Ich názvy sú všeobecne známe – Téryho chata, Zamkovského, Rainerova..., ale čo o nich vieme? Aká je ich minulosť, kto boli muži, ktorých mená dnes nesú? Prinášame všetko o tatranských chatách, zaujímavosti z ich histórie aj turistické trasy, ako sa k nim možno dostať.

Facebook

Chata pri Zelenom plese je častým cieľom turistov.

Foto: PRAVDA, Ivan Majerský

V Tatrách je 13 horských chát, ku každej z nich vedie krásna túra, väčšinou vhodná aj pre rodiny s deťmi. Možné je tiež prejsť z jednej na druhú, z ktorej kam a ako dlho to trvá, sa dočítate v našich tipoch. Pre ahojmama.sk ich pripravil znalec Tatier a autor turistických máp Oto Rozložník. Autorom fotografií je jeho syn Miroslav Rozložník. Chatami prechádzame z východu na západ ako nasledujú.

Chata Plesnivec (1290 metrov nad morom), v Doline Siedmich prameňov

Dolina je rajom pre botanikov kvôli výskytu vzácnej kvetiny, plesnivca, podľa ktorého je chata pomenovaná. Postavil ju v roku 1932 súkromný podnikateľ Tibor Gresch zo Spišskej Belej. Slávnostne ju otvorili 26. júna 1938. Správa TANAP-u ju prevzala v roku 1954. Najvýznamnejšou osobnosťou je Eva Růžičková-Kasická, ktorá tam pôsobila 25 rokov. Chatu v roku 1993 prevzalo mesto Spišská Belá.

Prístup: Z Tatranskej Kotliny sa tam dostanete za hodinu a pol. Potom z nej možno pokračovať na Veľké Biele pleso, tiež za poldruhahodinku, odkiaľ je to už k ďalšej chate, Pri Zelenom plese len polhodina chôdze.

Chata pri Zelenom plese (1551 metrov nad morom), v Doline Kežmarskej Bielej vody

Začiatky sa datujú do roku 1876, kedy postavil Uhorský karpatský spolok v Kežmarku na Rakúskej poľane prvú útulňu. Dali jej meno Egidova chata po predsedovi spolku Egidovi Berzevicím. Kežmarskí a belianskí pastieri ju často ničili, preto ju členovia spolku rozobrali a preniesli na breh Zeleného plesa. Ani tu jej však šťastie neprialo, po troch rokoch zhorela. Uhorský karpatský spolok potom začal stavať murovanú chatu, ktorú 27.augusta 1897 slávnostne dali do prevádzky. Chatu pomenovali Fridrichova chata, podľa arcikniežaťa Fridricha Habsburga, ktorý finančne podporil jej výstavbu. Po páde monarchie dostala dnešný názov Chata pri Zelenom plese. V roku 1950 chatu premenovali na Brnčalovu chatu, na pamiatku Alberta Brnčala, vtedajšieho predsedu Slovenského horolezeckého zväzu, ktorý zahynul pri zostupe z Jastrabej veže. V roku 1989 ju však opäť premenovali na Chatu pri Zelenom plese.

Prístup: Z Bielej Vody na Chatu pri Zelenom plese sú to 3 hodiny. Z Veľkého Bieleho plesa 30 minút. Na ďalšiu chatu, Skalnatú sa dostanete za dve a pol hodiny.

Skalnatá chata (1740 metrov nad morom), v Skalnatej doline.

Miesto, kde stojí, sa pôvodne volalo Ohnisko. Bol to voľný priestor pod zoskupením skalistých balvanov, ktoré tvorili jeho prestrešenie. Na chate od roku 1934 do roku 1945 pôsobili manželia Zuzana a Michal Tomčíkovci, ktorí sa zoznámili na Zbojníckej chate. Po svadbe prišli obaja sem. Posledným chatárom je dnes nosičská legenda Laco Kulanga.

Prístup: Z Tatranskej Lomnice to trvá 2 a pol hodiny, na Skalnaté pleso sa však dá aj vyviezť lanovkou. Na ďalšiu, Zamkovského chatu prejdete za hodinu a dvadsať minút.

Zamkovského chata (1475 metrov nad morom), v ústí Malej Studenej doliny

Súkromnú chatu postavil Štefan Zamkovský, ktorý v medzivojnovom období patril k slovenskej horolezeckej špičke, bol horským vodcom i záchranárom. Chatu dostavali v roku 1943. Manželka Štefana Zamkovského Ľudmila pochádzala z Prahy a bola to veľká láska na prvý pohľad. Ľudmila sa do chatára zaľúbila tak silno, že sa už do Prahy nevrátila. Chatu v roku 1951 premenovali na Chatu kpt. Nálepku, v roku 1991 sa však vrátila k pôvodnému názvu.

Prístup: z Hrebienka to trvá 45 minút. Na ďalšiu, Téryho chatu sa dostanete za dve hodiny.

Téryho chata (2015 metrov nad morom), v závere Malej Studenej doliny

Doktor Edmund Téry bol priekopníkom tatranského horolezectva. V roku 1896 dal podnet k vylepšeniu turistického chodníka a krátko nato aj k budovaniu chaty, ktorá by slúžila turistom.

Práce sa začali a chata bola 21. augusta 1899 otvorená pre verejnosť. Meno dostala práve po Edmundovi Térym a nesie ho dodnes.

Prístup: zo Zamkovského chaty za 2 hodiny, zo Zbojníckej chaty za 3 hodiny.

Bilíkova chata (1285 metrov nad morom), v lokalite Hrebienok

Postavil ju v roku 1934 turistický spolok Karpathenverein. Na počesť svojho predsedu Dr. Michala Guhra ju pomenovali Guhrova chata.

Po druhej svetovej vojne ju ale premenovali. Meno Bilíkova chata dostala na pamiatku kapitána Pavla Bilíka. Ten bol aktívnym účastníkom SNP, ktorého fašisti zajali a následne v Kežmarku popravili.

Prístup: Zo Starého Smokovca to trvá 45 minút, na Hrebienok sa však dá vyviezť aj pozemnou lanovkou. Na ďalšiu, Rainerovu chatu, prídete za 30 minút

Rainerova chata (1290 metrov nad morom), na Starolesnianskej poľane

V roku 1863 dal chatu postaviť nájomca Starého Smokovca Ján Juraj Rainer. Postavili kamennú jednopriestorovú chatu, v ktorej mohli turisti zdarma prenocovať. Po výstavbe neďalekého hotela Kamzík Rainerova chata pustla, slúžila ako sklad paliva. Až v roku 1997 Peter Petras z Kežmarku sa podujal so súhlasom TANAP-u chatu zrekonštruovať. A bola návštevníkom sprístupnená.

Prístup: Z Hrebienka za 20 minút, z Tatranskej Lesnej za hodinu a pol.

Zbojnícka chata (1960 metrov nad morom), vo Veľkej Studenej doline

V roku 1901 sa majiteľom doliny stal uhorský lesný erár, ktorý v nej v roku 1907 postavil poľovnícku chatu. Po úpravách o tri roky neskôr ju dal bezplatne do užívania turistickej verejnosti.

Názov súvisí s pytliakmi, ktorých považovali za istý druh zbojníkov. V doline ich bolo veľa, takže skupinu plies v nej nazvali Zbojníckymi plesami a v roku 1924 aj chatu Zbojnícka chata. Tento názov sa používa dodnes.

Prístup: Z Hrebienka za dve a pol hodiny, z Téryho chaty za tri hodiny.

Sliezsky dom (1670 metrov nad morom), vo Velickej doline

Vo Velickej doline mal dvoch predchodcov. Prvú z chát postavil v roku 1871 vtedajší riaditeľ Starého Smokovca Eduard Blásy. Šlo o jednoduchý kamenný prístrešok, útulňu bez hospodára. Zmietla ju však snehová lavína a tak ju v roku 1878 nahradila Hunfavyho chata. Bola z dreva. Zvyšujúca sa návštevnosť si vynútila postavenie väčšieho objektu, a tak Sliezska sekcia Uhorského karpatského spolku postavila Sliezsky dom. Chatu otvorili 2. júna 1895. Stále sa na nej pristavovalo a upravovalo. V noci z 29. na 30. novembra 1962 vyhorela. V roku 1968 bola otvorená nová chata. 3. júla 1995 Sliezsky dom navštívil pápež Ján Pavol II.

Prístup: z Tatranskej Polianky to trvá 2 hodiny, z Hrebienka rovnako dlho. Na ďalšiu chatu, Pri Popradskom plese prídete za tri a pol hodiny.

Chata pri Popradskom plese (1494 metrov nad morom), v Mengusovskej doline

Slúžila od roku 1881, v roku 1890 vyhorela. O dva roky neskôr však vtedajší majiteľ Popradského plesa František Máriászy dal postaviť novú. Knieža Hohenlohen ju však dal zbúrať a v roku 1899 postavil novú chatu. Slúžila vyše 60 rokov, kým 25. októbra 1964 nevyhorela.

Dnes tu stojí nová Chata pri Popradskom plese. Je tu aj symbolický cintorín ľudí, ktorí nechali svoje životy v Tatrách, a tiež horolezcov, ktorí zahynuli vo svete, napríklad v Himalájach.

Prístup: Zo zastávky električky Popradské Pleso k chate prídete za hodinu, zo Štrbského plesa za hodinu dvadsať.

Majláthova chata (1494 metrov nad morom), v susedstve Chaty pri Popradskom plese

Zásluhou predsedu Liptovskej sekcie Uhorského Karpatského spolku Vojtecha Majlátha v auguste 1879 bola chata otvorená a po ňom pomenovaná. Ani nie po roku úplne zhorela. Vraví sa, že požiar založili olejkári a bylinkári, aby turistov vypudili z doliny. Na mieste chaty bola postavená drevená koliba, volala sa Hincova koliba. Neskôr sa využívala Chata pri Popradskom plese, Majláthovu chatu obnovili len vo februári 2011.

Prístup: Ako na Chatu pri Popradskom plese.

Chata pod Rysmi (2250 metrov nad morom), v Mengusovskej doline

Najvyššie položená chata na Slovensku, otvorená bola 15. júla 1933. Počas vojny, od roku 1940, na nej nebol žiadny chatár. Navštevovali ju len horolezci, poľskí utečenci alebo partizáni.

Chatu v dávnej i nedávnej minulosti často ničili lavíny. V súčasnosti je v prevádzke len v letnej turistickej sezóne a za sebou má veľkú rekonštrukciu.

Prístup: z Popradského plesa za 2 hodiny a dvadsať minút.

Chata pod Soliskom (1860 metrov nad morom), v Mlynickej doline

Pôvodne ju otvorili 6. februára 1944 ako súčasť lyžiarskeho vleku, útulňu pre zimné obdobie. Vlek v januári 1970 nahradila sedačková lanovka, ktorá mohla privážať aj turistov, nielen lyžiarov.

Aby mohla byť chata v prevádzke celoročne, prestavali ju tak, aby poskytovala okrem občerstvenia aj ubytovanie.

Prístup: Zo Štrbského plesa za hodinku a pol, dá sa vyviezť aj sedačkou.

Súvisiace články:

• Tieto trasy zvládne naozaj každý. 11 tipov na krásne túry vo Vysokých Tatrách a v Slovenskom raji

• V prísne chránených Belianskych Tatrách sa kedysi normálne žilo. 7 túr po stopách horalov aj s unikátnymi dobovými fotografiami

• Do roklín Slovenského raja treba odvahu aj pokoru. 10 dobrých rád, ako a kedy na turistiku s deťmi

  ahojmama.sk na Facebooku

  ahojmama.sk do e-mailu

Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa

E-mail alebo prezývka:

Heslo:

alebo môžete použiť:

Prihlásiť sa cez Varecha.sk

Nová registrácia