Zvoľnite nároky. Dôležitejší než čisté jednotky je dobrý pocit dieťaťa.
Foto: shutterstock.comRodičia by mali spozornieť, keď dieťa ťažko prežíva nástup do školy, nespoliehať sa na to, že si zvyknú, že to prejde. „Možno to prejde, ale moje skúsenosti hovoria, že to neprejde, skôr sa to nabaľuje,“ hovorí klinická psychologička Lýdia Adamcová.
V deťoch, ktoré citlivo prežívajú koniec prázdnin, sa podľa nej aktivujú ich nedoriešené problémy spojené so školou. A tie sa zvyknú potom nabaľovať jeden na druhý, výsledkom čoho môže byť vystresované a choré dieťa.
Deťom po nástupe do školy chýba najmä bezstarostnosť, voľnosť, bezstresové prežívanie dní, keď ich nikto nehodnotí, neskúša, nekladie na nich očakávania. „Skúste preniesť kúsok toho prázdninového do každodenného života detí,“ radí psychologička.
Teda – zvoľnite nároky. „Neporovnávajte, nekritizujte. Učenie a školu nezmeníte, zmeňte postoj k výsledkom a výkonom svojich detí, a určite budú aj zdravšie,“ dodáva. Škola a učenie nie je podľa Lýdie Adamcovej tou „zemskou osou“, okolo ktorej sa má dieťa točiť, a ktoré majú vypĺňať jeho čas predovšetkým. Šťastie je o inom.
Motivovať deti k učeniu je podľa nej možné aj bez strachu či tlaku na dobré známky. Práve tie sú pre mnohých rodičov základným ukazovateľom schopnosti ich detí, hoci v skutočnosti vôbec nemusia odrážať realitu. Naopak, vytvárajú na nich zbytočný tlak. „Pochopila som to na občianskej náuke, keď ma dcéra prosila, aby som ju vyskúšala. Sama sa mi priznala, že tomu nerozumie, ale chce jednotku, tak sa to skrátka nabifľovala. No načo to je dobré?,“ hovorí Jana, matka prváčky na gymnáziu.
Akceptujte jeho priemernosť, potom vynikne
Pre rodičov je dôležité poznať svoje dieťa a správne vyhodnotiť, na čo má. „Pre výsledky v škole sú rozhodujúce rozumové, intelektové schopnosti dieťaťa, pre celkový rozvoj osobnosti sú tu však aj iné zručnosti – talent na šport, maľovanie, gymnastiku, hudbu...,“ pripomína Lýdia Adamcová.
Dieťa môže mať teda na niečo nadpriemerné nadanie, na iné veci môže byť dokonca antitalent, prípadne úplne priemerný. A to by mali rodičia rešpektovať. „Tým, že budete rešpektovať priemer vás nechcem viesť k podporovaniu priemernosti vášho dieťaťa. Akceptovaním jeho priemernosti v určitej oblasti vytvoríte bezstresové podmienky, ktoré môžu byť dobrým odrazovým mostíkom k jeho úspechu v inej oblasti. A práve tam objaví svoj talent. Vďaka nemu bude sebavedomý, šťastný a nájde si svoju životnú cestu,“ vysvetľuje psychologička.
Naopak, kto je presvedčený, že jeho dieťa je geniálne, hoci je v skutočnosti skôr priemerné, mu zbytočne vysoko nastaví latku. Dieťa bude stresované , a keďže nedokáže vedome odporovať, pretože chce alebo musí vyhovieť, výsledkom sú úrazy, častejšie ochorenia, strata motivácie, či dokonca depresia.
