Slovensko sa pýši množstvom hradov a zrúcanín, pri ktorých nám neraz napadne: Ako to len dokázali postaviť? Nuž, pracne. Odborníci teraz zostavili rebríček najnáročnejších hradov, a to z hľadiska objemu použitého muriva, terénneho prevýšenia, celkovej rozlohy a náročnosti získania stavebného materiálu. Ktoré hrady tam sú?
Nádherný Spišský hrad.
Foto: PRAVDA, Renáta Jaloviarová
Rebríček vedie Pustý hrad vo Zvolene, za ním nasledujú hrad Nitra, Spišský hrad a hrad Zniev. Výstup na Pustý či Znievsky hrad je vcelku náročný aj pre turistu, čo potom pre jeho staviteľov pred stáročiami, s materiálom a bez pomoci technológií?
Éra najväčšej výstavby hradov na Slovensku sa datuje do 12. a 13. storočia, kedy bola potrebná ochrana pred vojenskými ťaženiami nepriateľov. „Hornatý terén Slovenska poskytoval množstvo lokalít s ťažkou dostupnosťou, kde bolo možné umiestniť hrady do výhodných obranných polôh. V dobe svojho vzniku totiž boli spravidla jediným opevneným sídlom schopným odolať sústredenému vojenskému útoku,“ vysvetľuje Michal Šimkovic, odborník na architektonicko-historický výskum pamiatok, spoluautor spomínaného rebríčka, ktorý zostavila spoločnosť Kláštorná Kalcia s odborníkmi.
Výstavba hradov bola extrémne náročná a vyžadovala veľké úsilie a zručnosť. „Fyzicky náročná bola nielen samotná stavba, ale aj sprievodné činnosti. Napríklad pri výstavbe hradu Zniev bolo nevyhnutné vybudovať prístupovú cestu v ťažko dostupnom teréne, v Nitre zase zbúrať staršie stavby, opevnenia a upraviť terén. Na Spiši a Orave sa pasovali s výstavbou na okrajoch vysokých skalných brál,“ približuje Michal Šimkovic.
Veľkú fyzickú námahu si vyžadovala doprava stavebného materiálu na stavenisko. Dominoval lomový kameň, naopak, výnimočné bolo použitie tehly a opracovaných kamenných kvádrov. Časť kameňa spravidla získavali majstri úpravou terénu priamo na stavenisku, ale doložený je aj dovoz z blízkeho okolia.
Jednoduchá nebola ani samotná stavba a preprava materiálu v rámci staveniska, zvlášť ak múry išli do väčšej výšky. „Jedinou známou mechanizáciou bolo použitie kolesového šliapacieho žeriavu. Jeho funkčná replika sa používa dodnes pri oprave hradu Vinné. Na základe stredovekých vyobrazení stavieb však vieme povedať, že značná časť transportu stavebného materiálu sa realizovala ručnou vynáškou po drevenom lešení alebo rebríku. Výstavba múrov sa robila spravidla zo samonosného lešenia, ktoré tvorili nosné trámy z guľatiny zamurované do budovanej steny,“ popisuje Michal Šimkovic.
Najnáročnejšie hrady:
1. Pustý hrad, Zvolen
Je to komplex dvoch hradov spojených do jedného, dosahuje rozlohu 4,5 ha. Hradný areál bol opevnený mohutnou hradbou, ktorá mala dĺžku 1 600 m. Centrálnou stavbou najstaršieho hradu vybudovaného na konci 12. a začiatku 13. storočia bola mohutná hradná veža s múrmi s hrúbkou 3 metre postavená na najvyššom bode hradného kopca. Okolo nej vzniklo opevnenie chrániace rozsiahlu plochu hradu s rozlohou 3,5 ha. Krátko po jeho výstavbe vznikla na nižšom výbežku hradného vrchu ďalšia masívna stavba – obytná veža. Aj tú obklopilo mohutné opevnenie.
2. Hrad Nitra
Je priamym pokračovateľom staršieho hradu s rozlohou približne 8 ha, ktorý bol opevnený mohutným kamenno-zemným valom. V 12. storočí val nahradila murovaná hradba. Náročnosť výstavby zvyšovala skutočnosť, že stavebný kameň opevnenia nepochádza z hradného vrchu, ale bol privážaný zo vzdialenosti niekoľko kilometrov. Okrem hradby bol súčasťou pôvodného hradu aj obytný hradný palác a biskupský kostol. Z dôvodu náročnosti výstavby a údržby opevnenia sa počas 15. storočia areál hradu výrazne zmenšil na plochu dodnes zachovaného hradu 1,1 ha.
3. Spišský hrad
Centrálnou stavbou najstaršieho hradu z 12. storočia bola mimoriadne masívna hradná veža, ktorej mohutnosť sa jej stala osudnou. Zanikla pre poruchy v skalnom podloží, ktoré neunieslo hmotu stavby. Vežu nahradil v 1. polovici 13. storočia nový hrad z rozlohou cca 0,55 ha, opevnený hradbou veľmi náročne založenou na úplný okraj skalného brala. Na najlepšie chránenom mieste vznikol obytný palác a obranná valcová veža. Remeselnú náročnosť výstavby podčiarkuje množstvo opracovaných kamenných prvkov v jednotlivých stavbách, ako sú nárožné kvádre, obruby portálov a okien. V priebehu 13. storočia sa hradný areál postupne rozrástol o opevnené predhradia, ktoré určili súčasnú rozlohu hradného areálu. Väčšina stavebného materiálu pochádza zrejme z lomu vzdialeného približne 1,5 km.
4. Hrad Zniev
Hrad bol v 1. polovici 13. storočia vybudovaný na vrchole dominantného kopca s výborným výhľadom na priestor Turčianskej kotliny. Majstri museli prekonať najvyššie prevýšenie spomedzi posudzovaných hradov, až 480 m. Pôvodný hrad Zniev bol do značnej miery odlišný od toho ako hrad vnímame dnes. Hlavnou obytnou stavbou bol vežový palác vybudovaný na najvyššom bode hradného vrchu, z ktorého sa dnes zachovali len nepatrné zvyšky múrov. K nemu patril rozsiahly areál hradu s rozlohou 3,2 ha opevnený murovanou hradbou. Na konci 13. storočia vznikla na nižšom výbežku hradného vrchu hranolová obytná veža, ktorá sa stala základom dodnes zachovanej hradnej zrúcaniny.
5. Oravský hrad
Pôvodný hrad vybudovaný v polovici 13. storočia zaberá plochu len 0,13 ha. Bol však vybudovaný vo veľmi náročnom teréne na veľmi strmom skalnom bradle. Obytnú časť najstaršieho hradu osadili na veľmi úzky vrchol skaly so šírkou len 10 m. Doprava stavebného materiálu na toto miesto bola mimoriadne náročná, lebo vrcholová časť hradnej skaly je v podstate nedostupná. Aj v najlepšie prístupnej časti bolo nutné prekonať prevýšenie 25 metrov.
6. Hrad Fiľakovo
Šľachtický hrad z 1. polovice 13. storočia na sopečnom brale bol vybudovaný remeselne veľmi náročným spôsobom – z približne 6000 až 8000 kamenných kvádrov opracovaných do pravidelného tvaru. Hradbu na severnej strane hradu vysekali priamo zo skalného podložia, čo vyžadovalo odsekanie ďalších približne 1000 m3 skaly.
