Z hradného kopca sú príjemné oddychové výhľady.
Foto: Boris MackoViaceré zdroje sa zhodujú v jednom – bol postavený v 13. storočí a zanikol v 16. storočí. Presnejšie v roku 1242 ho dala postaviť rodina Kecerovcov, jedna z vetiev rodu Aba. Kroniky ho spomínajú ešte ako Ostrý Kameň.
Realita bola taká, že hrad mal napokon viacero vlastníkov. A práve to bol zárodok neskoršieho konfliktu. Jedným z majiteľov bol v druhej polovici 15. storočia Štefan zo Zbudze. Keď zomrel, manželka Margita so synom Adamom dali hradné panstvo do zálohu kňažnej Hedvige, vdove po palatínovi Štefanovi Zápoľskom, a jej synom Jánovi a Jurajovi. No ako sa dá tušiť, nárok na hrad si však robila aj kecerovská vetva rodu pôvodných vlastníkov. Ťažko povedať, či Kecerovcom hrad odňali, prípadne ho jednoducho obsadili. Jedna z legiend, možno má pravdivý základ, hovorí o tom, že Ambróz Kecer bol prívržencom Habsburgovcov. To sa nepáčilo Jánovi Zápoľskému, ktorý bol protikráľom.
V roku 1543 sa nezhody vyhrotili až do vojenského zásahu. Prívrženci nebohého kráľa Jána Zápoľského Lipovec dobyli a spustošili. Ako dokladá nápis na mramorovej náhrobnej doske v kecerovskom kostole, na svojom hrade Lipovec pri obrane zahynul i Ambróz Kecer. Objekt nezachránili ani provizórne opravy, ktoré dal robiť jeho syn Andrej. V roku 1567 panstvo už vlastnila vdova po Gabrielovi z Perína, no a v nasledujúcom roku sa už hrad spomína ako zbúranisko. Niekoľko budov mohlo stáť až do začiatku 18. storočia, pričom boli zničené po Rákocziho povstaní.
Hrad mal mohutné opevnenie. Dnes na miestach rastú nádherné buky.
Foto: Boris MackoViac než o hrade sa vie o jeho staviteľoch a prvých majiteľoch, Kecerovcoch. Pôvod rodu sa odvodzuje od starého uhorského šľachtického rodu Abovcov. Prvým známym predkom bol magister Demeter, ktorý v roku 1229 kúpil od haličského kráľa a slavónskeho kniežaťa Kolomana za tisíc mariek panstvo Lipovec – dnešné Kecerovce a Kecerovský Lipovec. Pôsobil ako Kolomanov vychovávateľ a stolník na jeho dvore. Ďalšou donáciou 1240 získal obec Neccha (dnes Našice) v Chorvátsku (niekedy je táto vetva Abovcov označovaná ako vetva z Lipovca a Našíc). A od roku 1235 (pravdepodobne do 1240) bol aj županom Bodrockého komitátu.
V roku 1282 sa už spomína, že bolo hradné panstvo Lipovec rozdelené, pričom synovia komesa Alexandra získali jeho východnú časť s kostolom a hradom a Petrovi synovia zasa západnú časť. Tým vznikli dve samostatné vetvy rodu, pričom Petrovi potomkovia začali používať meno Kecer.
Cesta vedie okolo jazierka.
Foto: Boris MackoHradný areál má dĺžku približne 35 až 40 metrov, šírku od 7 až do 15 metrov. Niektorí odborníci sa domnievajú, že hrad bol poriadne opevnený z troch strán – západnej, južnej a východnej. Tu aj dodnes možno vidieť zvyšky pásu opevnenia. Iní ale tvrdia, že tu musela byť aspoň palisádová hradba.
Na východné predhradie, alebo časť hradu sa dá dostať valom. Tu jasne vidno zvyšky mohutnej veže, ktorá chránila túto časť. Vzhľadom na jej priemer cca 5 metrov mohla mať výšku cez 10 metrov. Na plošine, kde bolo jadro hradu bolo viacero stavieb. Vidno tu aj priehlbinu obdĺžnikového tvaru, kde bol zrejme palác. Na niektorých miestach vidno nepatrné zvyšky múrov. Väčšina z nich je ukrytá pod nánosmi stáročí. Nečudo, za 400 rokov je väčšia časť hradu zbúraná a zub času sa musel prejaviť. Sú tu aj diery po amatérskych hľadačoch pokladov, odborný archeologický prieskum by bol prospešný. Milovníkov prírody potešia mohutné buky. Je tu viacero kúskov, ktoré majú niekoľkometrový obvod kmeňa.
Ako východiskový bod k výstupu na hradu možno odporúčať malú obec Mudrovce. Po asfaltke treba ísť až do bodu, kde sa na konci dediny stáča doľava, pokračujeme po nej, až kým nekončí asfaltový povrch. Po spomínanej ceste sa dostaneme až do lesa, k horárni a stále ďalej. Po zhruba 500 metroch je nenápadná odbočka k jazierku. Práve od neho začína výstup na hrad. Ak máme jazierko po ľavej strane, po pravej je hradný vrch. Ďalej je to už len otázka kondície a obuvi s dobrou podrážkou.
Obdivovať možno aj prírodné krásy.
Foto: Boris Macko
