Miniskanzen drevených chrámov.
Foto: www.miniskanzen.skPodľa farára gréckokatolíckej farnosti Ľutina Petra Iľka ide o verné kópie. „Miniskanzen je urobený presne podľa toho, že ich autor videl naživo, či už môžem spomenúť chrám v Matysovej, ktorý sa nachádza v skanzene v Starej Ľubovni alebo ten v Bardejovských Kúpeľoch, alebo podľa fotografií. Sú z rôznych kútov východného Slovenska, od Sniny, Svidníka, Bardejova a podľa toho ich majster Ján Štibrich robil. Myslím si, že sú dosť autentické," uviedol Iľko s tým, že v ďalšej etape by tam mali pribudnúť poľské a časť ukrajinských drevených chrámov z pohraničia.
Pútnické centrum v Ľutine je podľa Iľka charakteristické tým, že sa nachádza mimo hlavnej trasy a ľudia tam môžu načerpať pokoj. „Majú tu čo robiť jeden celý deň. Máme tu spomenutý miniskanzen drevených chrámov, potom je tu drevený chrám svätej Rodiny, ktorý je zhotovený na základe archívnych fotografií. Je tu krížová cesta, po ktorej sa dá dostať ku chrámu na kopci a máme tu cestu svetla, cez ktorú sa ľudia vedia dostať popod les až k liturgickému hlavnému miestu na hore, kde sú štyri kaplnky," priblížil Iľko.
Drevený chrám svätej Rodiny, z ktorého veže je možné si pozrieť okolie, bol postavený podľa dobovej fotografie, keďže pôvodný v roku 1901 zhorel. „Ľudia si potom postavili nový, už murovaný, ktorý je teraz Bazilikou minor. Počas rekonštrukčných prác sa našli základy chrámu. Keďže boli hneď oproti bazilike, nebolo by vhodné, aby stáli vedľa seba dva chrámy, preto sme mu našli miesto hore na kopci," vysvetlil Iľko.
Ľutina ako pútnické miesto gréckokatolíkov je známe tým, že podľa tradície sa na miestnej hore 19. augusta 1851 ráno vo sviatok Premenenia Pána podľa juliánskeho kalendára zjavil svätý Mikuláš Zuzane Fekete, ktorá išla zbierať hríby. Pokarhal ju, prečo zbiera hríby, kým ľudia sú v chráme na omši. Kázal jej, aby na danom mieste postavili kríž a pri ďalšom zjavení jej povedal, aby tam umiestnili kaplnku zasvätenú Presvätej Bohorodičke.
Vedľa baziliky sa nachádzajú dve kaplnky. Jedna z nich je zasvätená práve svätému Mikulášovi. Nachádzajú sa v nej jeho ostatky a ikona s udalosťami zjavenia v Ľutine. „Potom je tu kaplnka mučeníkov, ktorí trpeli v 50. rokoch za vieru. Štátna moc chcela likvidovať všetko, čo sa dalo a začali kláštormi, cirkvami, kde prvá bola obetovaná práve naša gréckokatolícka cirkev, ktorá bola 18 rokov v prenasledovaní. Preto je postavená kaplnka, aby sme sa aj takto vedeli pozastaviť nad tým, ako sme mali vybudovanú našu cirkev a cez aké obety bola zveľaďovaná," dodal Iľko.
