Ak dieťaťu zoberiete vec, o ktorú sa nechce deliť, bude ešte majetníckejšie.
Foto: Shutterstock.comDeti sa v tomto veku sústreďujú predovšetkým na napĺňanie vlastných potrieb a nemá zmysel s tým bojovať. Čo rodičia môžu robiť, je len mierne ich usmerňovať a vysvetľovať.
Čo myslíte, čo dosiahnete, ak napríklad vaše dieťa nechce požičať hračku kamarátovi, no vy mu ju nasilu zoberiete, napríklad za trest, že sa nechcelo podeliť? Žiadne ponaučenie, aby bolo nabudúce ochotnejšie, sa nekoná, naopak: „Ak dieťaťu hračku za trest vezmete, len zväčšíte jeho obavu, že mu niekto iný zoberie veci,“ vysvetľuje klinická psychologička Angharad Rudkinová v knihe Tanith Careyovej Čo si myslí moje dieťa. Namiesto toho, aby ste dieťa naučili pod hrozbou trestu sa deliť, stane sa ešte viac majetnícke.
„V tomto veku sa dieťa len učí, čo znamená vlastniť, iba pomaly začína chápať, že mu niečo patrí, a preto je zavčasu očakávať, že sa o to hneď podelí,“ pripomína psychologička s tým, že je to beh na dlhšie trate. Hoci rodičia budú dieťaťu pomáhať osvojovať si túto vlastnosť, môže pokojne to trvať ešte aj dva roky, kým sa to dieťa naučí.
1. Ako už bolo spomenuté, určite ho nenúťte a netrestajte, ak tak nechce urobiť.
2. Navrhnite, aby si deti predmetnú vec striedali. Počas čakania si môžete napríklad spolu zaspievať.
3. Skúste dieťaťu vysvetliť, ako sa jeho kamarát asi cíti. Teda, že sa poteší, ak hračku na chvíľu dostane, prípadne že bude smutné, ak mu ju váš potomok zoberie.
4. Za každé delenie sa o veci dieťa pochváľte.
5. Urobte výber. Ak má dieťa zvlášť obľúbené hračky, ktoré naozaj nechce dať z ruky, jednoducho ich pred návštevou schovajte a na prípadné požičiavanie nechajte len tie ostatné.
6. Choďte príkladom – deľte sa o veci aj vy, nerobte z požičiavania vedu. Najlepšie je predviesť priamo pred očami dieťaťa s partnerom, ako vyzerá delenie – poprosíte ho o niečo, čokoľvek, potom poďakujete.
(Zdroj: Čo si myslí moje dieťa)
ANKETA: