Roxanka Kuželová s trofejou šampiónky Európy a Ázie v írskych tancoch.
Foto: Martina KuželováVzťah k hudbe a rytmu ukazovala Roxanka, alebo Roxy, ako ju doma volajú, už od malička. So systematickým tréningom začala pred dvoma rokmi. Všetko to odštartovala rozprávka Riverdance, ktorú videla a kde sa jej veľmi páčilo, ako tam postavičky skáču a tancujú. Manželia Kuželovci sa teda rozhodli pre päťročnú dcéru nájsť niečo, kde by mohla svoju záľubu rozvíjať. „Zistila som že máme skvelú školu írskych tancov, dokonca neďaleko nášho domu, tak sme ju tam dali na skúšku,“ spomína Martina Kuželová.
Bol to dobrý výber, ukázalo sa, že pre Roxy priam šitý na mieru. „Írske tance sú veľmi náročné. Ide o to mať dobrý sluch, rytmiku a pohybové nadanie. Treba tiež veľa cvičiť a drilovať. Ale kto si to zamiluje, je to láska navždy,“ približuje Martina Kuželová. Roxanka sa v tom všetkom našla: Má talent, ktorý sa preukázal aj na poslednom šampionáte, tvrdá práca jej neprekáža a predovšetkým – tanec ju baví a veľmi sa z neho teší.
Tréningy? Ak treba, aj každý deň
Ak sa chcete írskym tancom venovať naplno, chce to naozaj čas a tvrdú prácu, ako napokon každý iný šport či umenie. V bratislavskej Avalon Academy of Irish dances, kde Roxy trénuje, sú tréningy 3x do týždňa po dvoch hodinách. „Ak je potrebné, a ak rodičia a dieťa chcú, tak sa vedia dohodnúť aj extra individuálne hodiny,“ dodáva Martina. Ich Roxy mala napríklad teraz pred šampionátom aj päť tréningov do týždňa. Zladiť so školou sa to dalo vcelku jednoducho – keďže Roxanka je prváčka, škola ju baví a všetko zatiaľ bez ťažkostí zvláda.
Roxy s trénerkou Adrianou Šturdíkovou v Dubaji.
Foto: Martina KuželováPomerne časté sú aj súťaže, doma či v zahraničí (Praha, Viedeň), no nechodieva sa na všetky. „Trénerka odporučí tie, ktoré majú pre dieťa zmysel. A samozrejme, podľa lokality a finančných možností rodiča. Keby sme chceli, dá sa byť takmer každý týždeň niekde inde. Ale to by bolo veľmi náročné – aj pre dieťa, aj finančne.“
Kuželovci súťaže vnímajú ako príležitosť spoznať iné krajiny, ich kultúru. „Pocestovať si s nejakým cieľom a účelom,“ smeje sa Martina. Táto posledná v Dubaji nebola bežnou súťažou, kde sa postupne postupuje z jednotlivých tancov do vyšších kategórií až po tzv. „Open“, ale šlo o Šampionát kontinentálnej Európy a Ázie, na ktorom Roxy vo svojej kategórii U7 (teda do 7 rokov) vyhrala zlato.
„Hlavne, nech sa teší...“
Martina s manželom Ladislavom, ktorý je známy gastroenterológ a oddnes aj novým generálnym riaditeľom Univerzitnej nemocnice - Nemocnice sv. Michala v Bratislave, dcérku v tancovaní podporujú ako vedia, ale na nič netlačia.„Roxy má talent a chceme ju podporiť, ale nič nechceme prepáliť. Stále platí, že ju to musí predovšetkým baviť,“ zdôrazňuje Martina Kuželová. Momentálne žijú najmä prítomnosťou, budúcnosť neriešia. „V tomto jej veku ešte nevieme odhadnúť, či to bude nastálo alebo v puberte sa jej postoj zmení. Zatiaľ ju tanec veľmi baví, chce to robiť a každý úspech ju posúva ďalej. No hlavné je, že sa z toho teší. A my s ňou.“
Pre manželov Kuželovcov je priorita, aby ich deti ovládali cudzie jazyky a mali radosť z toho, čo robia.
Foto: archív Martiny KuželovejUčí sa čínštinu
Roxanka okrem tancovania rada kreslí a cudzie jazyky jej veru nie sú cudzie – vie plynule po anglicky, španielsky, učí sa čínštinu a teraz v škole aj nemčinu. U Kuželovcov je to normálne. „Všetky naše deti sa od malička učia jazyky – pre nás je to priorita,“ hovorí mama.Okrem Roxy majú Kuželovci ešte dvoch starších synov – Richarda a Roberta. Keď k nim pred siedmimi rokmi presne na Vianoce pribudla Roxy, brali ju ako taký vianočný darček. Netradičné meno jej našiel otec. „Meno sme dlho nevedeli, myslím len pár dní pred tým, ako sa mala narodiť, sme to s manželom uzavreli. Chceli sme zas meno na R, nič z bežných sa nám však nepáčilo, tak keď manžel našiel v nejakom kalendári Roxana, vybrali sme toto. Sme nakoniec veľmi radi, že sme ho dali, lebo je pre ňu ako vyšité,“ hovorí Martina.
Radosť na pódiu.
Foto: Martina Kuželová
