale boli to krásne časy, aj keď si neviem v takých podmienkach predstaviť dnešných študentov...(Anna B.)
Jednotka z diktátu a zmizík
Dcéra bola jednotkárka, inú známku nebrala. Keď raz písali diktát a učiteľka jej ho opravila ešte na hodine, dcéra si chyby vyzmizíkovala (môj brat jej kúpil zmizík bez nášho vedomia) a tvárila sa, že čo jej to učiteľka označila za chyby. No pani učiteľka prišla na to, čo je vo veci. Na rodičovskom rozprávala, ako ju žiačka chcela dobehnúť. Všetci sme sa smiali a tipovali, ktoré to dieťa asi urobilo. Keď učiteľka pozrela na mňa, že „vaše, pani...“, úsmev mi zmrzol. Moja jednotkárka urobila také beťárstvo. Doma bolo zaracha a zhabaný zmizík. Ešte aj brat dostal svoje.(Marta P.)
Býval som pri stanici, aj tak som vždy meškal
Bol som známy tým, že často som chodil na vyučovanie neskoro. Paradoxne sme bývali pri železničnej stanici a keď som počul zatrúbiť vlak na zákrute, vedel som že je čas bežať... Často sa mi ale stalo, že som to nestihol a potom som musel čakať hodinu na ďalší spoj, takže prvá hodina sa nikdy nedala stihnúť načas... (smiech)(Ivan B.)
Hlavnou cenou je sada prípravkov značky Alpa.
Foto: Michaela LatkováPrvou cenou v našej súťaži Spomienky na školu bol balíček kozmetických prípravkov značky Alpa, traja z vás získavajú kolekciu šiestich filmov Pavla Barabáša – Amazonia Vertical, Premeny Tatier, Nová Guinea Pururambo, OMO Cesta do praveku, Tatry Mystérium a Záprah. Ďalším šiestim posielame DVD s rozprávkami Miazgovci na cestách a Rudolf na ostrove hračiek, k tomu dve pexesá.
Výhercom srdečne blahoželáme!
Výhercovia
Kozmetický balíček Alpa, rozprávky a pexesáMária F., Turčianske Teplice
Kolekcia filmov Pavla Barabáša, rozprávky a pexesá
Marika M., Považská Bystrica
Ildikó G., Komárno
Ján K., Košice
DVD s rozprávkami a pexesá
Helena B., Partizánske
Ľubica Z., Lipník
Janka S., Beluša
Anna B., Turčianske Teplice
Ivan B., Martin-Priekopa
Marta P., Košice-Poľov
Pexesá a DVD z kolekcie denníka Pravda potešia malých i veľkých.
Foto: Patricia Poprocká
