Na veku nezáleží...
Foto: shutterstock.comRodina dvíhala obočie, ale pre mňa to nehralo rolu
Dcérku som dojčila do jej štyroch rokov. Nechcela som ju odstavovať násilne a tiež som bola zvedavá, kedy sa odstaví sama. Čítala som, že u prírodných afrických národov sú to štyri roky a presne tak tomu bolo aj u nás. Samozrejme, ku koncu to už pre ňu bol len doplnkový zdroj výživy, ale stále dôležitý, a hlavne sa pri dojčení upokojovala a večer tak zaspávala. Bol to taký pekný rituál. Názor okolia pre mňa nebol dôležitý, hoci najbližšia rodina vychovávaná tak, že dojčenie nie je podstatné, sa na to nepozerala s pochopením, boli aj poznámky a zdvihnuté obočie, keď sa mi hrnula pod tričko na verejnosti. Ona sama cítila, že okolie to nevníma pozitívne, o to vehementnejšie sa mlieka dožadovala (úsmev). Výhrady okolia však pre mňa nemohli hrať žiadnu rolu a každej žene, ktorá zvažuje dlhšie dojčenie, to vrelo odporúčam.(Gabriela, Stará Turá)
Pokojne i pred známymi a pokojne i s pohárom vína
Syna som dojčila do jeho piatych narodenín, myslím dokonca, že ešte i pár týždňov dlhšie. Nebol to zámer, proste to tak vyšlo. Nechcelo sa mi riešiť odstavovanie za každú cenu, bojovať s ním, vysvetľovať, prečo nie... Naopak, dojčiť bolo pre mňa úžasne jednoduché. Syn ľahučko zaspával – síce vždy na prsníku, ale rýchlo, nebýval chorý, ak sa udrel alebo pohádal so sestrou, pár cucnutí ho vždy upokojilo. Moji známi dojčenie príliš neriešili, skôr by som povedala, že bez otázok tolerovali, čo sa mi zdalo fajn. Dojčila som ho aj na opekačkách či oslavách, pokojne aj pred nimi a pokojne aj s pohárom vína. Staré mamy sa syna občas pýtali: A ty ešte piješ mamine mliečko? Na čo on odpovedal, že áno a tým debata skončila.Chcem však zdôrazniť, že dojčenie staršieho dieťaťa je niečo úplne iné než dojčenie bábätka. Dieťa príde, vypýta si mlieko, na chvíľočku sa prisaje a o chvíľočku zas odbehne. Zdalo sa mi, že mu neraz ide už len o ten pocit, nie ani o samotné mlieko. Ale nevidela som dôvod, prečo mu to odopierať. Jedol normálne všetko, materské mlieko bolo naozaj len taký doplnok, ako pre niekoho cukrík či oriešok počas dňa.
Koniec prišiel sám, názorná ukážka, ako sa vyvíjal jeho detský mozog. Pri zaspávaní na mňa pozrel, zasmial sa a vraví: „Tam už nič netečie. Už nechcem mlieko.“ Tak sme zo zaspávania na prsníku prešli na zaspávanie „na ramienku“. Nezmenila by som na tom nič. Akurát mi je ľúto, že som prestala s dojčením jeho sestry, keď mala dva roky, lebo som otehotnela, necítila sa dobre, tak som jej povedala, že mliečko nie je a ona si ho prestala pýtať.
(Patricia, Senec)
Posledné mesiace sa mi už zdali neúnosné
Dcéru som kojila 22 mesiacov. Posledné mesiace to už ale začalo byť pre mňa neúnosné, každých 20 minút prišla, sama mi vyhrnula tričko a začala piť mliečko, bez ohľadu na to, kde sme boli. Bez kojenia nechcela ani zaspať, čo mi už nevyhovovalo, tak sme začali s odstavovaním – šiel s ňou zaspávať manžel. Zvládli sme to relatívne rýchlo, za pár dní. Po týždni sa ma ešte opýtala, či sa mi mliečko opravilo a či môže znova piť, ale keď som povedala, že nie, viac to neriešila. S odstupom času som veľmi rada, že som dcéru kojila takmer dva roky, ten čas som milovala, ako sme si navzájom pozerali do očí a držali sa za ruky. Dcéra má dnes 13 rokov a sme si stále veľmi blízke. Navyše, bohužiaľ, ďalšie deti sa nám už nepodarilo mať, o to som radšej, že som si kojenie užila tak dlho. Okolie som neriešila. Kojila som aj na verejnosti, diskrétne, takže som sa nestretla s negatívnymi reakciami. Na zaver môj odkaz mamám: Nebojte sa toho... Aj keď to zo začiatku ide možno ťažko, stojí to za to. Mne veľmi pomohla sestra v pôrodnici. Stále ma podporovala, aby som to skúšala a som rada, že aj napriek sekcii som kojenie rozbehla.(Katarína, Bratislava)
Možno prsia trpia, ale nemenila by som
Mám tri deti a všetky som kojila do dvoch rokov, pretože som otehotnela a nechcela ako tehotná pokračovať. Inak mi bolo dojčenie vždy príjemné a hlavne sme sa spolu s deťmi maznali. Bola to veľká výhoda. Kojila som všade – v aute, na prechádzke, po očkovaní, keď dieťa plakalo... Neodsudzujem matky, ktoré nekoja, majú na to právo, i keď ja som si zvolila inú cestu. Možno tým trpia prsia, menia svoj tvar a tak, ale ja by som nemenila.(Renáta, Příbram)
U nás takto
Nič výnimočné, skrátka normálne plynutie času. Pavla a jej dieťa v rokoch 2020-2023
Foto: FB MAMILA(Pavla)
Zo dňa na deň akoby uťalo
Môj sa aktívne kojil do šiestich rokov a potom doslova zo dňa na deň akoby uťalo. Ja som sa chvíľu sama spamätávala že už je ozaj koniec... (úsmev) Ale vďaka za dojčenie, bol to nádherný čas, ktorý by bez poradenstva MAMILY netrval ani tri mesiace...(Ivana, príspevok na facebookovej stránke MAMILA)
„Veľký chlap“ prestal v piatich rokoch
Môj syn prestal s dojčením pár mesiacov pred piatymi narodeninami. Posledné mesiace chcel už len občas pri zaspávaní, niekedy raz za týždeň, inokedy aj dva dni po sebe... Všetko to stálo za to a dostalo nás až sem, keď mu teraz na uistenie stačí už len moje objatie a slová... Inak je to už „veľký chlap“ ((úsmev)(Elena, príspevok na facebookovej stránke MAMILA)
U nás to trvalo do výmeny zubov
U nás dojčenie trvalo dlhšie, 6 a pol roka, a to štýlom, že prisatá neustále, až tesne pred koncom výrazne menej a napokon hotovo, bodka! Výmena zubov, nešlo jej sať, potom to ešte párkrát skúsila a netieklo, tak bolo dokojené. Žiadny tlak, úplne v pohode. I mlieka bolo dosť, kojil sa i syn.(Táňa, príspevok na facebookovej stránke MAMILA)
Dojčenie väčších detí nie je úchylka
Dojčenie starších detí v našej spoločnosti vyvoláva vášnivé diskusie a matky sa tým často radšej nechvália, aby neboli terčom kritiky, posmeškov či odsudzovania. Dojčenie väčších detí je však normálne. „Ženy nedojčia preto, že by sa tým chceli chváliť, alebo že by nezvládli odstaviť skôr, ani preto, že sú na dojčení závislé. Nič si tým nedokazujú, nesnažia sa nezdravo si naviazať dieťa na seba. Nie je v tom žiadna úchylka. Ženy dojčia väčšie deti preto, že jednoducho deň po dni dojčia a funguje im to. Dojčenie je pre ne súčasť starostlivosti o deti a súčasť výchovy,“ vysvetľuje podpredsedníčka OZ MAMILA, ktoré pomáha ženám s dojčením a starostlivosťou o deti, Andrea Poloková. Dodáva, že na konci vždy dôjde k samoodstaveniu, o čom napokon svedčia aj vyššie výpovede žien. „Dôjde k nemu vtedy, keď dieťa vyspeje do tej miery, že dojčenie nepotrebuje. Môže mať rozličné podoby. Niekedy je to proces dohody a komunikácie, ale niekedy tanec dva kroky vpred a jeden späť,“ hovorí s tým, že v niektorých kultúrach sa samoodstavenie dieťaťa dokonca spája s určitým rituálom či oslavou.ANKETA:
