Pre nás sú to možno frázy, pre naše deti ale ani zďaleka. Slová, ktoré nám už zovšedneli a stratili na význame, keď sme ich počuli (možno i povedali) nespočetnekrát neberúc ich vážne, pre deti znamenajú veľmi veľa. Potrebujú ich počuť, aby vyrastali v bezpečí, uvedomení si vlastnej hodnoty a toho, že niekam patria.
Aj tak si dobrá... Slová pre deti nie sú frázami, berú ich vážne. Dbajte na to, ako nimi ovplyvníte ich vnímanie seba.
Foto: shutterstock.com
Učili to v detstve nás a učíme to aj my naše deti, že základné čarovné slovíčka sú „ďakujem“ a „prosím“. Aj keď skutočne dokážu zmeniť komunikáciu medzi ľuďmi i celkovú náladu, pre lepší pocit zo života sú pre matku zavalenú povinnosťami v každodennom kolotoči kľúčové iné slová.
„Nie, neupracem si tie hračky. Nie, nejdem sa obliekať. Nie, nejdem pomáhať do kuchyne.“ S detským vzdorom sa stretávajú rodičia často a priznajme si, neraz to končí krikom, po ktorom je minimálne jedna strana nespokojná. Ak sa hádkam chcete vyhnúť, skúste to takto.
„Ty ho rozmaznávaš, bude mamičkin maznáčik!“ „A ty si zas naňho veľmi prísny!“ Koľkokrát ste sa takto s partnerom hádali o výchove detí, prípadne aspoň počuli iných sa takto hádať? A viete čo? Obaja rodičia majú pravdu a je to tak úplne v poriadku.
Harmonický vzťah medzi partnermi je základom zdravého rodinného prostredia, v akom by mali vyrastať deti. Túži po ňom snáď každý, a hoci sa nezhodám nedá vyhnúť, nie je jedno, v akom duševnom nastavení ich človek rieši.
„Už by ste sa mohli zobrať. Kedy bude bábätko? Zdá sa mi, že to dieťa príliš rozmaznávaš...“ Tiež poznáte takéto poznámky od blízkych, na ktoré neviete slušne dať najavo, že sú vám nepríjemné?
Hlavne zostať v pokoji a riešenie sa samé ukáže, platí pri každom probléme, i tom rodičovskom. Zostať v pokoji však nie je vždy jednoduché, najmä keď máte ešte množstvo svojich povinností a stresov a deti vám pridávajú ďalšie. Čo môže pomôcť?
„Som dôležitá, som sympatická,“ napísala svojho času na nástenku učiteľka Denisa Machoňová Tichá v českom meste Tábor. Nemyslela tým, seba, ale „Chybu“ a chcela tým zmeniť prístup detí k chybám.
