Tatranská príroda je nádherná aj v novembri.
Foto: Patricia PoprockáRainerova chata nie je chata v pravom slova zmysle. Pôvodne bola postavená ako horská útulňa na bezplatné prenocovanie turistom, a to v roku 1863 Jánom Jurajom Rainerom. Dodnes je jej oficiálny názov Rainerova útulňa. Maličká jednopriestorová chata, kde sa môžete občerstviť a zohriať plní v tomto v chladom počasí svoj účel stopercentne. Je ideálnym cieľom pre rodinnú turistiku, a to najmä pre spomínanú líšku, ktorá je pre deti skvelou motiváciou. Vidieť ozajstnú líšku naživo, nie v ZOO, ale uprostred tatranskej prírody, je unikát, aký sa len tak nevidí.
Pozrite si VIDEO líšky pri Rainerovej chate:
K Rainerovej útulni vedie zaujímavá a nenáročná trasa z Tatranskej Lesnej popri potoku s nádhernou panorámou Lomnického štítu (ak práve nie je schovaný v hmle). Deti sa na nej nudiť nebudú, a to práve vďaka spomínanému Studenému potoku, na ktorom sa vytvárajú viaceré vodopády a „vodopádiky“. Pri tých významnejších sú urobené aj odpočívadlá a vyhliadky, kde možno fotografovať, alebo sa len tak pokochať krásami a započúvať do zvuku hučiacej vody. Ak potrebujete vypnúť a prevetrať hlavu – je to jedno z najlepších miest.
Vodopády, hmla, stromy... atmosféra ako v rozprávke.
Foto: Patricia PoprockáTrasa hore k chate trvá hodinu a pol až dve hodiny – podľa toho, ako dlho sa zdržíte na spomínaných vyhliadkach. (A to sa naozaj zdržte, len tak prejsť, by bola škoda.) Vedie miernym stúpaním po kamennom chodníku, takže vskutku nič ťažké.
Na chate vás privíta líška, ktorá dostala meno Eliška. Podľa miestnych ide o dcéru líšky Elišky, ktorá stratila plachosť a pohybovala sa popri chate už pred ôsmimi rokmi. A keďže mláďa kopíruje mamu, a žije teraz rovnakým spôsobom, dostalo aj rovnaké meno. Líška je na ľudí zvyknutá, občas odbehne, občas sa priblíži, v každom prípade dotvára priateľskú atmosféru „Rainerky“ a je veľkým lákadlom nielen pre najmenších.
Eliška.
Foto: Patricia PoprockáV chate je pre deti ďalšia atrakcia – výstava vybavenia horských nosičov a horolezcov. Mačky, cepíny, laná, parožie doplnené fotografiami z rôznych horských akcií zdobia steny a ešte viac zútulňujú už útulnú útulňu.
Útulná Rainerova útulňa.
Foto: Patricia PoprockáKeď sa vnútri zohrejete a oddýchnete si, môžete sa vydať ďalej. V ponuke je toho veľa, kam sa vyberiete, závisí od vašej zdatnosti a momentálneho pocitu. Najjednoduchšie je ísť na Hrebienok, kam sa dostanete po pohodlnom bezbariérovom chodníku za pár minút. Niekdajšie vychýrené lyžiarskej stredisko dnes ponúka všetko možné okrem lyžovania. Oproti Rainerovej útulni je to doslova iný svet, výrazne komerčnejší, plný atrakcií a služieb pre komfort turistov.
Od 17. novembra je tu už tradičný Tatranský ľadový dóm, obrovské sochy vytesané z ľadu, ktoré si až do Veľkej noci môže ktokoľvek bezplatne prezrieť. V tomto roku má podobu Chrámu Božieho hrobu v Jeruzaleme a tamojšej krížovej cesty Via dolorosa, reflektujúc súčasnú situáciu vo svete, tri motívy – bolesť, odvaha a mier.
Ľadový dóm na Hrebienku.
Foto: Patricia PoprockáZ Hrebienka sa dolu do mesta môžete vybrať pozemnou lanovkou alebo peši, v oboch prípadoch plní dojmov z nádhernej horskej turistiky. Pozor, ak sa vyberiete do Tatier, majte na pamäti, že idete do hôr a tomu prispôsobte aj svoje oblečenie, obuv a ďalšie vybavenie. Viac o zásadách bezpečnej zimnej turistiky nájdete v tomto článku Do Tatier aj v zime.
Cesta z Hrebienka dolu, sčasti posypaná snehom.
Foto: Patricia Poprocká
Ešte jeden vodopád na záver.
Foto: Patricia Poprocká
