Lucia Majanová so zbierkou hygienických potrieb.
Foto: archív Lucie MajanovejMôžete popísať, akou formou ste sa zapojili do akcie Skautská pomoc?
Pre nás skautov nie je nič nové pomáhať našej komunite. Akonáhle vznikla táto situáciu vo svete aj na Slovensku, začali sme konať. Prostredníctvom sociálnych sietí sme riešili to, akým spôsobom by sme nášmu okoliu mohli pomôcť. Na Facebooku vznikli rôzne skupiny, do ktorých sa vedel zapojiť každý skaut, ktorý mal záujem v tomto čase akokoľvek podať pomocnú ruku. Rozhodili sme siete a dali dokopy všetky zručnosti a schopnosti, ktoré vedia v týchto časoch pomôcť. Na začiatku sme prešli školením, kde sme získali všetky informácie o koronavíruse a boli sme zaškolení o bezpečnostných opatreniach, ktoré chránia nás aj druhých.
Čo sa dialo potom?
Vytvorili sme webovú stránku sluzba.skauting.sk, kde sa dočítate, akou formou ako skauti pomáhame. Rovnako je vytvorený dotazník pre nás dobrovoľníkov, kde sme vyplnili informácie o tom, ako by sme dokázali pomôcť. Tým máme prehľad o tom, kto a ako dokáže v tejto situácii pomôcť. Ktokoľvek má možnosť sa na nás obrátiť a ozvať sa našim regionálnym koordinátorom. Akonáhle niekto požiada o akúkoľvek pomoc ako nákup, zbierka, venčenie psíka alebo šitie a rozdávanie rúšok, táto informácia sa medzi nami rozšíri a hľadá sa ochotný dobrovoľník - skaut, ktorý by chcel a mohol s konkrétnou prosbou pomôcť, dostane všetky potrebné informácie a kontakt na dotyčnú osobu, aby sa vedeli dohodnúť na efektívnom priebehu.
Prečo ste sa do tejto pomoci prihlásili, aká bola vaša motivácia?
A prečo nie? Už od útleho veku som ako skautka vedená k tomu, aby sme pomohli ostatným, ak to potrebujú. Pre nás to nie je ničím nové, pretože sa aj v bežnom živote neustále zapájame do dobrovoľnej pomoci nášmu okoliu. Skauti už v minulosti pomáhali krajine v rôznych ťažkých chvíľach, ako bola napríklad vojna. Ak nás aj o pomoc požiada mesto alebo ktokoľvek, vždy sme radi tam, kde vieme nezištne pomôcť. Aj sami tvoríme akcie a projekty, v ktorých máme možnosť zapojiť sa do komunitnej pomoci. A aj za takýchto mimoriadnych okolností pomôžeme. Myslím si, že ak budeme držať spolu a budeme myslieť okrem seba aj na ostatných, túto situáciu zvládneme jednoduchšie.
Pre nikoho nie je jednoduché zo dňa na deň zastaviť svoj bežný život, na ktorý sme zvyknutí a len čakať na informácie, ktoré sa môžu každým dňom zmeniť. Svoje školské povinnosti sa snažím robiť hneď, ako mi vyučujúci pošlú online materiály, aby som bola naozaj efektívna a potom mi ostáva dosť času na to, aby som mohla pomáhať práve tým ľudom, ktorí ho nazvyš nemajú alebo z akéhokoľvek dôvodu nedokážu túto situáciu zvládnuť sami. Nie je to jednoduché pre nikoho, ale ak my dokážeme byť tam, kde iní už byť nemôžu, prečo by sme to neurobili ? Veď len spolu to zvládneme.
Lucia Majanová ako skautka v súčasnej situácii pomáha.
Foto: archív Lucie MajanovejAko táto pomoc konkrétne prebiehala a prebieha?
Na začiatku sme pomáhali rozdávať rúška po domácnostiach, neskôr sme ich začali aj sami vyrábať. Ďalej vznikli zbierky hygienických pomôcok pre sociálne slabšie skupiny, ktoré nemali dostatok mydiel, uterákov a nádob na umývanie rúk. Vytvorili sme zberné miesta v každej časti mesta. Posunuli sme informácie, že sa takáto zbierka koná prostredníctvom sociálnych sietí. Všetky vyzbierané pomôcky sa vyzdvihli, pretriedili a dostali sa do správnych rúk, ktoré to potrebovali.
Taktiež sa snažíme pomôcť dôchodcom, ktorí sú často osamelí , pretože ich blízky sú napríklad odsťahovaní vo väčších mestách. Dospelí nielen že pracujú na home office, ale musia zvládať aj domácu výučbu svojich detí, ktoré sú taktiež v bezpečnostnej karanténe. Nie je ľahké byť všade, a preto my radi pomôžeme tam, kde to iní potrebujú. Ja osobne som bola aj jedným zo zberných miest hygienických pomôcok a teraz sa do mojej rannej rutiny pripojilo aj každodenné venčenie psíka jednej dôchodkyni. Keďže ju jej rodina nechce vystavovať riziku chodiť cez deň do ulíc, kde to nie je pre ňu bezpečné, jej blízki vyhľadali pomoc, ktorú sme im my radi poskytli.
Zrazu mojím jediným zmyslom dňa bolo kontrolovanie krabice.
Komu ste touto formou konkrétne pomohli?
Spolupracujeme s mestami a s krajmi, kde ich ľudia žiadajú o pomoc, respektíve mestá majú zoznam ohrozených ľudí, ktorých následne dobrovoľníci kontaktujú, či nepotrebujú pomoc. Častokrát sa jedná práve o dôchodcov, kde najčastejšou pomocou je darovanie rúška, nakupovanie, venčenie domácich zvieratiek alebo aj nosenie objednaných obedov z jedálni. Ďalšou skupinou, pre ktorú sme mobilizovali sily, boli rómske osady, ktorým sme zabezpečili hygienické pomôcky. Našlo sa veľa dobrých ľudí, ktorí nám zbierku naplnili. Nepomáhajú len skauti, ale aj ostatní ľudia. Skauti a iní dobrovoľníci sa snažia mobilizovať sily a hľadať kde sa dá pomôcť.
Máte príbeh spojený s touto pomocou, ktorý vás najviac zasiahol?
Keď som bola jedným zo zberných miest hygienických potrieb, tak som sa na to poriadne prichystala. Pripravila som obrovskú pomaľovanú krabicu, aby každý, kto išiel okolo môjho domu, zaregistroval túto zbierku, dozvedel sa o nej viac a mohol prispieť. Krabicu som teda vystavila pred náš dom, na sociálne siete som poslala príspevky, aby sa poriadne rozšírilo, že niečo takéto sa chystá a deje. No a vtedy to začalo. Zrazu mojím jediným zmyslom dňa bolo kontrolovanie krabice. Snáď každú polhodinu som hliadkovala, či tam niečo nepribudlo. No lenže ako šiel čas, tak sa vôbec nič nedialo. Bola som z toho dosť frustrovaná a úprimne sklamaná, že teda niet ľudí v mojom okolí, ktorí by mali záujem pomôcť. Ešte s dvomi skautmi som v ten deň išla pohľadať veci do tejto zbierky od nás, zo skautského skladu a klubovne, aby sme nazbierali aspoň niečo.
Ale keď som sa vrátila domov, bola som hádam ten najšťastnejší človek na svete. V krabici a okolo celej krabice boli tašky plné uterákov, mydiel, všade boli nádoby na umývanie rúk - a to bol pre mňa ten najkrajší moment. Ohromne veľa ľudí donieslo potrebné veci do zbierky a my sme mali obrovskú kopu, ktorú sme mohli darovať pre dobrú vec. Hneď ako som to videla, som volala videohovor svojej staršej sestre, taktiež skautke, aby som mohla zdieľať túto veľkú radosť, ktorú som mala zo všetkých, ktorí prispeli. Ona sa na mňa len tichučko usmievala, pretože ja so slzami šťastia na krajíčku som jej opisovala všetko, čo stálo predo mnou a mohlo tak veľmi pomôcť tým, ktorí to potrebovali. Bol to naozaj pre mňa silný moment.
Ako na vaše zapojenie sa do skautskej pomoci reagovalo okolie?
Ako som už spomínala, takáto pomoc komunite nie je pre nás ničím novým, naše okolie vedelo, že sa na nás budú môcť obrátiť. Vedia, že náš prístup k tomu, čo robíme je naozaj zodpovedný, a preto sa na nás môžu v čomkoľvek spoľahnúť. Vždy je spätná väzba na nás pozitívna a aj nás veľmi poteší, keď počujeme to úprimné ďakujem od svojho okolia.
V rámci akcie Skautská pomoc skauti aj šili rúška.
Foto: Skauting ŽilinaV čom je podľa vás najväčší význam akcie Skautská pomoc?
Byť tam, kde iní už byť nemôžu. Ukázať, že veľmi dôležitá je v takýchto situáciách spolupráca, nesebeckosť a ochota pomôcť. Pripomenúť ľuďom, že nikdy nie sú na problémy sami a vždy sa môžu na niekoho obrátiť. V takomto smere to môžeme byť aj my, no samozrejme nielen my. Existuje veľa organizácií a skupín, ktoré taktiež pomáhajú, kde sa dá. Najdôležitejšie je aby sme stáli jeden pri druhom a navzájom tu pre seba boli.
Ste skautka. Čo všetko vám skauting dáva?
Tento rok to bude už dvanásty rok ako sa venujem skautingu. Začala som ako šesťročná. Ku skautingu ma priviedla moja staršia sestra. Na začiatku pre mňa skauting znamenal krúžok, kde boli moji kamaráti, kde som trávila veľa času, chodili sme na výlety, chaty, tábory a mnoho ďalších akcií. Postupom času skauti už nie sú len mojimi priateľmi, ale druhou rodinou. Sú to ľudia, s ktorými som zažila veľmi veľa silných momentov vo svojom živote. Tak, ako ma skauting naučil vytvárať vzťahy, naučil ma aj veľa ďalšieho. Naučil ma zodpovednosti, vytrvalosti, pracovitosti, cieľavedomosti a spolupráci. Ukázal mi pravé hodnoty, ktorých by sme sa mali v živote držať. Úprimne, ani neviem aká by som bola, keby niet skautingu v mojom živote.
Lucia Majanová (17) pochádza z Banskej Bystrice, kde študuje na všeobecnom Gymnáziu Andreja Sládkoviča. „Práve som v treťom ročníku a okrem školy sa venujem skautingu už dvanásty rok. Priviedla ma k nemu moje staršia sestra a dnes si ani neviem predstaviť robiť niečo iné, čo by ma dokázalo napĺňať tak, ako práve skauting. Ten je veľkou súčasťou mojej osobnosti a toho, aká som dnes,“ vraví o sebe.
