Mohyla mieru bola počas druhej svetovej vojny poškodená, aj dnes prechádza rekonštrukciou.
Foto: Patricia PoprockáMohylu mieru, ako je pamätník nazvaný, nájdete pomerne ľahko. Cesta k pamiatke z roku 1912 je dobre značená už od diaľnice Bratislava – Praha. Zaparkujete tiež pohodlne, kúsok pod pamätníkom, stačí pár krokov po lúke a ste tam.
Monument upúta svojou majestátnosťou, pripomína staroslovanskú mohylu. Je od nej výhľad na okolité kopce, takže už tam si človek vie predstaviť, ako to zhruba mohlo vyzerať začiatkom decembra 1805, keď na okolitých pahorkoch a lúkach proti sebe stáli Napoleonove vojská a vojská Ruska a Rakúsko-Uhorska. Mohyla je na vrchu ozdobená 10-metrovým vysokým krížom a tiež viacerými nápismi vo francúzštine, ruštine, nemčine a češtine.
Bitka troch cisárov: Napoleona, Alexandra I. a Františka I.
Foto: Patricia PoprockáVnútri je kaplnka, okolo zas stromy pochádzajúce z ďalších miest, spájaných s Napoleonovými výbojmi – napríklad breza z bojiska v Borodine, kde sa v roku 1812 odohrala jedna z najkrvavejších bitiek francúzskych vpádov.
Šachy pred bitvou
Čo určite nevynechajte, je návšteva múzea, niekdajšieho strážneho domčeka, v ktorom mali počas druhej svetovej vojny svoj štáb nemecké vojská. Dnes je tam moderná multimediálna expozícia, v ktorej možno nájsť viaceré vzácne predmety. Napríklad stôl, za ktorým mal v predvečer bitvy hrať šachové partie Napoleon so svojimi maršalmi a ešte pár desaťročí pred ním aj cisár Jozef II.
Stolík na cisárske šachy.
Foto: Patricia PoprockáVo vitrínach možno vidieť kadečo, okrem iného zvyšky kostí, nájdených na bojisku, kde podľa odhadov zahynulo 12 – 20-tisíc vojakov. Niektoré zasiahnuté guľkou, niektoré z jednej strany s hladkým rezom po amputácii slúžia ako silné pripomienky toho, čo vojna v skutočnosti prináša a aký vzácny je mier. Sú tam aj náboje, osobné veci vojakov, meče, figuríny troch cisárov aj ich vlajky, či príhovor Napoleona k vojakom po víťaznej bitke aj s kópiou jeho rukopisu. Samozrejme mapy, nákresy bitky a tabule s viacerými pútavými informáciami, ktoré sa do učebníc dejepisu nevošli.
Andrej Bolkonskij a Ferdinand von Tiesenhausen
Napríklad taká, že k vytvoreniu jednej z hlavných postáv Vojny a mieru, Andreja Bolkonského, Leva Tolstého inšpirovali dvaja ruskí dôstojníci, ktorí sa bitky zúčastnili. Jedným z nich bol štábny kapitán Ferdinand (Fjodor) von Tiesenhausen. Bol to estónsky Nemec, ktorý sa v roku 1802 oženil s Kutuzovovou dcérou Jelizavetou (Alžbetou) a bol cárovým pobočníkom. Pri Slavkove bol ťažko ranený delovou guľou, ktorá zasiahla ruské pozície na Starých vinohradoch. Previezli ho do neďalekého hostinca, kde o dva dni zomrel. Pôvodne ho pochovali na záhrade, neskôr pozostatky previezli do Estónska. Ďalším vojakom, ktorý bol predlohou charakteru Andreja Bolkonského, bol generál Peter Volkonskij.Bitka pri Slavkove a Bratislava
Aj naše hlavné mesto má v tejto bitke svoje miesto, po porážke rusko-rakúskych spojencov bola práve v Bratislave v decembri 1805 podpísaná mierová zmluva medzi Francúzskom a Rakúskom. Napoleon sa aktu nezúčastnil, riadil rokovania na diaľku. Aj kópiu tejto zmluvy možno vidieť v expozícii.
Kosti ľudí, ktorí padli v bitke. V jednej vidieť uviaznutú guľku.
Foto: Patricia PoprockáNavštíviť pamätník Bitky pri Slavkove sa určite oplatí, aj v tomto prípade platí, že raz vidieť je lepšie než sto ráz počuť či čítať. Deti si určite viac zapamätajú prostredníctvom zaujímavej expozície než zo stránok učebníc. O mnohých historických udalostiach sú síce školáci nútení len čítať, pamätník na túto však majú doslova pod nosom a bola by škoda nevyužiť ju.
