Svetoznámy český stratég a kouč Jan Mühlfeit: „Každé dieťa je génius. Objavte jeho talent!“

Gabriela Bachárová, 27. novembra 2018 o 09:52

„Ak sa dieťa sústredí len na cieľ, veľmi rýchlo sa začne báť zlyhania a nebude chcieť riskovať. Dôležitejšia než cieľ, je samotná cesta za úspechom,“ hovorí Jan Mühlfeit, ktorý v minulosti pracoval ako riaditeľ technologickej spoločnosti Microsoft v Európe. Dnes pôsobí ako globálny stratég a kouč vrcholových manažérov či športovcov. Je autorom bestselleru Pozitivní leader, ktorý už vyšiel v svetových jazykoch, a spolu s Kateřinou Novotnou spoluautorom jednej z najpredávanejších českých kníh Odemykání dětského potenciálu.

Jan Mühlfeit hovorí, že talent má každé dieťa.

Foto: archív Jana Mühlfeita

Hovoríte, že každé dieťa má na niečo talent.
Nie je správna otázka, či má dieťa talent, pretože každé ho má. Správna otázka je, na čo talent má. Talent je genetická informácia, ktorú dieťa dostáva od predchádzajúcich generácií. Veľmi však záleží na prostredí, aby sa gény mohli prejaviť. Jeden zo známych epigenetikov, Bruce Lipton, dal dva geneticky rovnaké materiály do rôznych prostredí. Z jedného sa vytvorila svalová bunka, z iného tuková. Tak je to i s talentom.

Spolu s Katkou Novotnou, s ktorou vedieme semináre o odomykaní detského potenciálu a napísali sme knihu Odemykání dětského potenciálu, používame vzorec S rovná sa T krát I. Pričom S znamená silné stránky. T je geneticky daný talent a I je investícia, ktorú doň musím vložiť. Pričom nemyslím investíciu finančnú, ale rozvoj talentu, sledovanie iných ľudí, ktorí ho už využívajú, vizualizovanie si a podobne. Hovorím, že každé dieťa je génius, len musí dostať príležitosť svoj talent rozvinúť.

Ako teda objaviť talent dieťaťa?
Rodičov i na našich kurzoch učíme, aby svoje dieťa pozorovali. Dieťa má vrodenú schopnosť samo poznať, na čo má od prírody prirodzený talent. Sledujte, ktoré činnosti ho posilňujú a ktoré naopak. Ak dieťa niečo baví, tak nič nevidí, nič nepočuje. Tomuto stavu sa hovorí flow, kedy maximálne využívame svoj talent a do činnosti sme ponorení. Dieťa napríklad stavia vežu z lega, príde dospelý a povie: To by som v živote nepostavil. Dospelý nie je v stave flow, má v hlave opičku, ktorá mu hovorí: Tu urobím chybu, tu zlyhám. Neustále ho pred niečím varuje.

Opička je stará časť mozgu, ktorej sa hovorí amygdala. Vďaka nej sme mohli v minulosti prežiť, keď nás upozornila na reálne nebezpečenstvo napríklad v podobe divokých zvierat, levov či tigrov. Amygdala zavelila: Ak máš zbrane, tak bojuj. Ak nie, tak uteč. Dnes nám ale môže brániť v rozvinutí svojho talentu. Keď je človek v stave flow, jeho opička je vypnutá, interný kritik umlčaný. V stave flow mozog funguje na frekvencii alfa a théta, čo sú stavy uvoľnenia.

Používam skratku VIRP, ktorá môže byť pomôckou pre rodičov, ako objaviť a rozvinúť talent dieťaťa. V znamená výsledky, ktoré v činnosti dosahujem. I značí, že to robím intuitívne, mám na to vlohy od prírody. R značí rast. Keď činnosť opakujem, robím ju stále lepšie a lepšie. A keď som v stave flow, mám výkonnosť vyššiu o 500 percent, o 450 percent rýchlejšie sa učím a o 400 percent ide hore kreativita. P znamená potrebu. Keď robím niečo, čo ma baví, pýtam sa, kedy to budem môcť robiť znovu?

Jan Mühlfeit s knihou Odemykání dětského potenciálu. Vľavo česká veslárka Miroslava Knapková, vpravo spoluautorka knihy Kateřina Novotná.

Foto: archív Jana Mühlfeita

Vravíte, že je chybou, ak sa rodičia príliš sústreďujú na ciele, podľa vás je dôležité zažívať šťastie už na ceste za úspechom.
Medzi výsledkom a cestou k nemu je veľký rozdiel. Výsledok je vonkajškovou záležitosťou. Aké budem mať známky, koľko peňazí zarobím, koľko piesní nahrám? Tieto otázky smerujú do ľavej časti mozgu, ktorá nie je schopná tvoriť emočnú väzbu. Tú si vytvorím, keď sa zamilujem do činnosti samotnej. Najhlbšou emočnou väzbou je pritom láska.

Nehovorím, že ciele nie sú dôležité, ale najlepší spôsob, ako ich dosiahnuť, je, milovať to, čo robíme. Tak môžem byť v prítomnom okamihu, prežívať napríklad v tenise jednu loptičku za druhou, počítať jeden príklad za druhým… Ak sa sústreďuje len na cieľ, dieťa sa veľmi rýchlo začne báť zlyhania a nebude chcieť riskovať. Veľa deťom v našich testoch vychádza, že sú súťaživé, ale nechcú do súťaže ísť, pretože sa boja prehry.

Dôležité je dávať deťom správnu spätnú väzbu. Nehovorte mu však: „Toto bolo zlé, ale celkovo to bolo dobré.“ Pretože slovo „dobré“ dieťa nepočuje, opička sa hneď zameria na to, čo bolo zlé a rozvinie negatívny príbeh. Jej úlohou bolo nás v minulosti varovať pred nebezpečenstvom, ale pri rozvíjaní detského talentu pôsobí kontraproduktívne. Správna spätná väzba je, ak dieťa na začiatku pochválite za niečo, čo bolo dobré. Na základe toho sa mu v tele vylúči hormón serotonín, chemikália pochvaly a uznania. Vtedy je pripravené aj na takzvanú korektívnu spätnú väzbu, kedy poviete, čo neprebiehalo ideálne.

Oddeľte pritom dieťa od samotnej činnosti. Ak ho skritizujete, že je neschopné a v živote sa nič nenaučí, opička v mozgu hneď zareaguje. Treba na to ísť inak, povedať napríklad: Ten príklad je treba počítať takto, tú loptičku zahrať takto. Opička si to potom nebude brať osobne. Nakoniec vyjadrite dieťaťu dôveru do budúcnosti s tým, že ak sa zlepší, tak dostane dobrú známku či vyhrá zápas. Tým sa vylúči hormón oxytocín, chemikália dôvery. Ešte sa ho môžete aj dotknúť. Dieťa tak odíde s pocitom, že vie, čo urobilo dobre, čo treba zlepšiť a je inšpirované robiť činnosť aj naďalej.

Veľa detí prestane svoj talent rozvíjať, pretože nemajú dostatok motivácie. Ako ju možno podporiť?
Máme veľa všeobecných talentov a skúšame si ich v rôznych činnostiach. Ja mám napríklad talent na predstavivosť rovnako ako atlét Adam Helcelet, s ktorým spolupracujem, alebo hudobník, skladateľ a scenárista Ondřej Brzobohatý. Zatiaľ čo mňa do stavu flow dostávajú veci okolo biznisu a rozvoja ľudského potenciálu, Adam svoju predstavivosť využíva pri príprave na športový výkon a Ondřej pri komponovaní. A tak je celkom normálne, že dieťa skúša rôzne činnosti, niektoré nechajú tak, iné ich pohltia. Keď činnosť vykonávajú pravidelnejšie, vytvoria sa im v mozgu nervové spoje synapsie. Z činnosti sa stáva návyk. Dieťa je schopné robiť veci rýchlo a dobre. Je dôležité si uvedomiť, že talent sám o sebe nestačí, je treba ho precvičovať.

Jan Mühlfeit so šéfom Microsoftu Billom Gatesom.

Foto: archív Jana Mühlfeita

Ďalšou chybou podľa vás je, že sa rodičia i deti snažia pri dosahovaní cieľov riadiť čas namiesto toho, aby riadili svoju energiu. Čo to znamená a ako možno energiu riadiť?
Čas je vonkajšia veličina, ktorú človek riadiť nemôže. Ovládať ale môže štyri energie, o ktorých vedeli už starí Gréci. Prvou energiou je naše telo, druhou myslenie, teda emocionálna energia. Potom mentálna energia, to znamená schopnosť sústrediť sa. Keď sa chceme dostať do stavu flow, je sústredenosť nevyhnutná. Poslednou je energia spirituálna, ktorá dáva nášmu životu zmysel. Energie sa pritom navzájom kombinujú a ovplyvňujú. Ak máme negatívnu emóciu, ani telo sa necíti dobre. Na seminároch učíme, ako možno tieto energie riadiť: ako sa dostať napríklad do stavu flow alebo ako správne dýchať, čo odbúrava stres.

Škola podľa vás môže talent dieťaťa pokoriť, pretože sa sústreďuje na slabé stránky namiesto toho, aby dávala do popredia silné stránky.
Podľa štúdie NASA vykazuje 98 percent šesťročných detí vysokú kreativitu. V desiatich rokoch je to však už len tridsať percent, v pätnástich 25 percent a v tridsiatke iba dve percentá. Kreativite škola nepraje. Ak sa dieťa opýta, či sa problém nedá vyriešiť nejako inak, učiteľka mu povie, nech sa pozrie, ako je to napísané v učebnici. A to sa deje v storočí, kedy je tlak na deti enormný. Za týždeň musia spracovať toľko informácií, koľko pred sto rokmi človek za celý život.

Deti sa u nás učia modelom tristo rokov starým, založenom na memorovaní. Ján Amos Komenský síce nevedel, čo je flow, ale ako veľmi skúsený učiteľ v diele Schola ludus okrem iného hovorí toto: Ak im to poviete, zabudnú to. To je obyčajné memorovanie. Ak im to ukážete, možno si to zapamätajú o niečo lepšie. Ale najlepšie dieťa učivo pochopí a zapamätá si ho, keď ho do výuky zapojíte všetkými zmyslami. To je škola hrou.

V tomto prípade dochádza k vytvoreniu emočnej väzby k tomu, čo sa dieťa učí. Výsledkom je, že sa učí radšej a lepšie. Všetky moderné vzdelávacie systémy z Komenského vychádzajú. Madam Montessori hovorila: Learning by doing. Učenie sa robením. S nadsadením hovorím, že za posledných tri sto rokov sa nezmenili dve inštitúcie: škola a cintorín. Sú stále rovnaké. Nechcem ale ukazovať prstom na učiteľov. Zmena systému je behom na dlhú trať a musia o nej rozhodnúť politici.

Aký ste mali talent v detstve a čo z neho zostalo dnes? Objavili ste nejaké nadanie aj v dospelosti?
Talent komunikácie som objavil už v detstve. Vychovávala ma prababička, ktorá sa so mnou často rozprávala, spievala mi. Tým môj talent rozvíjala. A tak som už v piatich rokoch bol schopný rozprávať dospelým vtipy a vôbec som sa pri tom nehanbil. Ďalším mojím talentom je schopnosť vytvárať stratégie, ktorú ale objavili až v mojej tridsiatke vo firme Microsoft. Bill Gates ma dával do projektov, kde som mohol tento talent rozvinúť. V mladosti sa síce synapsie vytvárajú rýchlejšie, ale existuje niečo, čomu sa v neurovede hovorí neuroplasticita. Mozog sa dá preskladať a synapsie sa vytvárajú aj v neskoršom veku, ak začneme svoj talent využívať.

Kto je Jan Mühlfeit
Jan Mühlfeit je globálny stratég, kouč vrcholových manažérov, víťazov olympijských hier či umelcov. Pôsobil 22 rokov v spoločnosti Microsoft, naposledy ako prezident pre Európu. Vytvoril vlastnú metodiku, ako môžu jednotlivci i tímy nájsť svoju výnimočnosť. Predstavuje ju na seminároch po celom svete. Spoločne s Kateřinou Novotnou vytvoril špeciálny seminár pre deti a rodičov Odemknite potenciál vášho dieťaťa. Prednáša na Imperial College, INSEAD, MIT, Harvarde a niekoľkých ďalších svetových univerzitách. Spolupracuje s významnými svetovými spoločnosťami, ako sú napríklad Exxon Mobile, Microsoft, Generali, UniCredit, Siemens, Bosch, Skanska a mnoho dalších.



Takto to robím ja - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >